referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sabína
Utorok, 27. októbra 2020
Reformácia vo Švajčiarsku
Dátum pridania: 06.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 332
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 40s
Pomalé čítanie: 13m 0s
 
Začiatok a priebeh reformácie vo Švajčiarsku
Vhodnú príležitosť vystúpiť na verejnosť poskytli Zwinglimu svätopeterské odpustkové kázne františkána Bernardína Samsona(1519), ktorý sa dopustil kadejakých neprístojností. Keď sa dopočul o Lutherovom boji a čítal jeho spisy, hoci vo všetkom nesúhlasil s Lutherovými náhľadmi, odhodlal sa zúčtovať s Cirkvou. Na jeho návrh prikázala mestská rada v roku 1520 v Zűrichu všetkým duchovným, aby sa vo svojich kázňach opierali len o Sväté Písmo a aby odstraňovali z náboženstva „ľudské dodatky“. Výsledkom bolo, že v Zűrichu verejne začali prestupovať pôstne prikázania. Kostnický biskup bol proti tomu a protestoval, ale Zwingli a niektorý duchovní išli ešte ďalej a žiadali aj slobodne hlásať Božie Slovo. Vo svojom traktáte O slobode výberu pokrmov v roku 1522 začal Zwingli verejne bojovať proti pôstom a celibátu, ktorý vraj aj tak nikto nedodržiava. Na pozadí zachovania cirkevnej disciplíny upadol Zwingli do sporu s biskupom Kostnice. Tento spor predložil na vyriešenie mestskej rade Zűrichu. Z rúk tejto rady dostal nomináciu na úradného kazateľa v katedrále a na jej návrh v nej začal reformu pobožností a redukciu počtu kňazov. V roku 1523 zvolala teda mestská rada verejnú dišputu, na ktorú zostavil Zwingli svojich 67 téz alebo záverečných rečí, ktoré okrem Komentára o skutočnom a falošnom náboženstve, patria k jeho základným dogmatickým dielam.

V nich zavrhol viditeľnú cirkev, tradíciu, pápežstvo, kňazstvo, svätú omšu, rehoľné sľuby, očistec, odpustky, sviatky a dohľad nad Cirkvou odovzdal do rúk štátu. Vonkajší kult zwinglianizmu sa obmedzil na modlitbu, čítanie Svätého Písma a kázne. Prijímanie, ktoré „malo pripomínať Kristovo telo“, bolo potrebné prijímať štyrikrát v roku. Krst mal byť len znakom príslušnosti ku kresťanskej obci a nie prostriedkom milosti. Zwingli tiež spracoval svoju novú Agendu pre krst, manželstvo a pohreb. Mestská rada v Zűrichu proklamovala „nariadenie o chorých „ a zriadila mestský súd pre manželské záležitosti. Celé jeho učenie bolo ešte radikálnejšie ako Lutherovo. Dišputa sa konala aj napriek tomu, že kostnický biskup proti nej protestoval. Podľa úsudku mestskej rady zvíťazil Zwingli a hneď začal svoje učenie a reformy v oblasti náboženského kultu i prakticky uvádzať do života, spolu s niekoľkými rovnako zmýšľajúcimi kňazmi a s pomocou mestskej rady. V roku 1523 boli z kostolov odstránené obrazy, sochy oltáre a organ, roku 1524 bola zrušená svätá omša a organizovanie púti. Ďalej boli zrušené kláštory a kolégia. Zrušilo sa nevoľníctvo a reorganizovalo sa školstvo. V Zűrichu bola založená škola pre vzdelávanie duchovných. Katolíci a anabaptisti boli vyhnaní z mesta.

Šírenie reformácie v ďalších mestách

Zwingliho model prebrali aj juhonemecké mestá Štrasburg, Memmingen a Lindau. Vo Švajčiarsku to boli mestá Bern, Konstanz, St. Gallen a Bazilej. Okrem Zűrichu sa novota najviac uchytila v Bazileji, kde jej Erazmus Roterdamský pripravil pôdu. Oduševneným hlásateľom sa v Bazileji stal odpadnutý mních, slávny humanista a erazmista Ján Őkolampadius. Za Zwingliho sa postavil v roku 1524 a v jeho duchu začal hlásať novú náuku o duchovnej Cirkvi, o spásnej viere, o Eucharistii, ktorá len vo viere pripomína Telo a Krv Pána a v skutočnosti naďalej ostáva chlebom. V roku 1528 sa mu s pomocou mestskej rady po vyhlásení náboženskej slobody podarilo zaviesť protestantizmus a v roku 1529 sa zmocnil celého mesta. V St. Gallen propagovali protestantizmus Joachim Vadian a Ján Kessler, obaja humanisti ostávajúci pod vplyvom Erazma Roterdamského. Vadian sa pridržiaval Zwingliho ale Kessler propagoval luteránske názory. K hlavným reformátorom v kantóne Bern patril Bertold Haller. V dôsledku prokatolíckeho postoja mestskej rady sa tu reformácia začala ujímať až po roku 1526. Zo švajčiarskych kantónov zostali katolícke len päť najstarších (Uri, Schwyz, Unterwalden, Luzern, Zug a Freiburg).
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny III.-Novovek. Flexibilné vydanie. , KUMOR, B.: Cirkevné dejiny V.-Novovek. POLYPRESS : Levoča, 2002. ISBN 80-88704-51-0, JUDÁK, V.: Kristova cirkev na ceste. SSV : Trnava, 1998. ISBN 80-7162-215-X
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.