Áno, Židia vedeli, že Syn, ktorý má prísť, bude zároveň Silným Bohom, Večným Otcom - bude to Boh, ktorý bude prebývať s nimi! Nechceli však priznať, že Pán Ježiš je ten zasľúbený Syn, pretože si to nedokázali spojiť s chudobným synom tesára a už vôbec to nevyhovovalo ich mocenským ambíciám.
Tieto vzácne pravdy potvrdzujú aj nasledujúce verše: „Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi, ale ak ich konám, tým skutkom verte, aj keby ste mne neverili...“ (Ján 10:37- 38). Pán tu podobne ako v Mat.12:31-32 rozdeľuje ľudské od Božieho. On síce je človek, no nespráva sa ako iní ľudia, ale ako Boh v ľudskom tele. Preto aj keby mu neverili ako človeku, dôležité je, aby verili, že skutky ktoré koná, koná ako Boh. Preto aj „...kto povie slovo proti Synovi človeka odpustí sa mu, ale kto bude hovoriť proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí v tomto veku ani v budúcom.“ Aj tu v Ňom Židia videli iba človeka a neverili, že by vyháňal démonov mocou Božieho Ducha. Je tu jasne ukázané, že slovo proti Nemu ako človeku bude odpustené, ale slovo proti Bohu (Duchu Svätému), ktorý je v Ňom, už odpustené nebude. Videli predsa skutky, ktoré môže konať len Boh.

Na záver rozhovoru so Židmi Pán Ježiš povedal: „...aby ste poznali a uvedomili si, že Otec je vo mne a ja v Otcovi. Znova sa Ho teda snažili chytiť, ale On sa im vymkol z rúk.“ (Ján 10:38-39). Tu je úplne jasne vidieť, na čo boli Židia citliví. Hneď ako im vysvetlil svoju jednotu s Otcom, snažili sa ho chytiť.
Synove Božstvo tak nestojí len na skutočnosti, že v Ňom prebýva Otec, ale je rovnako pravdou, že Syn prebýva v Otcovi. Takže podľa tohto slova to platí, aj keď je na zemi ako človek. Pán Ježiš to vyjadril aj vo svojej veľkňažskej modlitbe: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby uzreli moju slávu,“ (Ján 17:24). On hovoril, ako by už bol vo svojej sláve v nebi, hoci bol ešte stále na zemi. Tento výrok nie je protirečením, keď ho chápeme v súlade s výrokom „...Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ (Ján 10:38). Ak by Pán Ježiš nebol v tele zjaveným Bohom a tak by ani vo svojej duchovnej podstate nebol jedno s Otcom, určite by takto nehovoril. Práve to bol hlavný dôvod, prečo bol aj obžalovaný a následne ukrižovaný.

Svedkovia v závere svojho článku konštatujú že Ježiš tvrdil, že je Boží Syn a nie že je Boh. Ako sme si však už ukázali podľa Izaiáša 7:14 a 9:6, zasľúbeného Syna mali nazvať Silným Bohom a jeho prítomnosť mala byť prítomnosť samotného Boha. V tejto súvislosti sa ešte pozrime, na situáciu pred Pilátom, keď Židia žiadali, aby ho dal ukrižovať: „Pilát im vraví: Vezmite Ho vy a ukrižujte, lebo ja na Ňom viny nenachádzam. Židia mu odpovedali: My máme zákon a podľa toho zákona musí zomrieť, pretože sa vydával za Syna Božieho.“ (Ján 19:7).
Odpoveď Židov je úplne jednoznačná - nárok, že je Božím Synom považovali za nárok na Božstvo (Ján 10:33) a keď nazýval Boha svojim Otcom, rozumeli tomu tak, že sa robí rovným Bohu (Ján 5:18).

Práve apoštol Ján opisuje Pána Ježiša ako Boha zjaveného v tele a podáva nám o tejto skutočnosti ešte ďalšie jasné dôkazy: „...aby všetci ctili Syna, tak ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal“ (Ján 5:23). Ak má mať Syn takú istú úctu ako Otec, znamená to, že sú si v tomto ohľade rovní. Nectiť Syna na takej úrovni ako Otca, znamená nectiť ani Otca.
„Keby ste poznali mňa, aj môjho Otca by ste poznali.“ (Ján 8:19). Poznať znamená vedieť, aký je vo svojej podstate. A aký je Otec? Podľa tohto verša je taký, ako Jeho Syn. Bohatý mládenec Ho nazval: „dobrý Učiteľ“ no Pán Ježiš mu na to povedal: „Prečo ma voláš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba sám Boh.“ (Mar. 10:17-18). Inými slovami, prečo ma voláš dobrým, keď si vo mne toho dobrého Boha nepoznal.

„Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 12:44). Nie je možné veriť v Syna a neveriť pritom v Otca. Vierou v Syna, sa stáva objektom našej viery aj Otec. To nám opäť ukazuje, že Otec a Syn sú jedno nielen v zmýšľaní, ale aj Božou podstatou, ktorá je objektom našej viery.
„Kto videl mňa, videl Otca.“ (Ján 14:9). Je možné vidieť Syna a nevidieť pri tom Otca. Podľa tohto verša nie. Syn je dokonale zjavuje Otca.
„Kto mňa nenávidí, nenávidí aj môjho Otca.“ (Ján 15:23). Nie je možné mať správny vzťah k Otcovi, a pritom nenávidieť Syna. Postoj ľudí k Synovi Božiemu, je zároveň postojom k Otcovi. Aj tu jasne vidieť, ako sú jedno.