To anjel, Boží vyslanec, oznámil Márii meno dieťaťa. V židovskej mentalite má meno neobyčajnú hodnotu, keďže prakticky rozhoduje o totožnosti /identite/ osoby. Ježiš dostal meno nad každé iné meno ( Flp 2, 9 ), aby na meno Ježiš všetky nebeské, zemské i podzemské bytosti uznali Božiu veľkosť. Už Pieseň piesní hovorila: (Pies 1,3)zosobňujúce duše, očakávajúce Mesiáša. A v knihe Kazateľ čítame: (7, 1). „Voňavý olej plynie /steká/ dole, zatiaľ čo dobré meno sa rozlieha vznášajúc sa hore. Voňavý olej je nestály, dobré meno je večné(...). Vôňa voňavého oleja sa šíri zo spálne až do jedálenskej sály, dobré meno sa rozlieha až po samý kraj zeme.“ ( Koh Rabba 7, 1 ).

Iný zdroj:
Keď bol človek predurčený /poverený/, aby vyplnil mnohé odporúčania, berie si dobré meno. Všimni si, že človek nosí tri mená: jedno, ktoré mu dali rodičia, druhé mu dajú ľudia a tretie dosahuje sám. Najlepšie zo všetkých je to meno, ktoré dosiahneme sami“ (Midráš Tanchuma, Wajjqal 121 b).

Bar micwa Syn prikázania
Lk 2, 41-50

Obráťme najprv pozornosť na to, že Evanjelium svätého Lukáša hovorí s výrazným naliehaním o Ježišových cestách, o Jeho vstupe do Jeruzalema – pretože do Jeruzalema sa vstupuje idúc do vrchu, a zostupuje opúšťajúc mesto. Epizóda vo Svätyni sa taktiež skončila zostupom: Ježiš „odišiel s nimi a vrátil sa do Nazareta a bol im poslušný“. V hornatom kraji, akým je Izrael, sa vždycky vchádza, je sa oleh, je sa niekým, kto ide do vrchu. Emigrant to je jored, niekto, kto schádza z vrchu. Existuje geografia svätých miest spätá s Vtelením, teológia zeme. Zdá sa, že kulminačný bod, akým je Jeruzalem, mesto svetla, má taktiež pre Ježiša osobitný význam. Mesto svetla – aj veda môže potvrdiť tento výraz. André Chouraqui obrátil moju pozornosť / mi dal na povšimnutie /: bod na zemeguli, ktorý dostáva najviac svetla, je vlastne Jeruzalem! Ježiš je očarený týmto miestom, v ktorom budú nebo a zem spojené ramenami Kríža. Ide tam, aby ako dvanásťročný chlapec podľa náboženského zákona slávil svoju plnoletosť. ( Podľa Talmudu je plnoletým chlapcom ten, ktorý má trinásť rokov, ale asi chceli spojiť túto slávnosť s púťou do Jeruzalema a sláviť ju na svätom mieste už skôr. Pripomeňme, že najchudobnejší ľudia putovali do Jeruzalema iba raz v roku, alebo dokonca len raz počas celého života. Niektorí autori si myslia, že pre dvanásťročných chlapcov to bola príprava na slávnosť bar micwa.)