Vysvetlenie výrazu: zostúpil z nebies. Slovo zostúpilo z neba nie miestnym pohybom, ale pre naše spasenie stvoril Syn s Otcom i Svätým Duchom Kristovu ľudskú prirodzenosť a spojil ju so sebou jednotou osoby, čiže prijatím ľudskej prirodzenosti. Tomu hovoríme hypostaticky. V tomto prípade ľudská prirodzenosť neustanovuje nový podmet, ale subsistuje cez hypostatickú úniu v Božom Synovi. Tradícia, ale tiež sv. Pavol a sv. Ján pripúšťajú akési obmedzenie vôle u vteleného Slova: metafyzické obmedzenie (stvorené a konečné človečenstvo), obmedzenie zámerového poriadku (prijatie vykupiteľskej úlohy cez umučenie a smrť), dobrovoľné obmedzenie (život chudoby, bolesti). Vzťah obmedzenej prirodzenosti ku nekonečnej Božej prirodzenosti nazývame circumincessio. Je potrebné ešte dodať, že prenikanie Božských osôb je dokonalé, vzájomné, nerozlučné a založené na jednote Božskej prirodzenosti. V Kristovi však také prenikanie prirodzenosti nie je dokonalé, lebo nie je vzájomne rovnaké. Božská prirodzenosť je pre Kristovu ľudskú prirodzenosť nepreniknuteľná. Človečenstvo neohraničuje Božiu prirodzenosť, lebo táto ho nekonečne prevyšuje. Pretože Slovo subsistuje v Božskej prirodzenosti, nebolo nijako ohraničované ani pred vtelením, ani po vtelení. Bytostne je Bohom, preto je nekonečná jeho vedomosť, vôľa i sláva ako u každej Božskej osoby.

Pretože Slovo subsistuje v ľudskej prirodzenosti, preniká ju, ale nie tak, aby ju v sebe podstatne premenilo. Ale nakoľko je ľudská prirodzenosť schopná, odovzdáva jej čnosti, dary a všetko potrebné pre vyplnenie vykupiteľského diela.
Záverom môžeme zhrnúť, že okolnosť, že Kristus – človek nie je ľudskou osobou, ale Božskou osobou, nenarúša ani úplnosť ani dôstojnosť jeho ľudskej prirodzenosti, ale naopak, znamená jej nekonečnú dôstojnosť. Kristova ľudská prirodzenosť je úplná, takže Kristus je opravdivý človek, i keď nie je ľudskou osobou.
Kristovo človečenstvo má teda všetky súčasti ľudskej prirodzenosti, ale jestvuje iným spôsobom, než ľudské osoby. Jestvuje ako podstatne spojené s osobou večného Slova. Kristus – človek je druhou Božskou osobou, a tým jeho človečenstvo má nekonečnú dôstojnosť Božskej osoby.

Sv. Tomáš to charakterizuje nasledovne: „A tak je on zároveň cestou i cieľom. Cestou podľa ľudskej prirodzenosti, cieľom podľa Božskej. Teda ako človek hovorí: „Ja som cesta“ a ako Boh dodáva: „Pravda a život.“

Ježiš Kristus – opravdivý Boh a opravdivý človek – je len jedna jediná osoba, a to druhá Božská osoba, večný jednorodený Boží Syn. To je dogma, ktorú Cirkev vždy verila a na všeobecných konciloch opätovne vyhlásila. Vo Svätom písme je vyjadrená tým, že tomu istému jednému Kristovi sa pripisujú Božské i ľudské vlastnosti, Božská i ľudská prirodzenosť, jeden a ten istý Ježiš Kristus je aj opravdivý Boh aj opravdivý človek.