referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lucia
Piatok, 13. decembra 2019
Gréckokatolícka farnosť Kojšov
Dátum pridania: 07.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 559
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
Obec Kojšov je maličkou dedinkou nachádzajúcou sa vo východnej časti Volovských vrchov, v malebnom údolí pod Kojšovskou hoľou. Táto kotlina patrí ku Gelnickému údoliu polohou skoro pri samom prameni potoku Kojšova. Táto kotlina je otvorená na sever a je spojená s vicinálnou cestou od Veľkého Folkmara. Keď prichádzame po tejto ceste, ktorá ide úzkym údolím, po ľavej strane nám tečie potok Košov na obidvoch stranách nás doprevádzajú vysoké skaly, zalesnené kopce, ktoré siahajú skoro 1000m nadmorskej výšky. Obec samotná sa nám ukáže len vtedy, keď už sme u prvého domu horárne mesta Košíc, rozprestiera sa pred nami ako na dlani. Dookola vysoké kopce: na ľavej strane je Folkmarská a Kojšovská skala, Suchý vrch. Na juhu Okrúhla a ponad Jedlinku je vidieť Kojšovu hoľu, najväčší vrch v našom okrese, 1243m vysokú. Po pravej strane v súvislom chrbte sa tiahnu Džariky, Cigar, Pálenica a Strieborná cez, ktorú vedie cesta do okresného mesta Gelnice. Dookola dediny vidieť chudé role a lúky, na kopcoch ihličnaté a listnaté lesy, ktoré skoro všetky patria mestu Košice. Dedina samotná je pekne usporiadaná okolo kostola, ktorý je ako strážcom všetkých domov a domčekov.
Vďaka svojmu geografickému umiestneniu a náboženskému vierovyznaniu je veľmi rázovitou obcou Gelnického kraju.

História obce:
Podľa histórie vznikla obec Košov asi v 13.storočí, nieje možné zistiť presný počiatok, lebo archívy, ktoré obsahovali záznamy o týchto dobách boli zničené Tatármi roku 1241, Rumunmi a Bulharmi roku1284, ktorí prišli s Ladislavom IV. na Spiš . Husitmi roku 1447 a v roku 1437 zničili Husiti aj Gelnický archív. Niektoré sa stratili a niektoré boli dané do súkromných archívov bývalého panstva Thurzo a Čzáky. Je otázka či Gelnické údolie bolo obývané pred rokom 1200? Niektorí historici tvrdia, že to bol prales, ale nálezy z roku 1890 vo Švedlári dokazujú, že v tomto údolí žil človek 1000 rokov pred Kristom. Pravdepodobne najstarší obyvatelia Spiša boli Kelti , lebo Alexander Munnich a Hajnoczy, čo sa môžeme domnievať z rečových dôkazov a objavených slov - mar-grína-glač-koissa. Asi 1000 rokov pred Kristom objavili sa vo Spiši germáni, z ktorých je zaznamenaný kmeň Kvádov, ktorí sa zaoberali baníctvom ale dlhší pobyt nie je možné zistiť. Národné kmene prišli nezanechajúc po sebe žiadne záznamy a až od 13.storočia sa začínajú záznamy a tým aj história tohoto kraja. V listine z roku 1284, ktorá bola vydaná kráľom Ladislavom IV. ,spomenutý potok, ktorý tečie našou obcou a je pomenovaný Kochenseifen, od ktorého sa odvodzuje aj meno Kojšdorf- Kojšov. Ale ako v každom mene nastali behom času nejaké zmeny , tak aj meno obce je v rôznych listinách písané ako: Kishov, Kohiso, Koysfalva, Coysfalva, Kois, Koischotorf, Koyso, Koyssow. Podľa ústneho podania ľudu vzniklo meno z nemeckého Kohlschop, preto lebo sa v obci pálilo drevené uhlie a boli naň tu aj skladišťa. K najstarším rodinám v obci patria: Mackovjak, Verba, Kiovský, Jenčúš, Fabišík, Leško. Skoro iných mien tu ani niet, lebo málokedy sa stane, že sa niekto do dediny priženil z cudzej dediny. Z ostatných mien, tu usadených rodín sú to mená: Tancár, Maliňak, Ščurko, Daniel, Janíkov, Janisko, Zimovjan, Galler, Andraško, Varecha, Molčák, Jakubisko, Janov, Kačmarik.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.