Utrpenie – súčasť materstva.
Žena stratila zmysel pre sebadarovanie a obetavosť, čo sú základy jej plodnosti. Musí opäť objaviť svoje poslanie, pretože od toho závisí osud ľudstva. Ak popiera svoju milosť a odmieta utrpenia a obetu, sama sa odsudzuje na neplodnosť.
Namiesto toho, aby sme uznali, že utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej a najmä ženskej prirodzenosti, pokúšame sa mu vyhnúť, pretože pri myšlienke na utrpenie sa v nás všetko prieči, čo je celkom prirodzené. Byť ženou nie je pohodlné ani po stránke fyzickej, ani rodinnej, ani spoločenskej. Žena má udivujúcu schopnosť trpieť, a práve v tom je jej sily. Táto schopnosť je spätá so schopnosťou rodiť. Tým, že prijíma utrpenie, dokáže mať súcit a účasť na každej ľudskej bolesti, s ktorou sa vie stotožniť, a teda ju obetovať.

Táto pravda o ľudskej osobe nám otvára cestu k plnému pochopeniu materstva ženy. Ono je dôsledkom manželského spojenia muža a ženy, ktoré zodpovedá splynutiu dvoch v jednom tele (Gn 2, 24), a tak ono uskutočňuje zo strany ženy vznešený sebadar ako zvýraznenie manželskej lásky, v ktorej sa manželia medzi sebou tak úzko spoja, že vytvárajú jedno telo.
Materstvo od počiatku v sebe nesie otvorenie sa voči novej osobe – to je úloha prisluchajúca žene, lebo žena v tomto otvorení sa, keď počne a porodí dieťa, objaví a nájde seba samú prostredníctvom úprimného sebadarovania sa. V materstve ženy spojenom s otcovstvom muža sa odzrkadľuje večné to tajomstvo plodenia, ktoré je v Bohu samom, v Bohu Trojjedinom (Ef 3, 14 – 15). Ľudské rodičovstvo je spoločné mužovi i žene. Keď žena povie mužovi „porodila som ti dieťa“, jej slová zároveň znamenajú „toto je naše dieťa“. Aj keď sú obaja rodičmi dieťaťa, predsa však žena má svojim materstvom na tom hlavný podiel a teda aj vážnejšiu úlohu. Hoci rodičovstvo pochádza od obidvoch, predsa sa v žene uskutočňuje konkrétnejšie najmä pred pôrodom. Žena totiž priamo „platí“ za spoločné rodičovstvo, ktoré sa doslovne živí silami jej tela i ducha. Muž si má byť vedomí, že v rodičovstve berie na seba mimoriadny záväzok voči žene. Preto nijaké ponímanie rovnosti práv medzi mužom a ženou nie je správne, ak sa na túto skutočnosť neberie hlavný zreteľ.

Maria Matka Božia.
Biblický obraz ženy dovršuje a korunuje materstvo Matky Božej. V jej odpovedi „fiat“ - nech sa mi stane podľa tvojho slova, Boh vyhlasuje novú zmluvu s ľudským pokolením, ktorá je večná a definitívna Kristovi, v jeho Tele a Krvi, v jeho Kríži a Vzkriesení. Túto skutočnosť potvrdzujú slová ženy uprostred zástupu, ktorá zvolala a velebila materstvo Ježišovej Matky: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil a blahoslavené prsia, ktoré si požíval.“ Ježiš jej odvetil: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ (Lk 11, 27 – 28). Týmito slovami potvrdzuje zmysel materstva v telesnej oblasti, ale zároveň aj na vyšší zmysel materstva v duchovnom poriadku.