A.T. Robertson vo svojej knihe Grammatik des Neutestamentlichen Griechisch (Gramatika Novozmluvnej gréčtiny) na strane 114 píše, že pri podstatných menách v prísudku sa určitý člen spravidla nepoužíva, i keď podmet má určitý člen. Príkladom toho je 1. Jána 4:16: ,,Boh je láska", kde Theos (Boh) má pri sebe člen, no agapé (láska) už nemá. V ďalšej časti článku ,,Slovo bol Boh" str. 27., Svedkovia vysvetľujú, že výrazy s prísudkom (bez člena), ktorý predchádza sloveso majú predovšetkým kvalitatívny význam, z čoho opäť vyvodzujú, že Logos (Slovo) môže byť prirovnaný iba k bohu. Podľa toho je vidieť, že Svedkovia hľadali v tomto texte to, čo potrebovali nájsť na podporu svojej náuky a nie to, čo bolo zámerom pisateľa. Ján určite nechcel týmto veršom povedať, že Boh je od svojho Slova nekonečne vzdialený len preto, že pred slovom Theos, ktoré odhaľuje podstatu Slova, nie je člen. Je úplne vylúčené, že by chcel týmto spôsobom vystihnúť rozdiel medzi Otcom a Synom. Aký cieľ by potom Ján sledoval v ďalších veršoch Ján 1:6; 1:13; 1:18a; 3:2; 3:21; 8:42; 9:16; 9:33; 13:3; 20:17, kde pred slovom Theos (Boh) tak isto nie je určitý člen? Dokonca v Zj. 21:7 ,,...budem mu Bohom a on mi bude synom" je podobná vetná štruktúra ako v Jánovi 1:1. Theos je tu v prísudku a tak isto bez člena, nikto by tu však nepreložil Boha s malým b, pretože z kontextu jasne vyplýva, že ide o Boha Otca. A tak kvalitatívny význam je skôr v tom, že Logos (Slovo) je nositeľom Božej podstaty, preto že ,,Slovo bol Boh."

Zaujímavé je pozrieť si novogrécky preklad, teda preklad ľudí, ktorí nie sú závislí iba od gramatických pravidiel, ale majú prirodzený jazykový cit pre gréčtinu. Ich preklad znie: ,,...ki itan Theos o Logos" a tým Theos s veľkým T dávajú jasne najavo, že Logos je Boh.
Bolo by nesprávne veriť, že bol čas, keď Všemohúci Boh existoval bez svojho Slova, teda bez schopnosti kedykoľvek sa vyjadriť. Pán Ježiš povedal: "lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som," (Ján 8:42). V gréčtine je tam pred slovom Theon - Boha použitá predložka "ek", ktorá je v prvotnom význame "z", takže doslovný preklad by bol "z Boha", to znamená z Jeho vnútra, z Jeho podstaty. Boh potom svojim Slovom vyjadril, čo bolo v Ňom, svoj charakter, ktorý môžeme vidieť v Jeho stvorení. ,,Vierou chápeme, že svety boli utvorené Slovom Božím tak, že to, čo sa vidí, nepovstalo z viditeľného." (Žid.11:3).
,,Boh je Duch," (Ján 4:24) a Slovo (Logos), ktoré vyšlo z Neho má tú istú neviditeľnú duchovnú podstatu. Preto, aby sa Boh priblížil človeku ,,Slovo sa stalo telom" (Ján 1:14). Aby ho mohol človek viac poznať, musel sa Boh znížiť na jeho úroveň, teda prísť v hmotnom tele, vo svojom Synovi ako človek (2.Kor. 5:19). Avšak zároveň musel udržovať nebesia (2.Pt. 3:7), a potom ešte prebývať v nás ako Duch Svätý (2.Tim. 1:14). To sa dá samozrejme jednoducho vysvetliť ak veríme, že Boh Otec ktorý je na nebesiach bol rovnako v osobe Syna, ako aj v osobe Ducha Svätého.

V Jánovi 1:1 je okrem predchádzajúceho aj vyjadrená príčina Božieho stvorenia. Je to preto, že "Slovo bolo u Boha." To bola príčina, prečo Boh tvoril. Veď ,,všetko bolo stvorené skrze Neho (Syna) a pre Neho." (Kol.1:16). V tejto súvislosti je pozoruhodné porovnanie dvoch miest z Pavlových listov: Rim. 11:36, kde sa podľa kontextu jednoznačne hovorí o Bohu Otcovi ako Stvoriteľovi a príčine stvorenia: ,,Lebo z Neho (z Boha) a skrze Neho a pre Neho je všetko", pričom slová ,,...skrze Neho a pre Neho..." sú úplne zhodné s Kol. 1:16, kde sa však vzťahujú na Krista. Z toho vyplýva, že plnosť Otcovho Božstvo sídli v Synovi (Kol.2:9) a preto Logos (Slovo) je Boh a nie akýsi božský, alebo bohu podobný tvor. Takže Boh bol tou príčinou celého stvorenia, pretože Biblia nám ho predstavuje takého, ktorý mal Slovo, ale zároveň sám bol tým Slovom, aby stvoril svet a Slovo sa stalo telom, aby spasil svet.
Tak, ako bol Pán Ježiš počas svojho pozemského života plne závislý od svojho Otca, tak bol Otec pri stvorení sveta plne závislý od svojho Slova, skrze ktorého všetko stvoril. Rovnako je to aj pri spasení sveta: "veď v ňom (v Kristovi) sa zaľúbilo prebývať všetkej plnosti a skrze neho zmieriť so sebou všetko" (Kol.1,19-20). Je preto vylúčené, že by bolo Slovo stvorené, a tak by stvorenie a spasenie sveta záležalo od nejakej stvorenej bytosti ,...inej ako všemohúci Boh. V liste Židom 1,3 máme preto jasné svedectvo, že celý vesmír je závislý na Božom Synovi, našom Stvoriteľovi a Spasiteľovi, ktorý "všetko udržuje slovom svojej moci..."

Nie je tu rozpor?
V úvode článku s rovnakým názvom sa Svedkovia pýtajú: „Je tvrdenie že Ježiš Kristus je „bohom“, v rozpore s biblickým učením, že je len jeden Boh? Nie, lebo tento výraz Biblia niekedy používa na označenie mocných tvorov.“ Ako základ citujú Žalm 8:6: „Dal si sa tiež urobiť ho (človeka) o málo menšieho než sú tí božský (po hebrejsky elohim) čiže anjeli.“ Ďalej spomínajú Žalm 82:1-6 kde boli ľudia, ktorí súdili ostatný ľud, nazvaní „bohmi“ a 2.Kor.4:4, kde je Satan nazvaný ako „boh tohto systému vecí.“ Žalm 82:1-6 sme už rozoberali v článku: „Ja a Otec sme jedno.“ Títo ľudskí sudcovia boli iba prirovnaní k Bohu, pretože im bol zverený súd nad inými ľuďmi, takže boli pre nich akoby bohovia. Kvalitatívne (čo do podstaty) bol však medzi nimi a Bohom obrovský rozdiel, pretože boli len stvorením.
Anjeli sú v Žalme 8:6 nazvaní bohovia, pretože sú vyššie stvorenia prebývajúce v nebesiach. Môžu vstúpiť do nášho trojrozmerného priestoru, ale môžu z neho na rozdiel od človeka kedykoľvek odísť. V tomto sú podobní Bohu, ktorý už viackrát zostúpil vo viditeľnej podobe ako Anjel Jahveho (2.Moj. 3:2-8), alebo ako samotný Jahve - Pán Ježiš vo svojej predľudskej existencii (1.Moj.18:20- 21).

Satan je nazvaný bohom tohto sveta preto, že väčšinu ľudí oklamal. Takže týmto ľuďom je akoby bohom, ale len v tomto zmysle. V skutočnosti je medzi ním a Bohom závratný rozdiel, pretože je rovnako, ako aj anjeli stvorením a môže urobiť len to, čo mu Boh dovolí.
Títo všetci teda môžu byť bohmi len v určitom pohľade, ale v skutočnosti sú to stvorené bytosti, ktoré nemožno uctievať ako Boha. Pán Ježiš je však na rozdiel od nich nazvaný „pravý Boh a život večný“ (1. Jána 5:20). Svedkovia sa snažili preložiť tento verš tak, aby sa vyhli možnosti výkladu, že by Syn mal byť tým pravým Bohom: „A my sme v spojení s tým pravým prostredníctvom jeho Syna Ježiša Krista. To je ten pravý Boh a večný život.“ Aby sme odhalili ich úmysel, musíme sa pozrieť aj na pôvodný grécky text, ktorý uvádzame aj s doslovným prekladom: ina - aby; ginoskomen - sme poznali; ton aléthinon - Toho pravého; kai esmen - a sme; en tó - v tom; alethinó - pravom; en tó yió - v Synovi; aytoy - Jeho; Jésoy Christó - Ježišovi Kristovi; oytos - Tento; estin - je; o aléthinos - pravý; Theos - Boh; kai zoé aiónios - a život večný.