Na začiatku 13. storočia v tomto kraji boli začiatky baníctva, ktoré úzko súvisí so vznikom Jasovského pvoboštství, ktoré pravdepodobne založil rád premonštratský keď bol roku 1130 do zeme povolaný Štefanom II. tak, že možno predpokladať, že ešte v tomto roku rád založil Jasovský kláštor. Po odchode Tatárov roku 1243 probosť Adalbert dovolil i naďalej prevádzať obyvateľov Jasovskému z čoho môžeme súdiť, že už pred vpádom Tatárov sa obyvatelia zaoberali baníctvom. Keď roku 1284 daroval kráľ Ladislav IV. ležiace lesy po oboch stranách potoka Kocheiseifen až po prvobošství Jasovské, v ktorých údajne žili v tomto čase pustovníci, Gelnickému občanovi, ktorý sa zaslúžil o rozkvet baníctva v tomto kraji. Do týchto dôb spadá asi založenie dedín v tomto údolí, ktoré kráľovi neplatili žiadnu pozemkovú daň (teragium) ale len desiatu čiastku z baníctva (urbara), ktorého názov sa dodnes zachoval, v názve spolku, ktorý sa volá: „Bývali urbáristi“. Na rozkaz kráľa Ludevíta bol roku 1368 ustálený chotár mesta Gelnice a v tejto listine sa nachádza aj obec Kois.
V roku 1412 sa na Spiš prisťahovali cigáni, keď bolo vydané kráľovské privilégium, ktoré im dovoľovalo usadiť sa na kráľovských majetkoch a v blízkosti slobodných miest. Vtedy tvorilo Gelnické údolie kráľovský majetok, môžeme preto predpokladať, že sa cigáni nasťahovali aj do nášho údolia. Vpád Husitov neušetril ani Gelnické údolie, na Spiš prišli v roku 1433 a v roku 1447 obsadili aj Gelnické údolie. Až po nástup Mateja panoval v baníctve blahobyt. Jeho nástupom začalo upadať. Rodina Zápolyovcov začala mať čím ďalej väčší vplyv, v ich úmysle nebolo udržať v rozkvete baníctvo. Ján Zápoly sa po bitke pri Mokači stal uhorským kráľom, a pre nevernosť mu boli odobraté majetky, ktoré prešli do vlastníctva rodiny Thurzo. Tak sa dostalo aj Gelnické údolie do vlastníctva tejto rodiny. Doba protireformácie, náboženské spory panstva rodiny Thurzo mali nepriaznivý vplyv pre rozkvet na blahobytku majetkov. V čase založenia osád pri Kojšovskom potoku žili v okolí smerom ku Jasovu pustovníci, ktorí boli až do roku 1848 nevoľníkmi. V tomto roku bol vydaný zákon o zrušení nevoľníctva.
Kojšov vznikol v roku 1300 boli to gréckokatolíci, ktorí boli zamestnaný ako uhliari. Vykurovali drevené uhlie , boli to ľudia z východu , západu, severu i juhu. Boli to Rakúšania, Poliaci, Srbi, Rumuni. Bývali len v šopách ako bývali prisťahovalci. Z tohoto potom vznikol Košov. Väčšinou to boli Poliaci a Nemci. Je to zrejme podľa toho ako sa dnes rozpráva v Kojšove, po slovensky, Poľsky, Nemecky, nie čisto po slovensky. Robili v baniach v Grenzefe, Mariahute, Slovinkách, Rudňanoch. Vyrábala sa ruda a železo.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie