V texte je 2 krát použitá predložka „en“ - „v“, v prvom prípade „v tom pravom“ („en tó alethinó“) a hneď na to „v Synovi Jeho“ („en tó yió aytoy“). V oboch prípadoch sa táto predložka spája s 3. pádom. Svedkovia preložili predložku „en“ („v“) v prvom prípade „v spojení s “ (je spojená so 7. pádom). V druhom prípade „prostredníctvom“ (spojenie s 2. pádom). A tak vidíme, že v texte 2 krát zhodne použité „en“ („v“) Svedkovia preložili rozdielne. Je veľmi nepravdepodobné, že by predložka „en“ („v“) mala znamenať raz „v spojení s“ a druhý krát v tej istej vete „prostredníctvom“. Ak by chcel Ján vyjadriť významový rozdiel použil by v 2. prípade predložku „dia“. Z toho vidíme, že Svedkovia toto miesto preložili účelovo, tak aby význam textu podporoval ich tvrdenie, že Ježiš Kristus nie je pravý Boh. Tomuto tvrdeniu však odporuje druhá časť 20. verša: „Tento (oytos) je pravý Boh a večný život.“ Výraz „oytos“ čo je v doslovnom preklade „tento“ sa väčšinou vzťahuje na posledné predchádzajúce podstatné meno, čo v tomto prípade znamená, že Ten pravý Boh a večný život je Ježiš Kristus. Ten istý apoštol Ján nás nenecháva v pochybnostiach, na koho sa vzťahujú slová „pravý Boh a večný život“, keď v úvode svojho prvého listu píše: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli vlastnými očami, na čo sme pozorne hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, čo sa týka slova života, - a ten život sa zjavil, a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám život večný, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám...“ (1.Jána 1:1-2).

Syn Boží bol u Otca prv ako bol stvorený svet (Ján 17:5). On je ten „pravý Boh a večný život.“ Nie je tu však rozpor, keď z niektorých starozákonných veršov jasne vyplýva, že pravý Boh je len jeden? „Jahve zástupov, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, Ty si sám jediný Bohom, všetkých kráľovstiev zeme, Ty si učinil nebesia i zem. (Iz. 37:16). „...Jahve je Bohom a nie je iného okrem Neho.“ (5.Moj.4:35). „Viďte teraz že ja, len ja som, a niet Boha okrem mňa,“ (5.Moj. 32:39). „Takto hovorí Jahve, kráľ Izraela a Jeho Vykupiteľ Jahve Zástupov: ja som prvý a ja som i posledný a okrem mňa niet Boha.“ (Iz. 44:6). „...lebo ja som Boh a iného niet“. (Iz. 45:22). Niet pochýb, že vo všetkých prípadoch mal Izaiáš na mysli pravého Boha. Dokonca v Izaiášovi 44:8 je vylúčené, aby bol niekto Skalou a v Izaiášovi 45:21 Spasiteľom okrem Boha. „Vy ste mi svedkami, či jestvuje Boh okrem mňa. Niet inej skaly, Ja neviem o nej.“ (Iz.44:8). „Veď nieto Boha okrem mňa. Boha spravodlivého a Spasiteľa okrem mňa.“ (Iz. 45:21). Pán Ježiš nie je nazvaný len pravým Bohom (Ján 5:20), ale aj Skalou: „...pili totiž z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi a tou skalou bol Kristus.“ (1.Kor. 10:4) a taktiež aj Spasiteľom: „...očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy veľkého Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista.“ (Tít. 2:13).

Ak by sme neuznali, že Boh bol v Kristovi (2.Kor. 5:19), nemohli by sme tento rozpor vyriešiť. Svedkovia si však pred pravdou zatvárajú oči, preto sa pozrime, ako to chceli vyriešiť. Podľa nich „Ježiš má omnoho vyššie postavenie ako anjeli, nedokonalí ľudia, alebo Satan. Ak sa o týchto (ľuďoch a anjeloch - Žalm 82:1-6; 8:6) hovorí ako o „bohoch“, mocných, potom Ježiš istotne môže byť a je „bohom.“ Pre jeho jedinečné postavenie vo vzťahu k Jehovovi Ježiš je „Mocný boh“. – Ján 1:1, Iz. 9:6. Z uvedeného vidíme, že Svedkovia tento problém nemôžu vyriešiť. Nazývajú Pána Ježiša „bohom“ s malým „b“, tak isto, ako tých, ktorí boli vo svojom postavení, teda iba v určitom pohľade nazvaní „bohovia“. Ľudia a anjeli sú stvorení, ale Iz. 43:10 hovorí: „Predo mnou nebol utvorený nijaký Silný Boh a ani po mne nebude.“ Silný Boh teda nemôže byť stvorený a tak ani Pán Ježiš stvorením nie je, pretože je v Izaiášovi 9:6 nazvaný „Silný Boh“. Svedkovia vedia, že musia Pána Ježiša považovať za vyššieho od anjelov, inak by boli v rozpore so Žid. 1:4, zároveň však nechcú pripustiť, že by mal byť Bohom s veľkým „B“. Dostávajú sa tak do rozporu, lebo aj keď uznávajú, že „má omnoho vyššie postavenie ako anjeli, nedokonalí ľudia, alebo Satan,“ tak tým, že ho nazývajú bohom s malým b to vlastne popierajú. Pán Ježiš by potom mohol byť Bohom len v určitom pohľade a to by sa už nedalo hovoriť o plnosti Božstva prebývajúcej v Ňom, ako o tom písal Pavol v liste Kolosanom 2:9.

Viac svetla v tomto nám môže poskytnúť list Židom 1. kapitola. Vo veršoch 3 až 14 máme vykreslený priepastný rozdiel medzi anjelmi a Pánom Ježišom. Pisateľ tohto listu začína najskôr atribútmi, v ktorých je náš Pán rovný Bohu: „On je odraz (odlesk) Jeho slávy“... (Žid. 1:3). On neodráža inú slávu len Božiu. Nie je to sláva anjelov, ani iného stvorenia, ale Toho ktorý je v Ňom. Pán Ježiš je „výraz Jeho podstaty“ (Žid. 1:3). Grécke slovo charaktér, ktoré je tu použité doslovne znamená niečo odtlačené, vyrazené (odtlačok, kópia), takže Syn je akoby presným odtlačením Božej podstaty. On ukázal Božiu tvár, veď o Jánovi Krstiteľovi Zachariáš prorokoval: „A ty chlapček budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou.“ (Luk. 1:76). To je to, čo nemohol nikto vidieť: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma neuvidí človek tak, aby pri tom zostal živý.“ (2.Moj. 33:20). Ten, koho Ján Krstiteľ predišiel je nazvaný ako „tvár Pánova“. Keď sa Mojžiš pýtal „Koho pošleš so mnou?“ (2.Moj. 33:12) Jahve mu potom odpovedal: „Moja tvár pôjde a dám ti odpočinúť. A povedal mu (Mojžiš): Ak by nemala ísť pred nami Tvoja tvár, nevyvádzaj nás hore odtiaľto.“ (2.Moj. 33:14-15). Čo je to Jeho tvár, keď ju nie je možné vidieť? Bol to Anjel Jeho tvári, ktorý išiel pred nimi: „V každom ich súžení mal aj On súženie, a Anjel Jeho tvári ich ochraňoval. Vo svojej láske a vo svojej ľútosti ich On vykúpil a pestoval ich a nosil ich po všetky dni veku. Ale oni sa stavali na odpor a zarmucovali Ducha Jeho svätosti, a preto sa im obrátil v nepriateľa a sám bojoval proti nim.“ (Iz. 63:9-10). Tento Anjel odrážal Jeho neviditeľnú podstatu.