Racionalisti hlásali, že Kristus bol iba obyčajným človekom.
Liberálana teológia – na rozdiel od staršieho racionalizmu si ponechala biblické výrazy „Boh“ a „Boží Syn“ pre Krista, ale vykladala ich v racionalistickom zmysle. Podľa nich je Kristus Syn Boží nie v metafyzickom, ale len v etickom zmysle, pretože v ňom bolo jedinečne vyvínuté vedomie, že Boh je naším Otcom. Kristus je Vykupiteľom sveta, lebo jedinečné božie poznanie, ktoré sám zažil, odovzdal ľuďom a zjavil Boha ako dobrotivého Otca. Pretože Kristus nie je pravým Bohom, nie je ani objektom, ale len subjektom náboženstva.
Modernisti , pod vplyvom liberálnej teológie uznali Kristovo božstvo. Modernizmus však rozlišuje medzi historickým Kristom, ktorý je obyčajným človekom a Kristom viery, ktorého kresťanská zbožnosť idealizovala a vplyvom pohanských predstáv povýšila na božskú bytosť.

3. Kristus - opravdivý človek

Evanjelia opisujú skutočnosti Ježišovho pozemského života takým spôsobom, že nemožno pochybovať o skutočnosti jeho tela a jeho duše a ich špecifickej rovnorodosti s telom a dušou ostatných ľudí.
Koncom prvého a začiatkom druhého storočia, rozšírila sa náuka, ktorá popierala skutočnosť Kristovho ľudského tela a skutočnosti pozemského, ľudského Kristovho života. Boli to dokéti, ktorí namiesto skutočného tela, pripisovali Kristovi len telo zdanlivé. (dokéma, fantasma) Východiskom tejto mýlnej náuky dokétov bolo „pohoršenie kríža“ (1 Kor 1, 23) , preto aj utrpenie aj smrť opisovali len ako zdanlivé.
Podľa nich Kristus nemal žiadnu ľudskú prirodzenosť, ale bol čistým Eónom, hoci sa ukazoval ako človek. Východiskom bludnej náuky doketov bolo „pohoršenie kríža“. Preto aj utrpenie a smrť opisovali len ako zdanlivé.

Neskoršie gnostické sekty, ktoré pripisovali Kristovi alebo len zdanlivé telo bez akejkoľvek skutočnosti, alebo len nebeské astrálne telo, vychádzali z gnostického dualizmu, podľa ktorého nie je možné spojenie Božieho Logosa s ľudským telom, lebo hmota je sídlom zla.
Na základe týchto bludov, bolo treba definovať aj túto pravdu viery.
Dogmou viery je: Ježiš Kristus je opravdivý a skutočný človek, prijal ľudskú prirodzenosť, skutočné telo a rozumnú dušu.
Najstaršie Symboly viery pripomínajú najdôležitejšie skutočnosti, pozemského Ježišovho života. Sú to: počatie, narodenie, utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Tým sa vyvracia dokétske popieranie Kristovho ľudského života. Chalcedonský snem / 451/ nazýva Krista „pravým Bohom a pravým človekom“.
V liste sv. apoštola Pavla Rímanom čítame: „Pavol, služobník Krista, povolaný za apoštola, vybraný hlásať Božie evanjelium, ktoré Boh vopred prisľúbil, vo Svätých písmach skrze svojich prorokov o svojom Synovi, ktorý podľa tela pochádza z Dávidovho rodu“ / Rim 1,1- 3/. Tiež v liste Hebrejom /4, 14 - 15 / a u Lukáša / 2, 40/