Žena,ktorá vyplnila Božiu predstavu.
Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne od súhlasu, ktorý z vierou dala pri zvestovaní a bez zaváhania zachovala pod Krížom, až kým sa definitívne nezavŕši počet všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojim ustavičným orodovaním nám aj naďalej sprostredkúva dary večnej spásy.

Počas celej Starej zmluvy bolo Máriino poslanie pripravované poslaním svätých žien. Na samom začiatku je Eva: napriek svojej neposlušnosti dostala prisľúbenie potomstva, ktoré zvíťazí nad Zlým a prisľúbenie, že bude Matkou všetkých žijúcich. Na základe tohto prisľúbenia Sára počne Syna i napriek svojmu vysokému veku. Boh si proti všetkému ľudskému očakávaniu volí to, čo svet považuje za bezmocné a slabé, aby ukázal, že je verný svojmu prisľúbeniu: Annu, Samuelovu matku, Deboru, Rút, Juditu, Ester a mnohé iné ženy. Mária vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu. Ňou vznešenou dcérou sionskou, sa konečne po dlhom očakávaní prisľúbenia napĺňa čas a nastoľuje sa nový poriadok spásy.

V tmavej miestnosti stačí malé svetielko a nepotkneme sa. Ženy by mali byť takýmito svetielkami všade tam, kde sú. Ak svietia, ak horia, čosi vôkol nich sa zmení. Pravá žena prináša svetlo vo chvíli, keď sa schyľuje k tmavej noci. V dnešných časoch sú ženy povolané k tomu, aby boli lampami, ktoré svietia do tmy sveta a sú zdrojom povzbudenia. „Ako osvieti ranné slnko svet z výšin Božích, tak je ozdobou pre dom pôvab dobrej ženy“ (Sir 26, 21).
Deti z Medjugoria položili Panne Márii otázku: „Ako je možné, že si taká nádherná?“ „Som krásna, pretože milujem“, odpovedala. Táto veľkolepá odpoveď je vzpruhou pre všetky ženy, ktoré sa trápia pocitmi menejcennosti a strachu zo sebaobetovania.