Zdroje zjavenia o človečenstve Krista:

A. - Písmo Sväté Starého zákona: dosť dôkladne popisuje, z akého pokolenia bude Mesiáš pochádzať /Iz 11, 1/ a z akého rodu / Iz 9, 5 - 6/ . Proroci budú popisovať miesto Jeho narodenia / Mi 5, 1 / a opisovať Jeho utrpenia /Iz 53, 2 - 12/ .
B. - Evanjelia popisujú Ježiša Krista medzi iným ako Syna človeka: /Mt 11,9: Mk 8,13: Lk 9,58 / . Podávajú Jeho ľudskú genealógiu, vymenúvajúc konkrétne mená, ako Dávid / Mt 1,1 - 17: Lk 3,23 - 38/ . Zvýrazňujú tiež normálny ľudský vývoj Ježiša / Lk 2,40/ .
Aj napriek spomenutým argumentom je potrebné si všimnúť:
- v celom živote i skutkoch vidíme Ježiša ako celého, plného a integralného človeka / vyčerpanosť, sen, jedlo/.
- v postave Krista opísanej v Evanjeliách dá sa rozpoznať intelektuálny život, pocity a tiež pôsobenie vôle /Mt 26,39: Lk 22,42/ . Môžme tiež hovoriť o charaktere Krista, o Jeho psychike i osobnosti.

- národnosť Krista ako Žida je nevyvrátiteľná, ale jeho fyzický vzhľad je stále otvoreným problémom.
Vidíme, že pre autorov Nového zákona, fakt, že Ježiš bol ozajstným človekom je celkom samozrejmý.
Evanjelia opisujú skutočnosti pozemského života Ježiša Krista takým spôsobom, že nemožno pochybovať o skutočnosti jeho tela a jeho duše a ich špecifickej rovnorodosti s telom a dušou ostatných ľudí.
V synoptických evanjeliách čítame, že Kristus sa narodil, rástol a žil ako človek medzi inými ľuďmi. Jedol, pil, spal, rozprával sa s inými ľuďmi, patril k určitej rodine a k určitému národu, pracoval duševne i telesne, trpel, zomrel a vstal zmŕtvych. Evanjelista Lukáš opísal vývoj vzrastu Kristovho človečenstva: V lone Matky Márie / 1,42/ , v detskom veku / 2, 17. 27.40 / a hovorí nielen o fyzickom, ale aj o morálnom vývoji Krista / 2, 52 / . Podľa svätého Lukáša, Ježišova výchova sa diala pod vplyvom prírody, v ktorej uctieval stopy svojho nebeského Otca, pod vplyvom Panny Márie a svätého Jozefa, ktorým bol poslušný, pod vplyvom čítania Písma, v čom sa prejavil ako znalec vysvetľovania zákona a prorokov, pod vplyvom každodenného domáceho i spoločenského života.
Po vzkriesení, Kristus dokazuje pochybujúcim učeníkom skutočnosť svojho ľudského tela slovami: „Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte, že ja mám.“ / Lk 24, 39/

Svätý Ján píše predovšetkým o božstve Slova, predsa aj jeho Kristus je dokonalý človek / 11, 33.35.41/ . Proti dokétom, ktorí poperali človečenstvo v Kristovi, dokazoval Jeho ľudskú prirodzenosť / 1Jn 4,2: 5,6: 2Jn 1,7/ .
Svätý Pavol so zreteľom na Kristovu činnosť Prostredníka hovorí o „človeku Ježišovi Kristovi“ / Rim 5,15/ , poukazuje na Kristov ľudský pôvod / Rim 9,5/ a na utrpenie a smrť na kríži / 1Kor 1,23/ .
Evanjelium podrobne opisuje ľudský Ježišov ľudský život nielen podľa tela, ale i duše. Ježišova duša je sídlom citov. Citlivosť Kristovej duše je živá a prejavuje sa rozličnými hnutiami radosti a smútku, rozhorčenia a súcitu. Je pôvodcom čnosti: pokory, poslušnosti, horlivosti za Božiu česť a slávu a pod.
Pán Ježiš sám hovorí o svojej ľudskej duši: „Smutná je moja duša až na smrť.“ „Otče, do tvojích rúk porúčam svojho ducha.“
Písmo označuje Kristovu smrť ako „vypustenie ducha“. Duchovnosť Kristovej duchovnej duše je zrejmá zvlášť tak v jeho prosebných a ďakovných modlitbách, ako aj v podriadení svojej ľudskej vôle Božej vôli: „Nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane!“

C. - Tradícia : od samého počiatku Otcovia Cirkvi sa zmieňujú, že Kristus bol človekom. Ak by Kristus nebol opravdivým človekom, nebol by opravdivo trpel a tak by nás ani nebol opravdivo vykúpil.
Proti dokétizmu ostro vystúpili:
Sv. Klement Rímsky: „Z lásky sa nás ujal Pán: z lásky, ktorú mal k nám, dal Pán Ježiš Kristus podľa Božej vôle svoju krv a svoje telo za naše telo a svoju dušu za naše duše“