NANEBOVZATIE
Východ: pôvod sviatku siaha do r. 431 – Efez. koncil (popri vianoč. sviatkoch i spomienka na Máriinu smrť)
-cisár Mauritius v r 600 vyhlásil 15. august ako záväzný pre byz. ríšu a ustanovil, že obsahom slávnosti má byť- Usnutie Márie.
Západ: prevzal sviatok z Východu, úvahy v teoretickej i teologickej rovine.
-1. 11. 1950 – Pius XII. – bula Munifecenstissimus Deus (Najláskavejší Boh)
“... definujeme, že je Bohom zjavenou pravdou viery: Nepoškvrnená Bohorodička vždy Panna Mária po naplnení svojej životnej cesty bola telom i dušou pozdvihnutá do nebes. slávy...”

16. otázka : Božia milosť
Božia milosť – rozdelenie
Milosť – nadprirodzený dar, ktorý udeľuje Boh rozumným tvorom, aby mohli dosiahnuť večné spasenie.
Rozdelenie milosti:
stvorená – nadprirodzeným dar odlišný od Boha
nestvorená – je sám Boh, ako nekonečná láska, ktorá rozhodla, že nám dá nadprirodzené dary. Taktiež je sám Boh, Syn, daný nám vtelením a Sv. Duch, ktorého dostávame pri ospravedlnení
milosť Stvoriteľa – je tá, čo disiahli anjeli, keď boli stvorení a prví ľudia v raji
milosť Spasiteľa – je tá, čo dal Boh po Adamovom hriechu prvým rodičom a ich potomkom pre zásluhy Krista Spasiteľa
vonkajšia – znamená viditeľné nadprirodzené úkony, ustanovenia zamerané k nadprirodzenému cieľu (Cirkev, Sv. Písmo, sviatosti,...)
vnútorná – vnútorne sa dotýka duše
Vonkajšie milosti smerujú k obdržaniu vnútorných milostí.
milosť obdržaná k vlastnému posväteniu:
-pomáhajúca – smeruje k tomu, aby človek stav posvätenia nadobudol alebo si ho zachoval alebo zväčšil
-posväcujúca – ktorá sama sebou vo vlastnom zmysle posväcuje človeka
milosť obdržaná k posväteniu iných – sú to charizmy (1 Kor 12-14)

17. otázka : Sviatosti - pojem, podstata, ustanovenie, existencia, účinnosť

Ustanovenie a počet sviatosti
Trident. snem: ”Všetky sviatosi NZ boli ustanovené JK naším Pánom a nie je ich ani viacej ani menej než sedem, totiž: Krst, Birmovanie, Eucharistia, Pokánie, Pomazanie nemocných, Posvätenie kňazstva a manželstva a každá z táchto siedmich je opravdivou sviatosťou.
-Dogmu o ustanovení siednich sviatosí dokazujeme tak, že o každej z nich podávame dôkaz zo slov Sv. Písma a učenia Otcov, že je skutočnou sviatosťou.
-Otcovia prvých kresťanských storočí nespomínajú výslovne, že je sedem sivatostí. Avšak len čo bola v 12. storočí ustanovená presné definícia sviatostí, teológovia začali učiť, že sviatosti je sedem. Ľudský rozum sám od seba nemôže dokázať jestovanie sviatostí, lebo ich ustanovenie sa zakladá na slobodnom rozhodnutí Božom. Takže o ich jestvovaní vieme len zo Zjavenia.
-Rozum osvietený vierou takto uvažuje o ustanovení sviatostí:
1.neviditeľná milosť Božia je nám udeľovaná prostredníctvom sviatostí, ktoré pozostávajú z vecí a zo slov lebo:
pôvodca našej spásy JK je veľkým znakom, kedže zjednocuje v sebe viditeľného človeka a večné Slovo Božie
človek pozostáva z viditeľného tela a z neviditeľnej duše
človek v prirodzenom poriadku sa povznáša k duchovným veciam prostredníctvom hmotných vecí
2.JK ustanovil práve sedem sviatostí, lebo ako hovorí sv. Tomáš duchovný život má akúsi podobnosť so životm telesným, preto aj nadprirodzený život, udeľovaný sviatosťami vykazuje podobnosť s telesným ľudským životom, z čoho vyplýva primeranosť Kristom ustanovených sviatostí.
Florentský snem túto myšlienku rozvádza: ”Prvých päť sviatostí je ustanovených k duchovnej dokonalosti jednotlivého človeka, dve posledné zase k spravovaniu a zveľaďovaniu celej Cirkvi.