Skrze prvého človeka, prichádza na svet hriech. Človek sa ochudobňuje o nadprirodzené i mimoprirodzené dobrá. Zostal naďalej nasmerovaný a určený k nadprirodzenému dobru, ale svojimi silami ho dosiahnuť nemohol..
Tu vstupuje Boh ako človek do ľudských dejín. Boh mal vo svojom pláne so svetom toto rozhodnutie: Keďže človek zhreší, stanem sa ja človekom, aby som utrpením a smrťou znovu sprostredkoval a zaslúžil nadprirodzené dobrá. A tak podľa toho rozdeľujeme dejiny sveta na čas pred Kristom a po Kristovi. Vtelený Boh sa stáva centrom svetového diania. /Jn 3,16/. Týmto spôsobom ľudstvo dostalo nový princíp života. Všetko očistenie, zmierenie a obnova, vychádza z Krista. Všetci na Neho hľadia, aj tí, ktorí v neho neveria. Z neho vychádza sila ako z nijakého človeka doteraz. Lebo on je zároveň aj Boh. Zaiste môžeme povedať: Tvrdá je táto reč: Boh sa narodil z Panny, zomiera na kríži, aby nás vykúpil. Tajomstvo v plnom slova zmysle, ktoré velikáni ducha nedovedú do konca: jedným bláznovstvo, druhým pohoršenie. Našim rozumom ho nevyskúmame a nezdôvodnime: prijímame ho s vierou, lebo nám ho Boh zjavil.

Dejiny spásy dosiahli v Ježišovi Kristovi stred a vrchol, ku ktorému smerovali a smerujú všetky veky a svoj zrak k nemu upierajú milióny kresťanov. Tajomný, nevysloviteľný Boh sa v Kristovi priblížil k ľuďom, usadil sa medzi nimi a prejavil sa viac ako v hmotnom svete, zreteľnejšie ako kedykoľvek predtým v dejinách človeka. Kristus je pre všetkých plnosťou zjavenia Božieho, hoci sama podstata Boha sa tým nestala viditeľná. Bez Krista stráca Cirkev zmysel svojho bytia. Aj zmysel ľudského života, s jeho víťazstvami a porážkami, s radosťou a utrpením a nakoniec so smrťou sa zatemňuje bez tohoto svetla, ktoré má meno Kristus. On nám predložil víziu nového človeka, neustále uskutočňovanú až do konca dejín tejto zeme. S Kristom, ako stredom náboženského života sa stretávame v Cirkvi vo sviatostiach, zvlášť v Eucharistii. Náš vzťah k blížnemu je vlastne vzťahom ku Kristovi. Skrze Krista preukazujeme kult Bohu Stvoriteľovi a smerujeme k večnému cieľu, ako skrze jediného hlavného Prostredníka, kňaza a obetný dar.

Ježiš Kristus vstúpil do dejín ľudstva a stal sa pre ne trvalým problémom, vlastne naliehavou otázkou, na ktorú treba dať kladnú alebo zápornú odpoveď. Odpoveď dáva sám Kristus a jeho Cirkev. Problém Krista sa vlastne objavil už vo chvíli Zvestovania: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš....Ako sa to stane...? ...Duch Svätý zostúpi na teba...“ /Lk 1: 31, 34 - 35/. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ /Jn 1: 14/. V týchto slovách spočíva podstata problému: Kto je on, aký je, či ho možno uzavrieť do ľudských pojmových schém? Aké vedecké kritéria treba na neho použiť? Má právo vstupovať do ľudského života?