Ú V O D
V súčasnosti má Slovenská cirkevná provincia 21 biskupov. Je to veľa či málo? Mnohí z nás si kladieme túto otázku a hľadáme na ňu odpoveď. Mojou prácou však nie je zaoberať sa touto otázkou. V tejto seminárnej práci by som chcel aspoň trochu priblížiť osobu biskupa, ktorý sa pričinil o vznik samostatnej slovenskej cirkevnej provincie. Poznajú ho všetci slovenskí kňazi i biskupi. Ide o prvého ordinára trnavského arcibiskupstva J. E. Mons. RNDr. Júliusa Gábriša.

Žijem vo farnosti, v ktorej 13 rokov pôsobil Vsdp. PhDr. PaedDr. MgrTh. Jozef Gábriš, ktorý je blízkym príbuzným otca arcibiskupa Gábriša a už mnoho krát sme sa rozprávali na túto tému. Osobnosť svojho strýka, krstného a birmovného otca mi priblížil Mgr. Gábriš. Svoje poznatky získané z rozprávania duchovného otca chcem využiť i v tejto práci. Hoci som sa s pánom arcibiskupom nikdy nestretol a nerozprával z mnohých svedectiev kňazov či biskupov je cítiť, že otca arcibiskupa Júliusa Gábriša mali veľmi radi a majú ho vo veľkej úcte. Touto prácou si chcem zároveň prehĺbiť svoje poznatky o Dr. Gábrišovi a vzdať mu úctu ako slovenskému rímsko-katolíckemu biskupovi. Tento rok 13. novembra si pripomenieme 18 výročie jeho úmrtia.

Ž I V O T
Július Gábriš sa narodil 5. decembra 1913 v Tesároch nad Žitavou. Po skončení ľudovej školy v rodnej obci odišiel Július študovať na Gymnázium do Zlatých Moraviec, ktoré ukončil 26. júna 1933 maturitou. Ako chlapec prejavil túžbu slúžiť Pánu Bohu, roky bol miništrantom, a táto túžba sa splnila po maturite, keď ho prijali do Biskupského seminára v Trnave. Tu prežil ako bohoslovec 3 roky až do zriadenia Bohosloveckej fakulty v Bratislave v roku 1936. Zo seminára z Trnavy prešiel do Bratislavy, kde po dvojročnom štúdiu na Teologickej fakulte ukončil štúdium 25. júna 1938. Za kňaza bol vysvätený na druhý deň 26. júna 1938 v Bratislave, otcom biskupom ThDr. Pavlom Jantauschom.

Ako kaplán pôsobil v Tekovských Lužanoch, v Holíči, Stupave a v Mojmírovciach. V roku 1938 – 1942 absolvoval Filozofickú fakultu a v rokoch 1940 – 1944 Prírodovedeckú fakultu v Bratislave, ktorú ukončil 25. novembra 1944 titulom RNDr. (doktor prírodných vied), ktorý získal ako druhý na Slovensku. V novembri 1941 odišiel z pastorácie učiť na Biskupské gymnázium do Trnavy ako profesor dejepisu, zemepisu, občianskej náuky a náboženstva, kde pôsobil do roku 1950. Od roku 1945 bol správcom kostola sv. Heleny v Trnave. V roku 1948 sa stal prosynodálnym sudcom. Ako profesor začal byť aj literárne činný. Od roku 1950 bol kaplánom v Mojmírovciach a neskôr pôsobil ako správca farnosti v Jablonici do roku 1962. Potom ho otec biskup ThDr. Ambróz Lazík preložil do Nového Mesta nad Váhom za správcu novomestskej prepozitúry.

15. mája 1968 ho biskup ThDr. Ambróz Lazík menoval generálnym vikárom apoštolskej administratúry v Trnave a 18. novembra toho istého roku sa stal infulovaným novomestským prepoštom.

Po smrti biskupa Lazíka 20. apríla 1969, menoval sv. otec Pavol VI. 23. apríla 1969 Mons. RNDr. Júliusa Gábriša za ordinára apoštolskej administratúry trnavskej s právami rezidenciálneho biskupa. Štyri roky trvalo kým sa Vláda ČSSR a Vatikán dohodli na menovaní štyroch biskupov pre vtedajšie Československo