V Malabare na pobreží Fishery Coast na juhovýchode Indie pod portugalskými "Padroãdo," latinskí invazisti kapitulovali v roku 1599 hierarchickú štruktúru domácej apoštolskej Cirkvi Tomášových kresťanov, a Jezuita Francis Roz bol dosadený ako prvý latinský prelát pre Sýrov v tom istom roku. Portugalskí arcibiskupi z Angamali-Cranganore, všetci Jezuiti, spravovali odvtedy kedysi nezávislú Malabarskú Cirkev, ktorá v týchto oblastiach kvitla tisícročie predtým, ako ktokoľvek počul o Spoločnosti Ježišovej. Šovinisticky, Jezuiti povolili iba ich členom, aby pracovali v Malabare, s predpokladanými výsledkami. 3. januára 1653 sa rozhnevaný dav vzbúril. Zhromaždiac sa pred krížom chrámu v Mattancherry, prijali slávnostný sľub neuznávať viac arcibiskupa v Cranganore, a vyhostiť Jezuitov. Toto vošlo do dejín ako "Sľub krížu Coonan." Domáci Sýro - malabarský katolíci ešte aj dnes vás hrdo privedú navštíviť tento symbol ich hrdinského povstania proti ich ekleziálnym utláčateľom, Jezuitom. Priviedli ma tam v lete roku 1986, a ja som sa modlil za ich hrdinské duše, doslova vzaté z katolíckej Cirkvi zneužitím portugalskými Jezuitami, a prosil som Boha aby odpustil túto šialenú deštrukciu.

Jezuitská misia v Etiópii, prvému stretnutiu sa Spoločnosti Ježišovej s kresťanským východom v samotnom čase Sv. Ignáca bola ešte väčším fiaskom. Príbeh je spísaný pod názvom "Obchod Presbytera Jána" v úchvatnej klasike Jamesa Brodricka Pokrok Jezuitov. Čo nevedel ani Brodrick ani Sv. Ignác, pretože obaja zdieľali katolícku ekleziológiu spoločnú pred druhým vatikánskym koncilom, je ako humorne by celý príbeh vyznel komusi s odlišným pohľadom na vec, nepostavenom na latinskej ekleziologickom exkluzivite a rímskom sebavedomí.

Ako sa príbeh vracia späť do čias, keď džentlmeni z ibérskeho poloostorva trávili svoj čas objavovaním Ameriky a kolonizáciou zvyšku sveta, portugalský dobrodruh menom Peres de Covilham prišiel do kontaktu s ako si myslel mystickým kňazom – kráľom Presbyterom Jánom v osobe Neguša z Abesínie. Tento legendárny africký pohlavár, ktorý nemal ani najmenší záujem kohosi kontaktovať, promptne internoval de Covilhama po zvyšok života, aj keď mal ohľaduplnosť a dal mu ženu, aby s ňou bol počas svojho zajatia. Vasco da Gama hľadal rovnakého muža Presbytera Jána v roku 1497, keď nabral zlý smer a namiesto toho objavil Indiu, ktorú ako sme videli, Portugalci takisto promptne skolonizovali.

Ale časom bol kontakt s Negušom znovu nadviazaný, a po určitom množstve potýčok a pretvárok, boli uzatvorené vzťahy a Etiopania, stúpenci pred Chalcedónskej Cirkvi, stále naklonení možnému ekleziálnemu zjednoteniu, ktoré navzdory chybám Katolíckej Cirkvi, na rozdiel od viac introvertného, seba -spokojného Východu, nikdy nestratili o to nikdy záujem. To je samozrejme to, ako sa Jezuiti dostali do akcie. Dňa 22. decembra 1553, prvotný prominent Jezuita Juan Alfonso de Polanco, prvý sekretár Spoločnosti Ježišovej pod Sv. Ignácom napísal, že Kráľ Ján z Portugalska "tento mesiac urgentne žiadal nášho otca Ignáca aby nominoval dvanástich zo Spoločnosti, zahrňujúc patriarchu, pre krajiny Presbytera Jána..." Po mnohých konzultáciách a hľadaní, ani nie tak po správnom mužovi, ako skôr po hocikom, kto mohol byť uvoľnený pre túto prácu v tých rušných dňoch, bol portugalský patriarcha vybraný pre nešťastnú Etiópiu Ignácom z Loyoli, obyčajný kňaz rímskej Cirkvi. 24. januára 1554, Pápež Július III potvrdil nomináciu otca s menom John Nuñez Barreto, S.J., portugalského aristokrata, ako prvého katolíckeho patriarchu Etiópie.
Z dnešného uhlu pohľadu je absurdita tohto preberania dych vyrážajúcou, ako keby prezident George Bush požiadal vedenie amerických Jezuitov aby menovali nejakého amerického Jezuitu aby viedol v Iraku domácu Východo - sýrsku "Cirkev Východu " aj keď sa veci po vojne v zálive vyčistili. Samozrejme takýto rozsudok je nevyhnutne anachronizmom.