3. Manželstvo a rodina v Novom zákone

Kristus hodnotí pozitívne manželstvo a rodinu „v určitých hraniciach“. Manželstvo a rodina predstavujú hodnotu iba v pozemskom živote, pretože v budúcom živote nebude viac pre nich miesto, „lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.“ (Mk 12,25). Ba služba Božiemu kráľovstvu už teraz oprávňuje vziať na seba dobrovoľný celibát, „lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“ (Mt 19,12). Na druhej strane manželstvo môže byť prekážkou disponibilite voči Božiemu kráľovstvu: „Oženil som sa, a preto nemôžem prísť“ (Lk 14,20).

3.1 Ježiš a nerozlučnosť manželstva podľa synoptikov

Ježiš vyhlasuje nerozlučnosť manželstva na štyroch miestach synoptických evanjelií, ktoré prestavujú niektoré odlišnosti.
U Marka 10,11n čítame: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ Takto formulovaný výraz berie do úvahy právne normy platné pre mimožidovskú oblasť. U Židov totiž iba muž mohol prepustiť svoju manželku, zatiaľ čo v grécko-rímskom prostredí sa mohla i žena ujať iniciatívy vo veci prepustenia partnera.

U Lukáša 16,18 stojí: „Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.“ Keď porovnávame Lukášov text s Markovým, zisťujeme zúženie textu, pretože sa vôbec nespomína žena, čo prepúšťa muža, ale sa hovorí iba o mužovi, čo prepúšťa ženu. No zároveň nachádzame u Lukáša rozšírenie textu výrazom „každý muž“. Ide teda tiež o slobodného muža, ktorý ak sa ožení s prepustenou ženou, pácha cudzoložstvo.
U Matúša 5,32: „No ja vám hovorím: ,Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.‘“ Matúš nehovorí, že muž, čo prepustil svoju ženu, sa znova ožení, ale že vystavuje prepustenú ženu nebezpečenstvu, že uzavrie nové manželstvo, čím by sa stala cudzoložnicou.

Ježiš výslovne hovorí, že starozákonný rozvod znamenal len ústupok pre tvrdosť ich srdca, čo bolo však v kontraste s Božím úmyslom na počiatku stvorenia muža a ženy: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ (Mk 10,5-9). Uvedené slová jasne hovoria, že nerozlučnosť manželstva je výslovnou vôľou Boha–Stvoriteľa.