Úvod ku Gréckemu novému zákonu

Text
Edícia reprodukuje text tretej edície bezo zmeny. Text je totožný s tým v 26. a 27 vydaní Nestle –Aland. Čísla horného indexu sa dotýkajú textového aparátu. Čísla veršov sa objavujú hrubým písmom. Horný index písaný kurzívou sa vzťahuje na „segmentovaný aparát“, teda na časti textu. Hrubé písmo sa navyše v texte vyskytuje ako priama citácia zo starého zákona. Obodkovanie je zhodné hlavne s tým vo vydaní Nestle – Alanda 26. a 27. Priama reč sa začína veľkým písmenom, ktorému predchádza bodka. Zátvorky [] naznačujú, že uvedené slovo, slová, alebo časti slov sa môžu brať ako súčasť celku, ale v dnešnom ponímaní sa nemôžu pokladať za časť celku s úplnou určitosťou. V kritickom aparáte majú tieto časti ohodnotenie C. Oproti tretiemu vydaniu však počet pasáži s týmito zátvorkami vzrástol. Dvojité zátvorky[[ ]], ktoré sú trochu rozsiahlejšie znamenajú, že text nebol originálnou súčasťou, ale je len neskoršou vsuvkou. Sú uvádzané vzhľadom na ich starobylosť a tradíciu, s ktorou ich prijímala cirkev.

Textový aparát
Výber pasáži pre aparát prešiel zreteľnou zmenou od tretieho vydania. Úmysel bol, aby bol uvedený aparát, v ktorom by boli zahrnuté najznámejšie medzinárodne preklady, ktoré majú poznámky referujúce ku textovým variantom v ich prekladoch a interpretáciách. Tiež boli prijaté tie, ktoré boli uznané za dôležité a hodné prijatia. Komisia pridala 284 nových pasáži do aparátu, rovnako bolo 273 pôvodných pasáži odstránených, lebo mali slabú výpovednú hodnotu.

1.Ohodnotenie evidencie pre text

Na základe všeobecne dohodnutých princípov komisia rozdelila pramene do štyroch odstavcov:

A.– naznačuje, že text je totožný
B.– naznačuje, že text je skoro totožný
C.– naznačuje, že komisia mala problémy so zaradením textu, ktorý variant pasuje do textu.
D.– ktorý sa vyskytuje len zriedkavo naznačuje, že komisia mala veľké problémy v prijatí rozhodnutia.

2. Selekcia svedectiev z Rukopisov, Verzií a poznámok Otcov Cirkvi

Záujmom bolo vybrať pre kritický aparát dostatočný počet svedectiev, ktorý bude zrejmým a reprezentujúcim tradíciu. Všetko na báze najdôkladnejších výskumov. Komisia založila nasledujúce pravidlá pre jednotlivé rozličné typy svedectiev.

3. Grécke texty rukopisov

3.1. Selekcia

Všetky papyrusy označené P sú zahrnuté Ak nejaký z fragmentov nie je medzi existujúcimi pasážami aparátu. Všetky unciálne rukopisy – označené veľkými písmenami , alebo iniciálou 0 sú zahrnuté v dvoch kategóriách I, II ( rukopisy zvláštnej kvality a korešpondujúce s tzv. Alexandrijským textom) III texty rozličného pôvodu , značne ovplyvnené Byzanciou, IV – rukopisy z parafrázovaným textom, korešpondujúcim s tzv. Západným textom. Pre detailnejšie pochopenie týchto skupín sa odporúča preštudovať The text of the New Testament, 2nd edition, pp. 106., 317 – 337. Komisia schválila toto rozdelenie rukopisov, lebo ono najviac zodpovedá dnešným nástrojom dostupným na klasifikáciu a zatriedenie všetkých rukopisných tradícii Nového zákona na objektívnom štatistickom základe. Označenia dôležitých gréckych textov nového zákona sú uvedené v už vyššie spomenutej knihe na str. 107 – 140. Unciály byzantskej tradície sú označené ako Byz rovnako ako aj ostatné príbuzné byzantské spisy. V evanjeliách obsahujú navyše písmeno : E F G H N O P Q S, v skutkoch apoštolov L P, v Pavlových listoch K L P v katolíckych listoch K L P a v Zjavení P 046.
Všetky minuskulné rukopisy sú označené arabskými číslami sú z kategórií I, II. Z kategórie III boli vybraté iba niektoré rukopisy, aby reprezentovali každú z častí Nového zákona. Z kategórie IV nie sú žiadne minuskulné rukopisy. Minuskulné rukopisy byzantského typu sú uvedené ako kategória V a sú označené skratkou Byz.
3.2 Prezentácia gréckych rukopisov

Všetky citované rukopisy uvedené v kritickom aparáte sú bez poškodenia. A to ako v podobe papyrusov, unciálov, lekcionárov. Rukopisy sú uvádzané zväčša samostatne, s výnimkou dvoch skupín, ktoré sú známe ako

f1 – rukopisy 1, 118, 131, 209, 1582 a iné
f13 – rukopisy 13, 69, 124, 174, 230, 346, 543, 788, 826, 828, 983, 1689, 1709 a iné

Pre tieto platí nasledovné pravidlo, že hlavné rukopisy 1, 13 a 828 sú citované aj osobitne, ak podporujú samostatný variant v kontraste so zvyšnými textami ich skupín. Ak je text dokazovaný z viacerých zdrojov, tak sú medzi nimi zátvorky.

Unciálne texty

Unciálne fragmenty sú uvedené pod číslom, ktoré s tým súvisia v liste rukopisov uvedených v tejto knihe. Tieto fragmenty sú uvedené pod číslom fragmentu s najmenším číslom. Fragmenty, ktoré boli omylom, alebo nevedomosťou s tými istými číslami sú v tomto vydaní uvedené s novým číslom v zátvorkách spolu so znamienkom =. A tieto prispôsobenia plne súhlasia s druhým vydaním K. Aland, Kurzgefasste Liste der griechischen Handschriften des Neuen Testamnets.

4. grécke lekcionáre

Lekcionáre sú označené písmenom l vpredu. Na základe 30 rukopisov Evanjelií a 40 apoštolárov boli niektoré vybraté na citáciu. A sú vo väčšine zhodné s knihou APOSTOLIKI DIAKONIA, vydanou v Aténach a revidovanou Konštantínopole 1904. Evanjelia sú aj v tabuľke uvedené ako e , a apoštoláre ako a. Označenie v texte Lect udáva zhodnosť Lekcionára s vyššie uvedenou knihou. Ak sa väčšina textov s knihou líši je to naznačené skratkou lAD. Ak sa 10 alebo viac lekcionárov líši s verziou reprezentovanou skratkou Lect, potom sú obe skupiny identifikované ako Lectpt, Zhoda Apostoliki diakonia s niektorou z týchto skupín je označená ako Lectpt, AD Existuje ešte skratka l 8661/2 , ktorá hovorí o relatívne častom opakovaní sa vo viacerých prípadoch rovnakej pasáže v jednotlivých rukopisoch.

5. staré verzie

Text navyše prihliada aj ku najstarším prekladom Nového Zákona do negréckych jazykov, vzhľadom na ich relatívnu starobylosť a tradíciu. Sú však uvádzané len v prípadoch, keď ich pravdepodobnosť s gréckym prekladom je viac – menej istá. V opačnom prípade sa uvádza pri nich otáznik. Patria sem hlavne preklady latinské, sýrske, koptské, arménske, gruzínske, etiópske, a staro cirkevnoslovanské. Tu treba uviesť toto použitie skratiek:
ms(s) naznačuje, že individuálny rukopis sa líši od iných, resp. od štandardného textu. Vyskytuje sa veľmi zriedka.

Vid najpravdepodobnejšie čítanie, keďže pre problémy nie je možné úplne overenie.

? pravdepodobný spätný preklad, kde kompletne chápanie znova nie je možné

?,? možná podpora verzie, vďaka viacerým čítaniam.

6. evdiencia z Cirkevných otcov

Celé polia citácií Nového Zákona v dielach otcov Cirkvi boli podrobené výskumu. Na ich pravosť boli dané dve kritéria. Po prvé citácia musela byť doložená nejakým rukopisom, a muselo to byť zjavné. Nesmelo to byť iba parafrázou autora. Autori, ktorých dielo je citované inými autormi sú uvedený vždy so zdrojom ktorý ich citoval. (Pr. Marcus acc(podľa) Irenausa) Jedinou výnimkou je Teodózius Gnostik, ktorý e uvedený ako Clementfrom Theodotus pretože pre čitateľa v Excerpta ex Theodoto je niekedy ťažké určiť medzi redakciou originálu a Klementovou. Pri otcoch Cirkvi je dátum najpravdepodobnejším dátumom smrti, ak ani to nie je isté, je to uvedené len zbežne, alebo podľa storočia. Nie je to teda vek rukopisu, ale súvisí to so životom autora.

7. Diatessaron

Ako svedctvo textom Nového zákona slúži aj Diatessaron, teda Taciánova harmónia textov Evanjelia. Jazyk originálu je diskutabilný – grécky, alebo sýrsky. Jeden z najstarších prekladov je z 6. storočia do arabčiny. Do úvahy však bol vzatý iba jediný komentár k Diatessaronu a to od Efréma Sýrskeho + 374. Dlhé roky bol známy iba z arménskeho prekladu, ale dnes je dostupný skoro celý aj po sýrsky. Tu je nutné uviesť tri skratky:

Diatessaron – citácia je zhodná v oboch prekladoch.
Diatessaronsyr - citácia zo sýrskeho prekladu, kde je iná ako v arménskom.
Diatessaronarm – citácia z arménskeho prekladu, kde je iná ako tá sýrska.
Krížny systém odkazov

Je skoro úplne zhodný s názvami našich katolíckych kníh, aj keď je jasné, že v anglickom jazyku majú trochu iný zápis na iný preklad( Lam- Náreky, Jdg- Sudcovia, ...). Navyše sa uvádzajú odkazy aj na knihy Henoch – En, 3,4 Makabejcov, Zuzana a spisy – Aratus v Sk 17,28, Nanebovstúpenie Izaiáša – Hebrejom 11,37, Mojžišovo nanebovstúpenie - Júdov list 6, Cleanthes Sk 17,28, Epimenides - Títov 1,12, Meander - 1 Kor 15,33

Takisto sa používajú aj skratky
·MT – mazoretský text
·LXX – ako Septuaginta
·Theodotion – Teodociónov text Gréckeho starého zákona

Zoznam použitých skratiek a symbolov

{ } obsahujúc písmeno A, B, C, D, ktoré indikuje relatívny stupeň istoty pre čítanie textu.

[ ] v texte obsahuje slová, ktorých prítomnosť, alebo pozícia v texte je diskutabilná, v kritickom texte okamžite nasleduje symbol Byz.

[[ ]] označuje pasáže, ktoré sa pokladajú za neskorší dodatok ku textu

( ) v kritickom aparáte naznačuje, že svedectvo podporuje čítanie, ako je citované, iba s malými rozdielmi.

[( )] naznačuje značné rozdiely medzi Byzantskými rukopismi a zaužívaným čítaním.

* citovanie originálu, alebo rukopisu

? – znamená, že indikuje skorá verzia je pravdepodobne podporou čítania, ale prihliadnuc ku gramatickej štruktúre jazyka je tam nejaká chyba.

?,? – možná podpora verzie pre rozličné čítania v kontraste s vylúčením podpory pre iné čítania.
1/2, 2/3, 5/7 atď – indikuje štatistiku pre varianty čítania v mnohých prípadoch pasáže. Druhé číslo udáva počet ako sa vyskytuje v lekcionárnych rukopisoch, alebo u cirkevných otcov, prvé číslo udáva, koľkokrát je podporené overené čítanie.

1,2,3c – udáva počet úspešných opravení rukopisu v chronologickom logickom poriadku. Symbol c na konci sekvencie sa priraďuje ku poslednej korektúre.

a – udáva, že text rukopisu obsahuje Skutky apoštolov, alebo, že lekcionárny rukopis obsahuje pasáž zo skutkov apoštolov.

acc, ku (nejakému názvu textu) - udáva zdroj citácie.

AD – Apostoliki Diakonia (teda B. Antonidasovú edíciu Nového Zákona, 1988)

app – kritický aparát.

arab – arabská verzia gréckeho cirkevného otca.

arm – arménska verzia, alebo arménsky preklad gréckeho cirkevného otca hlavne z piateho storočia.

Byz – čítanie väčšiny Byzantských svedectiev.

Byzpt – časť z rukopisu Byzantskej tradície.

c – udáva, že rukopis obsahuje časť, alebo celok katolíckych, resp. všeobecných listov (epištol)

c – udáva opravu, alebo poslednú úspešnu opravu rukopisu.
com(m) – citácia v sekcii kometára rukopisu, kde sa čítanie líši od používaného gréckeho textu, takisto sa používa na označenie textu Nového zákona uvedeného v komentári cirkevného otca, ak sa citácia líši od zaužívaného textu Nového zákona.

Koptské (z tretieho storočia):

·copach – Achmimic (Rőmsch)

·copach2 – Sub- Achmimic (Thompson)

·copbo – Bohairic (Horner)

·copfay – Fayyumic (rozličné fragmenty)

·copmeg – Stredo Egyptské (Schenke)

·copmf- Stredo Egyptské Fayyumické (Husselmann)

·coppbo – Proto – Bohairic (Kasser)

·copsa – Sahidic (Hintze/Schenke, Horner, Kasser, Quecke, Schüssler, Thompson)

Diatessaron – Diatessaronová citácia zachovaná Efrémom Sýrskym.
Diatessaronarm – citácia z arménskej verzie Efrémovho komentára, ktorý sa líši od sýrkeho textu.

Diatessaronsyr – citácia zo sýrskeho textu Efrémovho komentára, kde sa líši od arménskej verzie.

dub – citácia z diela cirkevného otca, ku ktorému príslušnosť je pochybná (dubious – anglicky).

e - uvádza, že rukopis obsahuje časť, alebo celok evanjelii.

ed – čítanie z edície cirkevného otca, ak sa líši od čítania z papyrusovej edície jeho textu.

eth - etiópska verzia – približne okolo roku 500

·ethms – Hackspill- ová edícia rukopisu Paris, Ms. Eth. n. 32

·ethpp - edícia Pell Platt etiópskej verzie.

·ethro - rímska edícia etiópskej verzie.

·ethTH - Takla Hāymānot edícia etiópskej verzie.

f1- “Rodina 1” gréckych rukopisov, prvýkrát popísana K. Lake- om.

f13- “Rodina 13” gréckych rukopisov, prvýkrát popísana W. H. Ferrar - om.
FC – La Bible en Français Courant (19822)

geo – gruzínska verzia – z piateho storočia

·geo1,2 – dve verzie gruzínskej tradície.

·geoA, B – rukopisy, ktoré formujú základ geo2

gr – citácia z gréckeho fragmentu práce gréckeho cirkevného otca, ktorý je zachovaný kompletne iba v preklade.

it - Starolatinská verzia (Itala). Písmeno horného indexu udáva individuálny rukopis.

l – lekcionárový rukopis, určený čískom, kt. za ním nasleduje.

lAD – čítanie z lekcionárovej edície Apostoliki Diakonia, Atény.
l 8661/2 – ukazuje relatívnu frekvenciu čítania pri mnohom výskyte jednej pasáže v jednotlivých lekcionárových rukopisoch. Druhé číslo udáva počet ako často sa pasáž vyskytuje v rukopisoch, a prvé číslo udáva koľkokrát sa objavuje variant podporujúci toto čítanie.

lat – latinský preklad gréckeho cirkevného otca.

Lect – Čítanie väčšiny vybraných lekcionárov, spolu s textom vydaným Apostoliki Diakonia, Atény.

Lectpt – časť z tradície lekcionárových rukopisov (minimálne 10), ktoré sa líšia od zvyšku (označeného takisto ako Lectpt). Tento symbol sa objavuje aj v pároch kritického aparátu.

Lectpt, AD – časť z tradície lekcionárových rukopisov v zhode s textom lekcionárov Gréckej Cirkvi (podľa užívania Apostoliki Diakonia, Atény).

lem – u cirkevných otcov , citácia z lemma, textu Nového zákona, ktorý predchádza komentáru (com) v komentári rukopisu.

Lu – Die Bibel nach der Űbersetzung Martin Luthers (revidovaný text, 1984) Biblia podľa prekladu Martina Luthera.

LXX – Septuaginta, alebo grécky preklad starého zákona.

M – Merk, Novum Testamentum Graece at Latine (198410)
mg – textová evidencia obsiahnutá v marginálii rukopisu.

ms, mss – rukopis, alebo rukopisy (manuscript po anglicky) raných verzií, alebo textu cirkevných otcov, ak sa líšia od uverejneného textu.

NA – Nestle Aland, Novum Testamentum Graece26 ( siedme upravené vydanie, 1983)

NIV – New International Verison (19832).

NJB – Nová jeruzalémska biblia – New Jerusalem Bible (1985).

NRSV – New Revised Standard Version (1990).

p – uvádza, že rukopis obsahuje celok, alebo aspoň čiastku listu sv. apoštola Pavla.

P1 a nasled.- papyrusový rukopis, určený číslom v hornom indexe.

pap – čítanie z časti papyrusu, podľa tradície textu cirkevného otca, ak sa líši od vydania (obvykle dnes datovaného) od daného otca.
pt – partim (latinsky: v časti)

r- rukopis pojednáva o Zjavení (Revelation)
RSV – Revised Standard Version (19712)

REB – Revised English Bible (1989)

Seg – La nouvelle Version Segond Revisée (Bible à la Colombe, 1978)

[sic] nazančuje abnormalitu, kt. bola prevziatá priamo z originálu

slav – Slovanská verzia, alebo slovanský preklad dieal gréckeho cirkevného otca. Najtarším a najlepším textom je Kalužniacki “Christinopolitanus” rukopis apoštolára z deviateho storočia. Kvalitným je aj rukopis apoštolových čítaní Šišatovackého apoštolára – lekcionára. Aj v týchto textoch sa môže vyskytnúť skratka ms označujúca variantné čítanie textu.

supp – Časť rukopisu, alebo textu cirkevného otca dodávaný tam, kde je originál chýbajúci.

syr – s rozličnými indexmi znamená sýrske preklady, alebo sýrske verzie Cirkevných otcov.

·syrc – sýrska verzia Curetonian (Burkitt, McConaughy) – tretie a štvrté storočie.

·syrh – sýrska verzia Harclean (Lewis, The Old Syriac Gospels) – r. 616.

syrh spolu s * – sýrska verzia Harclean v texte uzavretom medzi hviezdičkou a metobelosom.
syrhgr – grécka marginálna kvalifikácia pre čítanie sýrskej verzie Harclean.

syrhmg – čítanie sýrskej verzie Harclean v margináliách.

·syrp – sýrska verzia Pešita – prvá polovica piateho storočia (Pusey/Gwilliam, Gwilliam/Pinkerton/Kilgour, por. Aland/Juckel).

·syrpal – Palestínska sýrska verzia – približne zo šiesteho storočia.

·syrph –sýrska verzia Philoxenian r. 507/8 (Gwynn, Remnants, Gwynn, Apocalypse).

·syrs – Sinaitická sýrska verzia – tretie a štvrté storočie.

TEV – Today’s English Version (19764)

Theodotion – Teodociov text Gréckeho starého zákona

TOB – Traduction Oecuménique de la Bible (19882)
TR – Textus Receptus ( Oxford, 1989)

txt – text rukopisu Nového Zákona, ak sa líši od iných čítaní v marginálnej (mg), alebo komentárovej sekcii (com), ktorá je časťou textu cirkevného otca.

vg – Vulgáta – štvrté a piate storočie.

·vgcl – Klementínska edícia Vulgáty

·vgst – Štuttgartská verzia Vulgáty

·vgww – Wordsworth – White edícia Vulgáty

vid – najpravdepodobnejšie čítanie rukopisu, keď stav jeho zachovania robí kompletné overenie nemožným, alebo zjavná podpora cirkevného otca pre citované čítanie, kde štylistické a kontextové faktory neumožňujú kompletné overenie.

v.r – variantné rozdielne čítanie

v.r. – variantné čítanie, špecialne uvedené pri rukopisoch ako alternatíva

VP - La Biblia: Verisón Popular (19832)

WH – Westcott and Hort, The New Testament in the original greek (1881).