Kristologické bludy
1. storočie:
Eboniti - Jeden je Boh - Stvoriteľ, Ježiš je obyčajný človek, narodený z Márie a Jozefa, stal sa Kristom Božím.
Cerinth - Ježiš bol obyčajným človekom, na ktorého zostúpila akási nebeská bytosť počas krstu v Jordáne, volali ho “Kristom”.
Judaistickí kresťania - snažili sa vylučovať zo svojej vierouky prirodzené Kristovo synovstvo Božie. Verili v človeka Ježiša, ktorý sa akcidentálnym spôsobom spojil s D. Sv.
2. a 3. storočie:
Gnostici - popierali božstvo Kristovo tým, že učili o ňom, že je jedným z eónov /bytosť medzi Bohom a človekom/, že sa spojil s jedným z eónov v Ježiša, syna Máriinho a Jozefovho, a tak vykúpil svet. V Ježišovi videli poloboha a poločloveka; z ich náuky vznikol subordinacianizmus.
Doketizmus - Kristus nemal žiadnu ľudskú prirodzenosť, ale bol čistým eónom, hoci sa ukazoval ako človek.
Adopciani - Krista považujú za obyčajného človeka, v ktorom Božia sila alebo neosobný Boží rozum prebýval a ktorý bol - adoptovaný za Božieho syna.
4. storočie:
Arianizmus - pripustil síce Slovo, ktoré v čase prijalo telo, praexistovalo už pred začiatkom sveta, ale tvrdil, že bolo len najvznešenejším stvorením, ktoré Boh vytvoril z ničoho a Boh ho použil ako nástrol vo stvorení všetkých vecí. Preto J.K. nie je pravý Boh, ale obyčajný adoptovaný Boží Syn, najmilší zo všetkých.
16. storočie:
Socianizmus- Kristus by bol “dokonalý človek”, zázračne počatý, “vykladateľ Božej vôle”, človek akoby zbožštený , ale nebol Boh.
18. - 19. storočie:
Racionalisti - Kristus bol iba obyčajný človek.
Liberálni protestanti - Kristus je Božím Synom len v etickom zmysle, pretože v ňom bolo jedinečne vyvinuté svedomie, že Boh je našim Otcom.
Modernisti - Rozlišujú medzi Kristom historickým, ktorý je obyčajným človekom a Kristom viery, ktorého kresťanská zbožnosť idealizovala a vplyvom pohanských predstáv povýšila na božskú bytosť.

Kristologické snemy
Nicejský koncil (325) - odsúdil arianizmus - popieral aj ľudskú prirodzenosť J.K.; Boh sa stal človekom, aby človek sa stal Bohom.
Efezský koncil (431) - odsúdil nestorianizmus - popieral jednotu osoby v Kristovi
Chalcedónsky (451) a Carihradský II. (553) - odsúdil monofyzitizmus - popieral dve prirodzenosti; ľudská prirodzenosť utopená v božskej
Carihradský koncil III. (680) - odsúdil monoteletizmus (popieral dve prirodzenosti)

13. otázka : Panna Mária a jej úloha v diele vykúpenia

Mariológia časťou teológie, jej miesto
V hierarchii právd viery nepatrí mariolog. Dogmám popredné miesto. Preto je Mariológia v systematickej teológii pojednávaná predovšetkým v rámci Kristológie, v ktorej má svoje miesto a význam, prípadne v súvislosti s náukou o milosti.
Opačné postavenie a úlohu má mariológia v dejinách filozofie a dejinách nábožnosti, predovšetkým pri zohľadnení žitej ľudskej religiozity.
Tiež vo feministickej teológii a teórii oslobodenia získava mariológia novú, predtým netušenú aktualitu.