Základná kristologická dogma.

Základná kristologická dogma znie: Ježiš Kristus Nazaretský, je druhá Božská osoba, večný Syn Boží, ktorý sa stal človekom.
Táto základná dogma sa vola: vtelenie Syna Božieho (Incarnatio Filii Dei). Vskratke si môžme toto tajomstvo vysvetliť citátom zo Svätého Písma: „A Slovo sa telom (t.j. človekom) stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14)
Výraz „telom“, je hebraizmus, značí „človekom“. Tento verš hovorí o vtelení Božieho Syna. Božie Slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravom slova zmysle bez toho, že by prestalo byť Bohom. To znamená, že Ježiš Kristus je aj Bohom aj človekom, má dve prirodzenosti, božskú i ľudskú, ktoré sú spojené v jedinej osobe Božieho Syna.

Vtelený Syn Boží má meno: Ježiš Kristus.
Ježiš – Panna Mária pri stretnutí s ním určite používala toto meno, lebo toto Ježiš bolo v Izraleli už dávno bežne používané. Rozhodnutím Boha dostal toto meno, lebo jeho poslaním je spasiť ľudí od hriechov. (Ješua - Pán je spása, Jahve zachraňuje )
Kristus – ( Pomazaný ) - meno vychádza z toho, že zastáva trojaký úrad: kňazský, prorocký a kráľovský, pri ktorých v Starom Zákone boli pomazaní kňazi (Lv4,3 ) , králi (1Krľ 1,34 ) a proroci. Kristus bol podstatne pomazaný, lebo jeho ľudská prirodzenosť hypostatický spojená s Božskou osobou, bola posvätená a pomazaná božstvom.

Túto základnu kristologicku dogmu vyjadruje Apoštolské vyznanie viery: vyznanie viery Sv. Atanáza: „Pán náš, Ježiš Kristus, Syn Boží, je Boh a človek spolu. Bohom je z podstaty Otcovej pred vekmi splodený a človekom je z podstaty matkinej v čase zrodený, dokonalý Boh a dokonalý človek, pozostávajúci z rozumnej duše a tela ľudského. Rovný Otcovi podľa Božstva, menší od Otca podľa človečenstva. Ktorý, hoci je Boh i človek, predsa nie je dvojitý, ale len jeden Kristus. Jeden nie je premenou Božstva na telo, lež prijatím človečenstva vBoha. Je úplne jeden nie zmiešaním podstaty, ale jednotou osoby.“
Základnu kristologicku dogmu definovali viaceré cirkevné snemy:
nicejský /325/
efezský /431/

chalcedonský /451/ - ktorý hovorí: „Všetci súhlasne učíme vyznávať jedného a toho istého Syna a Pána nášho Ježiša Krista, toho istého dokonalého v božstve a toho istého dokonalého v človečenstve, pravého Boha a pravého človeka ... jedného a toho istého Krista Syna Pána jednorodeného treba vyznávať v dvoch prirodzenostiach: nezmiešane, nezmeniteľne, neoddelene, nerozlučiteľne, takže vôbec neprestala rozdielnosť prirodzenosti pre spojenie, ba práve bola zachovaná svojráznosť oboch prirodzenosti, ktoré sa spojili v jednej osobe.“
lyonský /1274/
florentský /1441/

Ježiš Kristus je teda opravdivý Boh a opravdivý človek v jedinej osobe večného Slova.
Táto dogma je centrom nielen náuky o vykúpení, ale aj celej vierouky, ktorá je božstvom Ježiša Krista potvrdená.
Hlavným dôvodom vtelenia je vykúpenie padnutého ľudstva. Uskutočnilo sa prostredníctvom Panny Márie, ktorá prijala úlohu stať sa matkou Božieho Syna. Keby nebola súhlasila s Božím plánom, neprekazilo by to jeho zámer, ale Boh by ho mohol uskutočniť iným spôsobom. Pri realizácií vtelenia musíme brať do úvahy aj dogmu, že Boh pozná aj slobodné skutky slobodných tvorov v budúcnosti. Z toho vyplýva, že vedel, ako sa Panna Mária v budúcnosti slobodne rozhodne, že prijme úlohu stať sa matkou Vykupiteľa. Preto ju v rámci prípravy na jej materské poslanie uchránil od dedičného hriechu nepoškvrneným počatím. Takto sa uskutočnil Boží plán inkarnácie Božieho Syna, na ktorom sa slobodne a dobrovoľne podieľala aj Panna Mária.
Inkarnácia patrí medzi najväčšie tajomstvá viery. Mária je nepretržite, každodenne v styku s nevýslovným tajomstvom Boha, ktorý sa stal človekom, s tajomstvom, ktoré prevyšuje všetko, čo bolo zjavené v Starom zákone. Už od chvíle zvestovania myseľ Panny-Matky bola uvedená do radikálnej „novosti“ Božieho sebazjavenia a toto tajomstvo si uvedomovala.