Targum
„Sefora vzala ostrý kameň a odťala predkožku svojho syna Gersoma, položila odťatú časť pri nohách anjela skazy a povedala: „Môj muž chcel urobiť obriezku, ale jeho tesť/svokor/ mu to nedovolil. A teraz je krv tejto obriezky zadosťučinením za moje hriechy i hriechy môjho manžela“. A anjel od nej odišiel. Vtedy Sefora začala chváliť Pána a povedala:“ Aká vzácna je krv tejto obriezky, ktorá zachránila môjho manžela z rúk anjela smrti!“

Meno dieťaťa dávané pri obriezke

Lk 2, 21
Lk 1, 59

Oba tieto fragmenty, hovoriace o obriezke Ježiša a Jána, ukazujú, že meno sa dávalo dieťaťu nie pri narodení, ale pri obriezke. Meno dávané pri narodení nemuselo byť konečné. Tak to bolo v prípade Mojžiša, ako o tom čítame v Pirke Rabbiho Eliezera:“ Rabbi Natanael vravel: Rodičia uvideli dieťa a jeho výzor pripomínal výzor Božieho anjela. Na ôsmy deň ho obrezali a dali mu meno Jekutiel. Rabbi Šimon vravel: Nazvali ho Tow – Pekný – ako čítame: Porodila syna, a vidiac, že je pekný, ukrývala ho(Ex 2, 2)“.

Druhé meno Mojžiša je späté s dejinami jeho života a s jeho poslaním; mohol ho dostať až keď bol zachránený z vody. Mojžiš mal zachrániť z vôd smrti Izraelský národ, predpovedajúc skrze to Ježiša, ktorého meno znamená „spasenie“ a ktorý spasí skrze vodu krstu Adamových a Noemových synov. Ježiš je taktiež Emmanuel – „Boh s nami“. Poslanie Abraháma a Sáry je sprecizované skrze zmenu ich mien; Podobne aj Jakub sa v noci súboja s Bohom stáva Izraelom. Veľa ľudí dostáva od svojich spolubratov prezývky, iní dostávajú nové meno, ktoré im prináša Boží vyslanec. Deje sa to počas ich života; Je iba šesť výnimiek, keď meno bolo dané pred narodením. „Šesť ľudí bolo nazvaných menom skôr, ako sa narodili: Izák, Izmael, Mojžiš, Šalamún, Joziáš, Mesiáš. (...)Odkiaľ to vieme o Mesiášovi? O ňom je povedané, že Jeho meno bolo vždy/existuje od večnosti/, že Jeho meno – Inon – Trvá na veky tak, ako svieti slnko ( Ž 72, 17). A prečo je nazvaný Inon, Večný? Lebo v budúcnosti /sa/ zrodí On a dá život tým, ktorí spia v prachu“(Midraš).