Z tohto prepojenia je zrejmý aj význam pomoci, o ktorej hovorí kniha Genezis (Gn 2, 18 – 25). Je tu predovšetkým zdôraznené, že sú ľudskými osobami, čo im určitým spôsobom umožňuje viac a viac sa poznávať a zvýrazniť v sebe úplný zmysel svojej ľudskej prirodzenosti. Je ľahké pochopiť, že v tomto základnom postoji ide o pomoc „z oboch strán“, o „vzájomnú pomoc“. Zásada, že v spoločenstve majú byť jeden pre druhého, sa v postupe dejín rozvíja a vzájomne doplňuje to, čo je výhradne mužské a čo výhradne ženské. Totiž Boh to chce. Človek mužského i ženského pohlavia je osoba, teda jediný tvor na zemi, čo Boh chcel kvôli nemu samému, a zároveň toto stvorenie jedinečné a neopakovateľné, nemôže nájsť v plnej miere samo seba, iba ak nezištnej samožertve.

Poslušnosť a pokora - originalita ženy.
Srdce ženy je bezodné, možno ho napĺňať donekonečna. Ak je však žena zameraná na seba, je to nešťastie. Bude sa ustavične dožadovať lásky a žiadostivo ju vyhľadávať všade tam, kde si bude myslieť, žeby ju mohla nájsť. Keď miluje, nachádza svoje plné rozvinutie, priťahuje lásku a stáva sa hodnou lásky. Všetko v nej je stvorené na prijímanie lásky, na rozdávanie lásky a na zbieranie jej plodov. Žena nosí v sebe tú najúžasnejšiu moc, no pričasto tento poklad premrhá tým, že zostáva zameraná na seba a čaká, že bude prijímať prv než dávať, a tak zadúša v sebe vzácny dar, ktorý je jej vlastný.

Otázka o právach žien nadobúda v dnešnej spoločnosti novú dôležitosť v širokej oblasti ľudských práv. Obsahujúc túto často rozvíjanu tému a pri rozličných príležitostiach zdôrazňovanú, biblické a najmä evanjeliové posolstvo zachováva a obraňuje pravdu o jednote dvoch, čiže o dôstojnosti a povolaní, ktoré vyplývajú z osobitnej rozdielnosti a osobitnej povahy muža a ženy. Preto ani oprávnený nesúhlas ženy so slovami „On bude nad tebou vládnuť.“ (Gn 3, 16), nepripúšťa, aby sa ženy pomužštili. Pokiaľ ide o ženu, treba predovšetkým zdôrazniť, že má takú istú dôstojnosť a je viazaná takou istou zodpovednosťou ako muž. Táto rovnosť sa uskutočňuje osobitným spôsobom v darovaní seba: keď sa navzájom darujú jeden druhému a keď sa obaja darujú deťom, pričom obe darovania sú vlastné manželstvu a rodine. To, čo už ľudský rozum tuší a uznáva, plne zjavuje Božie slovo, pretože dejiny spásy sú trvalým a jasným svedectvom o dôstojnosti ženy.
Žena sa nemôže v mene emancipácie spod mužovho „panstva“ domáhať prisvojenia si mužských vlastností, lebo by sa to protivilo jej ženskej originalite. Dnešná spoločnosť podriadenie sa a poslušnosť mužovi hneď vysvetľuje ako zákaz, útlak, ovládanie. Ihneď všetko chápeme v pojmoch nadriadenosti a podriadenosti. Stotožňujeme autoritu a moc, už len táto predstava je pre ženu neznesiteľná, lebo zamýšľa zariadiť si život podľa svojho a netrpieť viac bremeno akým je muž. Podriadenosť a pokora spolu úzko súvisia. Sú to ozdoby ženy, ale ona je stále v pokušení zrieknuť sa ich, pretože vyvolávajú málo príťažlivý obraz, ktorý ženu vykresľuje ako nemožne nudnú a nevyrovnanú bytosť bez osobnosti.

Pokorný človek nemá nič spoločné so zakomplexovaným človekom, ktorý sám sebou pohŕda. Ponížený je ten, ktorý žije pred Božím zrakom. Jednoducho vidí sa jasne, svoje klady ako aj zápory, nič si neprisvojuje ani nepripisuje, lebo vie, že všetko, čo vlastní pochádza od Boha. Nevzťahuje na seba nijakú slávu, ale chváli Pána ako Mária pri Zvestovaní, ktorá nehľadiac na seba slávnostne vyhlasuje: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno.“ (Lk 1, 49). Podriadenosť má zmysel iba vtedy, ak náš život nepatrí nám, ale Bohu, ak sme sa mu darovali v obete, ktorá nadväzuje na Ježišovu podriadenosť Otcovej vôli. Podriadiť sa znamená dať sa pod ochranu druhého. Keď sa žena podriaďuje mužovi, podriaďuje sa Bohu prostredníctvom mužovej ohraničenosti v nádeji, že sa uskutoční Božia vôľa. Podriadenie sa je určitý postoj pokory, ktorý si má žena zachovať vo všetkých vzťahoch.

Poslušnosť je skutkom lásky, ktorá prekonáva seba, ale nemá nič spoločné s otrockou poslušnosťou vyplývajúcou zo strachu. Muž bol prvý v pláne stvorenia, žena je prvá v pláne vykúpenia. Tým, že žena sa spája s Bohom, má účasť na zrode muža i ľudstva. Spása prišla na svet cez Máriino áno. Svet bude zachránený, keď žena povie áno, keď bezvýhradne daruje život. Žena predchádza muža v chápaní Božích tajomstiev a tým, že prijíma do seba Slovo, umožňuje mu narodiť sa pre Kráľovstvo. Cestu ukazuje žena. Kvôli svojmu špecifickému poslaniu v Božom pláne sa musí žena zmeniť prvá.