referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alexander
Sobota, 27. februára 2021
Prečo sú Svedkovia Jehovovi sektou?
Dátum pridania: 21.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kazateľ
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 18 861
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 58.6
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 97m 40s
Pomalé čítanie: 146m 30s
 
Na záver musíme povedať, bez ohľadu na to, či bol, alebo nebol súčasťou originálu tento verš, zapadá do kontextu 1. Jána 5:6-8 a neodporuje ani iným veršom Biblie. „To je ten, ktorý to prišiel skrze vodu a skrze krv, Ježiš Kristus. Nie len so samou vodou, ale s vodou a krvou. A Duch je ktorý svedčí, lebo Duch je pravda. Lebo traja sú, ktorý svedčia na nebi: Otec, Slovo a Svätý Duch. A tí traja sú jedno. A traja sú, ktorí svedčia na zemi: Duch, voda a krv. A tí traja jedno sú. Biblický kontext je v úplnom súlade: Otec a Syn sú jedno (Ján 10:30) a Duch Svätý je, ako sme už skôr ukázali, rovnako Duchom Syna ako Otca.

Ja a Otec sme jedno
V článku „Ja a Otec sme jedno“ na strane 24 Svedkovia vysvetľujú, že: „Ježiš ukázal sám, čo myslel tým, že je s Otcom „jedno“. V Jánovi 17:21-22 sa modlí k Otcovi, aby jeho učeníci,...boli jedno tak ako sme my jedno.“ Z toho usúdili, že Pán Ježiš sa „zjavne modlil za to, aby boli jednotní v myslení a cieľoch, ako bol jednotný on s Bohom a nie aby sa všetci jeho učeníci stali jednou bytosťou.“ Ďalej citujú 1.Kor.3:6-8, kde Pavol hovorí: „Ja som sadil, Apollo polieval...Ten kto sadí, a ten kto polieva sú jedno.“ Z toho opäť usudzujú, že „Pavol tým nemyslel, že on a Apollo sú dve osoby v jednej, myslel tým, že sú zjednotení vo svojom cieli.“ A keďže je v oboch prípadoch použité rovnaké grécke slovo „hen (jedno)“, ako u Jána 10:30, konštatujú, aj s podporou výroku Jána Kalvína že „tu Ježiš nehovorí o jednote podstaty, ...ale o jednote zmýšľania a zámeru.“ K tomu musíme hneď pripomenúť, že zámer a zmýšľanie Pána Ježiša vyplývalo práve z Božej podstaty, ktorú dokonale odrážal: „On je odlesk Jeho slávy a odraz Jeho podstaty.“ (Žid.1:3). Uveďme príklad: Dieťa odráža vlastnosti svojich rodičov preto, lebo má ich gény. Odraz ich vlastností v dieťati však nie je úplný. No Pán Ježiš nie je len odrazom niektorých Otcových vlastností, ale zjavuje Jeho povahu úplne: „Veď v Ňom sa zaľúbilo prebývať všetkej plnosti a prostredníctvom Neho zmieriť so sebou všetko.“

(Kol.1:19-20). „A z Jeho (Kristovej) plnosti, sme my všetci vzali, a to milosť za milosťou.“ (Ján 1:16). Plnosť Pána Ježiša je zároveň plnosťou Otcovou: „A všetko Mu podrobil pod nohy a urobil Ho hlavou nad všetkým zhromaždeniu, ktoré je Jeho telom, plnosťou Toho, ktorý všetko vo všetkom naplňuje.“ (Ef.1:23). A aká je plnosť Otca? Je to Jeho Božia podstata, Jeho Božstvo, ktoré je rovnako aj v Synovi: „Veď v Ňom prebýva všetka plnosť Božstva telesne.“ (Kol.2:9). To znamená, že všetko, čo Boh je vo svojej podstate, prebýva v Synovi. Taký je aj význam slova „plnosť“ gr. „pléroma“ na iných miestach Novej zmluvy: „plnosť pohanov“ (Rim.11:25), znamená všetci pohania, ktorí majú vojsť, „plnosť času“ (Gal.4:4) je všetok čas, ktorý sa mal naplniť. A práve v tom spočíva rozdiel. Aj keď na vyjadrenie jednoty je v oboch prípadoch použité rovnaké slovo „jedno“ gr. „hen“, Pavol s Apollom boli len za jedno vo svojom zámere, no Pán Ježiš bol dokonalým obrazom Otcovej podstaty.
Pán potom v tom ďalšom rozhovore so Židmi vysvetľuje, čo slovom „jedno“ myslel: „Aby ste poznali a uvedomili si, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ (Ján 10:38). Pavol by však určite nepovedal, že Apollo je v ňom a on v Apollovi, i keď boli v zmýšľaní jedno. Svedkovia túto skutočnosť zjavne prehliadajú a keďže Jeho „plnosť Božstva“ popierajú nemôžu ani z Jeho plnosti prijať, ako nám to zasľúbil apoštol Ján (Ján 1:16).

Čo však Pán Ježiš myslel tým, keď sa modlil: „aby všetci boli jedno ako Ty Otče, si vo mne, a ja som v Tebe...“ (Ján 17:21)? Svedkovia tu kladú ironickú otázku: „Modlil sa Ježiš, aby sa jeho učeníci stali jedinou bytosťou?“ Nie bytosťou, ale presnejšie jedným telom. Pavol, ktorý písal v súlade so slovami Pána Ježiša tento obraz opisuje v 1.Kor.12:12-27: „Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tela, hoci ich je mnoho, sú jedným telom, tak aj Kristus. Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia a či Gréci, či otroci a či slobodní, a všetci sme boli napojení jedným Duchom. ...Keď teda trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; keď sa dostáva oslavy jednému údu, spolu s ním sa radujú všetky údy. Vy ste telo Kristovo a jednotlivo (ste jeho) údmi.“
V Biblii je Boh predstavený aj ako vládca, ktorý vládne na zemi svojimi ramenami: „Tvojím útočišťom je Boh odveký a dolu vládnu večné ramená.“ (5.Moj.33:27). Kto je večný okrem Boha Otca? Pán Ježiš má pôvod „od večnosti“ (Mich.5:2) a Izaiáš Ho nazýva: „Večný Otec“ (Iz.9:6). Duch Svätý je tiež nazvaný večným (Žid.9:14). Skrze Syna a Ducha vládol Jahve aj v časoch Mojžiša.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.