Cirkevné dejiny-Novovek

Politické a náboženské pomery vo Švajčiarsku
Švajčiarsko, ktoré si koncom 15. storočia vydobylo samostatnosť a nezávislosť od nemeckej ríše, bolo tak isto zrelé pre reformáciu ako Nemecko. Cirkevné pomery neuspokojovali a všetko volalo po nevyhnutnej reforme. Politické a humanistické snahy umožnili, že reformácia vo Švajčiarsku sa ešte pomerne ľahšie šírili ako v samotnom Nemecku. Rozkladné následky Lutherovho náboženského individualizmu onedlho sa ukázali i v samom protestantizme. Vznikali v ňom nové smery, nové cirkvi podľa toho do akého kultúrnopolitického prostredia sa dostal. Tak vo Švajčiarsku, ktoré bolo kultúrne podelené na časť nemeckú a francúzsku. Ináč sa tvárnil protestantizmus v nemeckej časti a ináč vo francúzskej. Strediskom reformného hnutia v nemeckom Švajčiarsku bol Zűrich a pôvodcom Ulrich Zwingli.

Ulrich Zwingli
Ulrich Zwingli sa narodil 1. januára v roku 1484 vo Wildhause v grófstve Toggenburg zo stredne- bohatých roľníckych rodičov. Farskú školu ukončil vo Waldensee a následne latinskú základnú školu v Bazileji a Berne (roku 1497), kde bol jeho učiteľom slávny humanista Henrich Wolfin. Študoval na univerzite vo Viedni a Bazileji. Oboznámil sa s humanistickým vzdelaním a najmä sa vhĺbil do štúdia Erazmovej teológie. Toto štúdium vedené v duchu via antiqua spojením tomizmu a humanizmu, rozhodujúco ovplyvnil jeho filozofickú formáciu. V roku 1506 sa stal magistrom slobodných umení a v tom istom roku prijal kňazské svätenia. V rokoch 1506-1516 bol farárom v Glaruse, kde prejavoval veľa pastierskej horlivosti. Nie príliš početná farnosť (akolo 1000 veriacich), v ktorej pracovali traja kapláni, dávala možnosti pre osobné štúdium Svätého Písma. Dvakrát sa rozhodol putovať do Ríma, ale z politických dôvodov to ani raz nezrealizoval(v roku 1513 a 1515). Ako vojenský kazateľ, protivník Francúzska sa rozhodne staval na stranu pápeža. Neskôr pôsobil v pútnickom mestečku Maria-Einsiedeln.

Už tu prejavil v kázňach o mariánskej úcte a púťach náhľady, nezrovnateľné s katolickým učením. Tu sa okrem pútnickej pastorácie zaoberal hlavne štúdiom gréckeho textu Nového Zákona, ktorý vydal Erazmus z Rotterdamu. V roku 1515 navštívil Erazma v Bazileji. Ako kazateľ veľa čerpal zo Svätého Písma a cirkevných Otcov, ale obchádyal stredovekú tradíciu. Z celibátnych záväzkov si veľa nerobil. 1. januára 1519 sa stal kazateľom a kanonikom v Zűrichu, kde posmeľovaný Erazmom ešte ostrejšie vystupoval proti púťam a relikviám. Súbežne s týmto jeho pôsobením v Zűrichu sa cirkevný súd v Einsiedeln zaoberal jeho priestupkami morálnej povahy. V roku 1519 sa prvý krát oboznámil s činnosťou Luthera a zvlášť s traktátom O pápežskej moci, čo u neho našlo plné uznanie a odsunulo ho od ideálov erazmovskej reformy. Ku koncu roku 1519 po prekonanej chorobe počas nákazy, sa v ňom uskutočnila vnútorná premena a vtedy vzniknuté Komentáre žalmov sú najstarším svedectvom Zwingliho viery. Presvedčením už bol protestantom. V roku 1522 sa tajne oženil a v roku 1524 aj verejne s vdovou Annou Reifardovou. Dňa 11. októbra 1531 v bitke pri Kappeli prišiel Zwingli v boji o život.
Začiatok a priebeh reformácie vo Švajčiarsku
Vhodnú príležitosť vystúpiť na verejnosť poskytli Zwinglimu svätopeterské odpustkové kázne františkána Bernardína Samsona(1519), ktorý sa dopustil kadejakých neprístojností. Keď sa dopočul o Lutherovom boji a čítal jeho spisy, hoci vo všetkom nesúhlasil s Lutherovými náhľadmi, odhodlal sa zúčtovať s Cirkvou. Na jeho návrh prikázala mestská rada v roku 1520 v Zűrichu všetkým duchovným, aby sa vo svojich kázňach opierali len o Sväté Písmo a aby odstraňovali z náboženstva „ľudské dodatky“. Výsledkom bolo, že v Zűrichu verejne začali prestupovať pôstne prikázania. Kostnický biskup bol proti tomu a protestoval, ale Zwingli a niektorý duchovní išli ešte ďalej a žiadali aj slobodne hlásať Božie Slovo. Vo svojom traktáte O slobode výberu pokrmov v roku 1522 začal Zwingli verejne bojovať proti pôstom a celibátu, ktorý vraj aj tak nikto nedodržiava. Na pozadí zachovania cirkevnej disciplíny upadol Zwingli do sporu s biskupom Kostnice. Tento spor predložil na vyriešenie mestskej rade Zűrichu. Z rúk tejto rady dostal nomináciu na úradného kazateľa v katedrále a na jej návrh v nej začal reformu pobožností a redukciu počtu kňazov. V roku 1523 zvolala teda mestská rada verejnú dišputu, na ktorú zostavil Zwingli svojich 67 téz alebo záverečných rečí, ktoré okrem Komentára o skutočnom a falošnom náboženstve, patria k jeho základným dogmatickým dielam.

V nich zavrhol viditeľnú cirkev, tradíciu, pápežstvo, kňazstvo, svätú omšu, rehoľné sľuby, očistec, odpustky, sviatky a dohľad nad Cirkvou odovzdal do rúk štátu. Vonkajší kult zwinglianizmu sa obmedzil na modlitbu, čítanie Svätého Písma a kázne. Prijímanie, ktoré „malo pripomínať Kristovo telo“, bolo potrebné prijímať štyrikrát v roku. Krst mal byť len znakom príslušnosti ku kresťanskej obci a nie prostriedkom milosti. Zwingli tiež spracoval svoju novú Agendu pre krst, manželstvo a pohreb. Mestská rada v Zűrichu proklamovala „nariadenie o chorých „ a zriadila mestský súd pre manželské záležitosti. Celé jeho učenie bolo ešte radikálnejšie ako Lutherovo. Dišputa sa konala aj napriek tomu, že kostnický biskup proti nej protestoval. Podľa úsudku mestskej rady zvíťazil Zwingli a hneď začal svoje učenie a reformy v oblasti náboženského kultu i prakticky uvádzať do života, spolu s niekoľkými rovnako zmýšľajúcimi kňazmi a s pomocou mestskej rady. V roku 1523 boli z kostolov odstránené obrazy, sochy oltáre a organ, roku 1524 bola zrušená svätá omša a organizovanie púti. Ďalej boli zrušené kláštory a kolégia. Zrušilo sa nevoľníctvo a reorganizovalo sa školstvo. V Zűrichu bola založená škola pre vzdelávanie duchovných. Katolíci a anabaptisti boli vyhnaní z mesta.

Šírenie reformácie v ďalších mestách

Zwingliho model prebrali aj juhonemecké mestá Štrasburg, Memmingen a Lindau. Vo Švajčiarsku to boli mestá Bern, Konstanz, St. Gallen a Bazilej. Okrem Zűrichu sa novota najviac uchytila v Bazileji, kde jej Erazmus Roterdamský pripravil pôdu. Oduševneným hlásateľom sa v Bazileji stal odpadnutý mních, slávny humanista a erazmista Ján Őkolampadius. Za Zwingliho sa postavil v roku 1524 a v jeho duchu začal hlásať novú náuku o duchovnej Cirkvi, o spásnej viere, o Eucharistii, ktorá len vo viere pripomína Telo a Krv Pána a v skutočnosti naďalej ostáva chlebom. V roku 1528 sa mu s pomocou mestskej rady po vyhlásení náboženskej slobody podarilo zaviesť protestantizmus a v roku 1529 sa zmocnil celého mesta. V St. Gallen propagovali protestantizmus Joachim Vadian a Ján Kessler, obaja humanisti ostávajúci pod vplyvom Erazma Roterdamského. Vadian sa pridržiaval Zwingliho ale Kessler propagoval luteránske názory. K hlavným reformátorom v kantóne Bern patril Bertold Haller. V dôsledku prokatolíckeho postoja mestskej rady sa tu reformácia začala ujímať až po roku 1526. Zo švajčiarskych kantónov zostali katolícke len päť najstarších (Uri, Schwyz, Unterwalden, Luzern, Zug a Freiburg).
Víťazný postup zwinglinizmu vo švajčiarskych kantónoch nezastavila ani náboženská rozprava v Badene roku 1526. Z katolíkov sa na nej zúčastnili Ján Eck, Ján Fábri, kostnický generálny vikár a Tomáš Murner. Z protestantov Haller z Bernu a Őkolampadius z Bazilej. Aj keď sa dišputa skončila v prospech katolíkov, predsa si protestanti podržali svoje pozície v kantónoch a napätie medzi katolíkmi a zwingliánskymi kantónmi ešte viac rástlo. V rokoch 1527-1529 sa obidva tábory začali organizovať a zbrojiť. Protestanské kantóny (Zűrich, Bern, Wallen, Kostnica) uzavreli Kresťanský mestský zväzok, kým katolícke kantóny – v dohode s Rakúskom, Kresťanský zväz na obranu „starovekej a jedinej pravdivej viery“. Situácia bola už veľmi vážna, ale prvým kappelským mierom v roku 1529 sa podarilo zabrániť už-už hroziacej vojne. Mier stanovil rovnoprávnosť katolíckych a zwingliánskych kantónov. Lenže pokoj netrval dlho. Plány Zwingliho boli ďalekosiahle a spájali sa s politickým programom. Predpokladali úplné zničenie katolicizmu vo Švajčiarsku so zabezpečením plnej hegemónie v krajine pre Zűrich, ako aj zorganizovanie koalície proti rakúskym Habsburgovcom. Katolíckym kantónom uzavrel dovoz potravín a chcel ich vyhladovať. Katolíci tak boli prinútení chopiť sa zbrane a bojovať. Dňa 11. októbra 1531 katolické vojská v počte okolo 9 tisíc porazili v bitke pri Kappele vojská protestantov, rátajúc okolo 30 tisíc vojakov. Sám Zwingli padol na bojisku a jeho mŕtvolu rozsekali a spálili. V roku 1531 uzavreli druhý kappelský mier, v dôsledku ktorého:
1.Obidva vyznania, katolícke aj protestantské, dostali plnú náboženskú slobodu.

2.Politické postihy používané doteraz v rade zväzku voči katolíckym kantónom boli zrušené.
3.Farnosti túžiace vrátiť sa ku katolicizmu dostali záruku možnosti takého návratu. Vďaka tomu bolo katolicizmu prinavrátené opátstvo v St. Gallen, kým mesto ostalo pri protestantizme. Zwinglinizmus sa aj tak v niektorých kantónoch ešte ďalej šíril najmä pričinením Henricha Bullingera, Zwingliho nástupcu. Bullinger zložil v roku 1535 vierovyznanie, ktoré spojilo protestantské kantóny. Ešte viac ich spojilo jeho druhé vierovyznanie z roku 1562.
Reštaurácia katolíckej viery vo švajčiarsku nastala vo väčšej mire len po Tridentskom sneme, najmä zásluhou Sv. Karola Boromejského, Petra Kanízia a bazilejského biskupa Krištofa Blarera.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Reformácia vo Švajčiarsku