Cirkevné dejiny-Novovek

Politické a náboženské pomery vo Švajčiarsku
Švajčiarsko, ktoré si koncom 15. storočia vydobylo samostatnosť a nezávislosť od nemeckej ríše, bolo tak isto zrelé pre reformáciu ako Nemecko. Cirkevné pomery neuspokojovali a všetko volalo po nevyhnutnej reforme. Politické a humanistické snahy umožnili, že reformácia vo Švajčiarsku sa ešte pomerne ľahšie šírili ako v samotnom Nemecku. Rozkladné následky Lutherovho náboženského individualizmu onedlho sa ukázali i v samom protestantizme. Vznikali v ňom nové smery, nové cirkvi podľa toho do akého kultúrnopolitického prostredia sa dostal. Tak vo Švajčiarsku, ktoré bolo kultúrne podelené na časť nemeckú a francúzsku. Ináč sa tvárnil protestantizmus v nemeckej časti a ináč vo francúzskej. Strediskom reformného hnutia v nemeckom Švajčiarsku bol Zűrich a pôvodcom Ulrich Zwingli.

Ulrich Zwingli
Ulrich Zwingli sa narodil 1. januára v roku 1484 vo Wildhause v grófstve Toggenburg zo stredne- bohatých roľníckych rodičov. Farskú školu ukončil vo Waldensee a následne latinskú základnú školu v Bazileji a Berne (roku 1497), kde bol jeho učiteľom slávny humanista Henrich Wolfin. Študoval na univerzite vo Viedni a Bazileji. Oboznámil sa s humanistickým vzdelaním a najmä sa vhĺbil do štúdia Erazmovej teológie. Toto štúdium vedené v duchu via antiqua spojením tomizmu a humanizmu, rozhodujúco ovplyvnil jeho filozofickú formáciu. V roku 1506 sa stal magistrom slobodných umení a v tom istom roku prijal kňazské svätenia. V rokoch 1506-1516 bol farárom v Glaruse, kde prejavoval veľa pastierskej horlivosti. Nie príliš početná farnosť (akolo 1000 veriacich), v ktorej pracovali traja kapláni, dávala možnosti pre osobné štúdium Svätého Písma. Dvakrát sa rozhodol putovať do Ríma, ale z politických dôvodov to ani raz nezrealizoval(v roku 1513 a 1515). Ako vojenský kazateľ, protivník Francúzska sa rozhodne staval na stranu pápeža. Neskôr pôsobil v pútnickom mestečku Maria-Einsiedeln.

Už tu prejavil v kázňach o mariánskej úcte a púťach náhľady, nezrovnateľné s katolickým učením. Tu sa okrem pútnickej pastorácie zaoberal hlavne štúdiom gréckeho textu Nového Zákona, ktorý vydal Erazmus z Rotterdamu. V roku 1515 navštívil Erazma v Bazileji. Ako kazateľ veľa čerpal zo Svätého Písma a cirkevných Otcov, ale obchádyal stredovekú tradíciu. Z celibátnych záväzkov si veľa nerobil. 1. januára 1519 sa stal kazateľom a kanonikom v Zűrichu, kde posmeľovaný Erazmom ešte ostrejšie vystupoval proti púťam a relikviám. Súbežne s týmto jeho pôsobením v Zűrichu sa cirkevný súd v Einsiedeln zaoberal jeho priestupkami morálnej povahy. V roku 1519 sa prvý krát oboznámil s činnosťou Luthera a zvlášť s traktátom O pápežskej moci, čo u neho našlo plné uznanie a odsunulo ho od ideálov erazmovskej reformy. Ku koncu roku 1519 po prekonanej chorobe počas nákazy, sa v ňom uskutočnila vnútorná premena a vtedy vzniknuté Komentáre žalmov sú najstarším svedectvom Zwingliho viery. Presvedčením už bol protestantom. V roku 1522 sa tajne oženil a v roku 1524 aj verejne s vdovou Annou Reifardovou. Dňa 11. októbra 1531 v bitke pri Kappeli prišiel Zwingli v boji o život.