2. Pravé Kristovo božstvo.

Dogma viery je: Ježiš Kristus je opravdivý Boh.

To znamená, že ten viditeľný človek, ktorý sa volá Ježiš Nazaretský, ktorého život opisujú štyri knihy Evanjelia a iné pramene, nebol a nie je len človek - ako ostatní ľudia - ale spolu aj Boh, druhá Božská Osoba, večný Syn Boží.

Ide tu predovšetkým o dôkaz, ktorý sa opiera o svedectvo Svätého Písma a Podanie, ktoré je rovnako prameňom zjavenia Božieho. Kým v traktáte o Bohu Trojjedinom dokazujeme, že Syn, Slovo, je Osoba od Otca rozdielna, s ním spolupodstatná, teda Božská, bez ohľadu na to, že Syn Boží sa vtelil, budeme tu analýzovať skutočnú historickú osobnosť Ježiša Krista a dokážeme, že je prirodzený a vlastný Syn Boží a pravý Boh.
Starý zákon oznamuje prichádzajúceho Vykupiteľa: „Starozákonný plán spásy bol predovšetkým zameraný na to, aby pripravil, prorocky predpovedal a v rozličných predobrazoch naznačil príchod Krista, Vykupiteľa sveta a mesiánskeho kráľovstva.“ Vzhľadom na svoj prípravný charakter obsahuje len náznaky pravého Božstva a Božieho synovstva budúceho Mesiáša.

Proroctvá o budúcom Mesiášovi opisujú prichádzajúceho Vykupiteľa ako proroka / Dt 18, 15 - 18/ , ako kňaza / Ž 109, 4/ , ako pastiera / Ez 34, 23n/ , ako kráľa a vládcu / Zach. 9, 9/ , ako trpiaceho sluhu Božieho / Iz 53/ a označujú ho ako Božieho Syna: „Zvestujem Pánovo rozhodnutie: Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.“ / Ž 2, 7/. Ak bol titul „ Syn Boží“ v strnulom monoteizme Starej zmluvy chápaný aj keď len v prenesenom, etickom zmysle, tým skôr smie byť ním vyjadrené vo svetle novozákonného Zjavenia večné plodenie Syna z Otca / Hebr 1, 5/.
Na Božiu dôstojnosť Mesiášovu poukazujú mena: Emanuel = Boh s nami / Iz 7, 14/ , Zázračný radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja / Iz 9, 6/ . Budúcemu Mesiášovi sa pripisuje atribút večnosti, pričom však treba spomenúť, že biblický výraz večnosť označuje len dlhší časový úsek. Tento predpovedaný Mesiáš - Boh je však Pán Ježiš Kristus, na ktorom sa splnili všetky mnohonásobné predpovede.

Vedomie Božstva u Ježiša Krista
Ježiš Kristus je si vedomý svojho Božstva, ale zjavuje to postupne. Nikdy nerozpráva, že je Bohom rovným Otcovi. V najlepšom prípade využíva vyznanie niekoho iného, aby potvrdil svoje Božstvo. /Jn 18,33 - 37/ . Účinkuje tu múdra Božia pedagógia, zjaviť Božstvo tomu, kto do toho poznania dozrel a tak uchrániť od duchovného šoku tých, ktorí ešte nedošli k tomuto poznaniu, ale sú na ceste k viere.
Kristus vo svojej činnosti ukazuje niekoľko faktov, totiž, že je väčší ak kráľ Šalamún /Mt 12, 41 - 42/ , väčší než proroci i Ján Krstiteľ /Mt 16, 13 - 14/ , väčší ako anjeli /Mt 4, 11/ , dôstojnejší ako Svätyňa Jn 2, 19 - 21/ a je pánom aj nad sobotou / Mt 12,8/ . Z tejto analýzy jasne vidno, že Ježiš je si vedomý svojej veľkosti a hodnosti.

Robiac zázraky, Kristus ich robí vo vlastnom mene /Mk 5,41 / , či sa to vťahuje na človeka / Mk 3, 1 - 5 / , alebo na prírodu / Mk 4, 39 / . Kristova moc sa dotýka všetkých stvorení, taktiež dobrích i zlích duchov / Mk 3, 11 / a Jeho kráľovstvo je Jeho vlastným - Kráľovstvom Syna. Robí to, čo robil len Jahve: odpúšťa hriechy a seba robí predmetom viery a lásky /Lk 7, 47: Mt 9, 1 - 8/ . Boha nazýva svojim Otcom, ale vždy vo význame jedinom a nikdy nie vo význame zborovým, hovorí totiž Otče môj, a nikdy nie Otče náš, Otče váš. Modlitba „Otče náš“ nie je jeho vlastnou modlitbou, ale modlitbou jeho učeníkov / Mt 6, 9 /
Ježiš kladie na svojich učeníkov také požiadavky, ktoré môže len Boh klásť na ľudí: požiadavku viery v jeho osobu a požiadavku najvyššieho stupňa lásky.
Karhá nedostatok viery v Izraeli a chváli ochotu k viere u pohanov /Mt 8. 10 / . Ježišova požiadavka viery sa vzťahuje na jeho vlastnú osobu: on sám chce byť obsahom i predmetom viery / Lk 9,26: Mt 11, 6 / .
Vyžaduje od svojich učeníkov lásku, ktorá presahuje každú lásku ku stvoreným veciam / Mt 10, 37 / . Ide tak ďaleko, že žiada aj stratu života pre neho / Mt 10, 39/ .
Ježiš je naplnený vedomím nadľudskej moci. /Mt 28, 18 / . Túto moc, ktorá v ňom prebýva, využíva k mnohým zázrakom a dáva ju aj svojím učeníkom, aby v jeho mene konali zázraky / Mt 1O, 1 - 8 / . Robí si nárok aj na moc odpúšťať hriechy, ktorá patrí jedine Bohu / Mt 9, 2 / .