Hypostatická únia znamená subsistovanie druhej Božskej osoby v božskej a ľudskej prirodzenosti. Spojením tvoria tretiu úplnú podstatu. Spojenie Božskej a ľudskej prirodzenosti v Božskej osobe svätý Tomáš vyjadruje nasledovne: „Ľudská prirodzenosť sa pripája k Božskej osobnosti, čiže druhá Božská osoba, vlastniaca vo večnom bytí Božskú prirodzenosť, prijala v čase ľudskú prirodzenosť s časným bytím“.

Z toho vyplývajú charakteristické vlastnosti hypostatickej únie: Je to spojenie nadprirodzené, bezprostredné, nerozdeliteľné a jedinečné.
Jednota prirodzeností je trvalá. Čiže Slovo bez toho, že by prestalo byť Slovom, je pravým človekom. Vtelenie neurobilo žiadnu zmenu v Kristovej Božskej prirodzenosti, ale podľa Tradície, Otcov a svätého Pavla je tajomstvom poníženia. Zjavenie učí, že len osoba Syna sa vtelila z Trojice. Tradícia a Magistérium vyhlasujú nezmeniteľnosť Slova v hypostatickej únii. Svätý Tomáš píše: „Treba povedať, že tajomstvo Vtelenia sa nenaplnilo tým, že by sa Boh zmenil vo svojom stave, v ktorom nebol od večnosti, ale tým, že sa novým spôsobom spojil s tvorom alebo jeho t. j. tvora spojil so sebou.“