Boh zjavil ľuďom múdrosť, keď zjavuje seba. Hovoril cez prorokov a nakoniec prehovoril skrze svojho Syna, ktorý je Slovo. Slovom živým i Slovom života. Božie slovo aj dnes znie pre nás. Slová evanjelia nie sú len o Bohu, ale sú nástrojom, aby mohol prehovoriť k nám. Božie slovo, ktoré nás obmylo a obmýva každý deň, ak necháme, aby na nás pracovalo a urobilo svoju robotu. Pán Ježiš povedal učeníkom: „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril“ (Jn 15, 3).
Takže vidíme, že každé počuté Božie slovo má tú očistnú úlohu a moc. Dokonca aj naša viera prichádza z počutia Božieho slova a tak isto aj pokánie, očistenie a nový život. Ak Božie slovo má tu moc obmývať srdcia ľudí, rodí v nás i tú živú vieru, poznávame znova, že nie je to nikto iný ako sám Ježiš, ktorý má moc očistiť naše srdcia. Ježiš je sám nazvaný ako to živé slovo, ktoré bolo u Boha a kvôli nám sa stalo telom a bývalo medzi nami.

Panna Mária priniesla svetu Krista. V nej „slovo sa telom stalo“. Po celý život by sme sa mali cvičiť práve v tom: s vierou počúvať Božie slovo a uskutočňovať ho – preniesť ho do života. Tak sa aj v nás môže stať Božie slovo telom. A Boh bude prebývať v našich skutkoch, ako prebýva v našom srdci, keď ho prijímame v Eucharistii.
V Máriinom slove viery bola ukrytá radosť matky z dieťaťa, ale aj obeta, ktorú prinášala stojac pod krížom.
Viera je spoľahnutie na slovo osvedčenej autority. Najväčšou autoritou je sám Boh. Na jeho slovo sa treba vždy bezvýhradne spoľahnúť asi tak, ako sa malé dieťa spolieha na svoju matku.

Aký je to rozdiel medzi vierou Márie a Zachariáša?
Mária uverila Božiemu slovu a tým sa stala Božou matkou. Mária má rýdzu – čistú vieru. Prijala Božie slovo mysľou i srdcom.
Ale Zachariáš pochyboval. Preto bolo treba jeho vieru očistiť v bolesti nemoty.

Ježišovo slovo prešlo do sŕdc učeníkov a tí opustili všetko a nasledovali ho. Apoštol Ján vo svojom prvom liste sa nám prihovára: „O slove života, ktoré bolo od počiatku, ktoré sme na vlastné oči videli, na ktoré sme hľadeli, a ktorého sa naše ruky dotýkali, o živote, ktorý sa nám zjavil, ktorý sme uzreli, o tom svedčíme a zvestujeme vám, o živote večnom, ktorý bol u Otca a nám sa zjavil. To teda, čo sme uzreli a počuli, aj vám zvestujeme, aby ste mali spoločenstvo s nami, a aby bolo naše spoločenstvo s Otcom a jeho synom Ježišom Kristom“ (Jn 1, 1 – 3). Naše slová o Bohu sú len detským džavotaním o tom, ktorý „býva v neprístupnom svete“ (1 Tim 6, 46).
Majme na mysli, že v každej úvahe o Bohu stojíme pred najväčším tajomstvom.
Ježiš nám slabým ide na pomoc v Božom slove. Svätý Pavol v liste Hebrejom píše: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč...rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať“ (Hebr 4, 12 – 13).
Je potrebné nielen počúvať a prípadne zachovávať to, čo mi vyhovuje, ale chcieť počuť a prijať aj tie Božie slová, ktoré sú pre nás osobne ťažké. Sektári si z textu Svätého Písma vyberajú len to, čo im vyhovuje. To nie je správne. Je však správne, že si musíme uvedomiť aj to, že nás oslovuje kde kto a kde čo.
Každé slovo môže človeka formovať.