Mojžiš prežíva Božiu prítomnosť v noci a prežíva strach podobný tomu, ktorý v Olivovej záhrade vytisol krvavý pot z Kristovho čela. Má zomrieť, tak ako mal zomrieť Jakub; neumierajú však, keďže sú len predstavou, predobrazom toho, čo Boh pripravuje skrze svojho Syna. Iba Syn zomrie, iba On vyleje krv, a každý, kto sa odvolá na obetu Jeho krvi, bude spasený. Mojžiša zachraňuje od smrti krv zmluvy plynúca z predkožky jeho syna. V týchto riadkoch ohňa a krvi môžeme tiež prečítať predpoveď úlohy Panny Márie. Kristus je skrze svoju krv Ženíchom Márie i Cirkvi, ktorej je Ona Matkou. Slovo „obriezka“ sa často v tradícii nahrádza výrazom „preliatie krvi zmluvy“. Veľa prorokov kládlo dôraz na to, že predovšetkým je potrebná obriezka srdca. Keď si skúsime predstaviť toto symbolické gesto, uvidíme na srdci jazvu zanechanú po ohni Ducha. Všetci mystici budú, viac alebo menej zaobaleným/?/ spôsobom, hovoriť o tomto vyplnení Tory, niektorí ho prežijú aj sami. Všetci Abrahámovi synovia sú pozvaní k týmto zásnubám krvou.

Je hodné zamyslenia, že Gemara, a taktiež iné komentáre, na miesto Boha dávajú Satana. Obriezka by uchránila Mojžiša od choroby; od smrti ho zachraňuje žena, robiac akt zmluvy krvou syna. Kresťanské komentáre dávajú dokopy tento text z Knihou proroka Tobiáša, vidiac v obidvoch ten istý literárny druh. Duchovná obriezka Tobiáša sa odohrala v čase svadobnej noci, boli porazené zlé mocnosti. Vo všetkých prípadoch nachádzame tie isté prvky, ktoré sú dôležité pre pochopenie hlbšieho zmyslu tohto obradu: zmluva, zásnuby, krv a spása. Podľa Talmudu je obriezka nejakým spôsobom zhrnutím celej Tóry: Miszna Nedarim 31b: „Učiteľ povedal: „Obriezka je veľkou vecou, má tu istú vážnosť, ako všetky prikázania dohromady, lebo je napísané: (Jr 33, 25)“. Pamätáme Ježišové slová: (Lk 22, 20) – nová, keďže krv zmluvy uzavretej s Mojžišom je nielen prorockou predpoveďou krvi Vykúpenia.
Potvrďuje to aj čítanie Targumu k Pentateuchu, ktorá úzko spája krv obriezky s krvou paschálneho baránka, spájajúc už vopred v jedno krv oboch zmlúv: „Zmiešate krv paschálnej obety s krvou obriezky a označíte ňou domy, v ktorých sa budete zdržiavať. Keď uvidím krv, zmilujem sa nad vami, aj anjel smrti, ktorému bola daná moc zabíjať, nebude mať nad vami moc, keď bude siať smrť v egyptskej krajine.“ (XII, 13).

Tu treba pozerať očami Boha, ktorý svojím pohľadom zahŕňa celé dejiny, tragické dejiny svojej lásky k nám. Súčasná egzekéza by ju chcela vidieť ako sekvenciu chvíľ, prijímajúc pohľad človeka, ktorý je obeťou vlastnej nekonsekvencie. Boh je konsekventný: čítajúc Sväté Písmo s láskou, tak ako to robili znalci Písma a Cirkevní Otcovia, vidíme to, čo vidí – alebo radšej ako vidí – Boh. Interpretácia textu nie je jeho znehodnotením /znetvorením/ : v krvi obriezky videl Boh krv svojho Jednorodeného Syna, krv baránka predurčeného na obetu, ktorú mal zložiť Abrahám. Kde je jahniatko na celopal? – pýta sa Izák. Abrahámova odpoveď: Boh si už obstará jahniatko na celopal, syn môj. Použime tu komentár Z Melchity Rabbiho Izraela k Ex 12, 13, hovoriaci o krvi na verajách domov. „Vidím krv obety Izáka. Lebo je povedané: „A Abrahám dal tomuto miestu názov: Pán vidí“. Na inom mieste sa tiež hovorí ( 1 Krn 21, 15 ): „ Keď anjel dokončil skazu, zhliadol Pán a zľutoval sa“. Na čo zhliadol Pán? Zhliadol na krv obety Izáka, tej, o ktorej bolo povedané: „Boh si obstará jahniatko“ (Gn 22, 8)“.