Je však potrebné, aby bol sudcom zároveň aj Boh, ktorý je Vševedúci a ktorý pozná aj tie najtajnejšie pohnútky srdca. To presne zodpovedá terajšiemu postaveniu Pána Ježiša, ktorý je už povýšený opäť do svojho pôvodného postavenia a tak spĺňa obe požiadavky. Pavol to presne vystihol, keď o Ňom napísal: „Veď v Ňom prebýva všetka plnosť Božstva telesne.“ (Kol. 2:9). Božstvo, grécky „Theotes“ je v Novej zmluve iba raz použité. V liste Rimanom 1:20 je použité podobné slovo „theiotes“. Rozdiel, medzi týmito dvoma výrazmi spočíva v tom, že „theiotes“ je slovo odvodené od „Theios“, čo znamená „Boží, Božský“. Slovu „Boží“ zodpovedá grécky druhý pád: „tu Theú“, čo znamená doslovne „Boha“, ako napríklad „he basileia tu Theú“, znamená doslovne „kráľovstvo Boha“. Slovo „Theios“ teda znamená niečo, Bohu patriace, pre Boha charakteristické, božské. V Novej zmluve sú použité príbuzné výrazy tohto slova: „...jeho božská (theías) moc...“ (2.Pet.1:3), alebo „...aby ste sa nimi stali účastníkmi božskej (theías) prirodzenosti...“ (2.Pet.1:4). Preto „theiotes“ v Rim 1:20 preložené ako „božskosť“ plne zodpovedá kontextu: „Lebo čo je neviditeľné z Neho, dá sa totiž od stvorenia vybadať vnímaním zmyslov zo stvorených vecí, aj Jeho večná moc a božskosť (theiotes) aby sa nemohli vyhovárať.“ (Rim.1:20). Svedkovia však vo svojom preklade preložili theiotes ako Božstvo a naopak „ Theotes“ v Kol. 2:9 ako božskosť. V Rim.1:20 však nejde o Božiu podstatu - bytie, ale o to, čo sa dá zmyslami vybadať zo stvorenia.

Dá sa z neho vybadať „Jeho večná moc a božskosť“- aký Boh je, Jeho vonkajšie prejavy a vlastnosti, to čo je pre Neho charakteristické. Preložiť tu slovo „theiotes“ ako Božstvo, je teda nesprávne nielen gramaticky, ale aj z hľadiska kontextu 20. verša.
Naproti tomu slovo „Theotes“ použité v Kol. 2:9 je odvodené od slova „Theos“- Boh. Z toho vyplýva, že „Theotes“ je presne to, čo je Boh sám - Jeho vnútorná podstata, Jeho bytie. Tento výraz je použitý v Novej zmluve iba raz a jeho správny preklad je „Božstvo“. Rozdiel medzi „Theotes“ a „theiotes“ je ako rozdiel medzi podstatou a prívlastkom. Svedkovia preložili Kol. 2:9 takto: „Lebo v ňom je celá plnosť božskej podstaty“. To sa na prvý pohľad nejaví tak zle, no v ich ponímaní to znamená podstatu božských vlastností a nie bytia. To však vôbec nevystihuje význam slova „Theotes“, ktoré sa v starej gréčtine používalo oveľa zriedkavejšie ako „theiotes“. Zámer Svedkov bol jednoznačný - poprieť plnosť Božstva v Kristovi a to aj za cenu zámeny významu Božstva s božskosťou.
Pozrime sa ešte, čo hovorí kontext tam, kde je slovo „Theotes“ jediný krát v Biblii použité: „Hľaďte, aby vás nikto nestrhol ako korisť múdroslovím a prázdnym klamom, ktoré sa zakladajú na podaní ľudí, na živloch sveta a nie na Kristovi.“ (Kol.2:8). Pavol tu ukazuje, že sa nepravé veci zakladajú na podaní ľudí (tradícii) a na tom, čo je pre svet bežné, ale nie na Kristovi. Teraz nasleduje už spomínaný verš (Kol. 2:9), ktorým Pavol vystihol zásadný rozdiel medzi ľudskou múdrosťou a Kristom. Tým zásadným rozdielom nie sú len Jeho výnimočné vlastnosti, ale kto v skutočnosti je.

Aj po vzkriesení zostáva človekom a zároveň v plnosti Bohom. Na záver svojho článku Svedkovia poznamenávajú: 3 verše za Tomášovým zvolaním v Jánovi 20:31- Biblia vec, ešte ďalej vyjasňuje výrokom: „Tieto... boli napísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn“, teda nie, že je všemohúci Boh. Áno, súhlasíme s tým, že verš v ev. Jána 20:31 vec ešte viac vyjasňuje. Ako nám to má pomôcť, aby sme verili, že Ježiš je Syn Boží? Tomáš Ježiša nazval svojim Pánom a Bohom. To znamená, že jeho výrok je v súlade s Biblickým učením. A práve pravda o tom, kto On je sa stala hlavným predmetom Jeho obžaloby (Ján 10:33; Ján 19:7).
Na záver si ešte objasnime, či bol Pán Ježiš Všemohúcim Bohom. V predľudskej existencii Všemohúci bol, potom sa tejto moci vzdal (Fil. 2:6-8), keď sa stal človekom. Bol však Všemohúcim skrze Otca (Mt. 26:53; Ján 10:38). Po zmŕtvychvstaní je Mu daná opäť všetka moc na nebi i na zemi (Mat. 28:18) a tak „Všetko udržuje slovom svojej moci“ (Žid.1:3). Zamerajme sa však na Jeho postavenie Všemohúceho Boha predtým, ako sa stal človekom.

Keď Jákob utekal pred Ezavom a nocoval „snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal až po nebo a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa Jahve stál nad ním a hovoril: Ja som Jahve, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izákov...“ (1.Moj. 28:12-13). „A nazval meno toho miesta Bétel, ale prv bolo meno toho miesta Lúz.“ (1.Moj.28:19). Je zrejmé, že keď Jahve stál nad rebríkom, tak Ho Jakob videl. Z toho vyplýva, že to nemohol byť Boh - Otec, ale Logos - Boží Syn. Tento vystupuje v Starej zmluve ako Anjel Jahveho, Anjel Boží, Anjel Jeho tvári, Anjel zmluvy, alebo ako samotný Jahve, čo nám potvrdí aj nasledujúce: „A Anjel Boží mi riekol vo sne: Jákobe! ... Ja som ten Silný Boh z Bétela, kde si pomazal pamätný kameň, kde si mi sľúbil sľub.“ (1.Moj. 31:11,13). Anjel Boží tu hovorí, že On je tým Bohom, ktorý sa mu v Bételi ukázal, takže podľa toho vieme, že Jakob nevidel Boha Otca, ktorého podľa 1.Tim.6:16 „nikto z ľudí neuzrel a ani uzrieť nemôže“, ale Syna.

Potom v 1.Mojžišovej 35:1 „Boh riekol Jakobovi: Vstaň, choď hore do Bétela a bývaj tam a učiň tam oltár Silnému Bohu, ktorý sa ti ukázal vtedy, keď si utekal pred svojim bratom Ezavom.“ Z biblického kontextu je zrejmé, že Boh (Otec) tu hovorí Jákobovi, aby postavil oltár Silnému Bohu (Synovi) ktorý sa mu ukázal. Z evanjelia Marka 12:29 je jasné, že Boh je jeden, a preto Boh, ktorý sa Jákobovi ukázal musí zjavovať Božstvo tohoto jediného Boha.
Úplne jasné potvrdenie, že Syn - Logos je Všemohúci Boh sa nachádza v závere 1.Mojžišovej knihy: „A Jákob riekol Jozefovi: Silný Boh Všemohúci sa mi ukázal v Lúze (Bétel), v Kananejskej zemi a požehnal ma...“ (1.Moj.48:3). Tak vidíme, že Jahve, ktorý sa Jakobovi v Bétel ukázal je raz nazvaný, ako „Anjel Boží“ (1.Moj. 31:11,13); inokedy „Silný Boh“ (1.Moj. 35:1) a Jákob Ho nazýva: „Silný Boh Všemohúci“ (1. Moj.48:3). Nazval Ho tak podľa toho , ako sa mu sám predstavil: „Boh sa ukázal Jákobovi, keď išiel z Pádan-arama a požehnal ho... A Boh mu riekol: Ja som Silný Boh Všemohúci...“ (1.Moj. 35:9,11). Opäť teda ide o Boha - Syna, pretože o jeden verš ďalej je napísané: „Potom vystúpil Boh hore od neho na mieste, na ktorom hovoril s ním.“ (1.Moj. 35:13). Neskôr hovorí Jahve aj Mojžišovi, že to bol On, ktorý sa ukazoval ako Všemohúci Boh: „Boh hovoril s Mojžišom a riekol mu: Ja som Jahve a ukázal som sa Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi ako Silný Boh Všemohúci...“ (2.Moj.6:2-3). Z toho opäť vidíme, že ide o Božieho Syna - Pána Ježiša Krista pred svojim vtelením. Keď Ho však Jakob pred Jozefom nazval Silným Bohom Všemohúcim, vidíme, že to nie je nejaký „menší boh“ s malým „b“, ale pravý Boh (1. Jána 5:20). Keďže sa Všemohúci Boh Jakobovi ukázal, nemohol to byť len akýsi hovorca Boha, lebo Jakob nazval Všemohúcim Toho, ktorého videl. Predľudský Kristus - Anjel Jahveho je teda dokonalým obrazom Boha a plne odzrkadľuje Jeho všemohúcnosť. Táto plnosť je potvrdená tým, že je sám nazvaný Všemohúcim.