PRIJÍMATEĽ SVIATOSTI KRSTU
Každý nepokrstený človek je spôsobilý prijať sviatosť krstu a z Kristovho nariadenia každý je povinný túto sviatosť prijať, keďže je krst potrebný k spáse. Z toho vyplýva i právo každého človeka na krst. Treba robiť rozdiel medzi krstom dospelého a krstom nemluvniat.
a.Dospelý človek, t.j. taký, čo dosiahol vek užívania rozumu, môže byť platne pokrstený, ak má dostatočný úmysel prijať krst. K prijatiu je potrebné, aby bol poučený o pravdách viery a aby svoje osobné hriechy pred krstom nadprirodzenou ľútosťou oľutoval. Úmysel prijať krst musí byť habituálny. V nebezpečenstve smrti stačí, ak prejaví , že verí v pravdy viery. Ak by však nemohol v nebezpečenstve žiadať o krst, ale prejavil úmysel, musí byť pokrstený podmienečne.
b. Z Kristových slov vyplýva, že treba krstiť aj nemluvniatka. ( Jn 3,5 ) Svedectvá Otcov dokazujú, že Cirkev udeľovala krst aj nemluvniatkam. Postarať sa o ich krst majú dospelí. V nebezpečenstve smrti možno krstiť aj dieťa akatolíkov.

Birmovanie – pojem, ustanovenie
Je to sviatosť, kde Duch Sv. pokrsteného človeka posilňuje k stálemu horlivému vyznávaniu svojej viery. Ustanovenie vysvitá zo slov Pána Ježiša, ktorý prisľúbil Sv. Ducha “Ak miekto žízni, nech príde ku mne a nech sa napije …!” To riekol o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v neho. Duch totiž ešte nezostúpil, lebo Ježiš nebol oslávený.” (Jn 7, 37-39)
Sv. Otcovia od počiatku spomínajú sviatosť birmovania, ktorá sa v prvých dobách kresťanom udeľovala hneď po krste.

19. otázka : Sviatosť Eucharistie
Eucharistia ako pokrm veriacich
Eucharistia – je Telo a Krv JK pod spôsobom chleba a vína jako nadprirodzený pokrm veriacich. Eucharistia sa líši od ostatných sviatostí tým, že všetky ostatné sa zhotovujú vtedy, keď sa prijímajú a sv. Eucharistia sa najprv zhotoví prepodstatnením při obeti vo sv. liturgii a až potom sa prijíma. Sv. E. je trvalá a prepodstatnenie trvá dovtedy, kým trvajú spôsoby – chlieb a víno.
Ustanovenie: při poslednej večeri dá JK požíávať svoje telo a krv a nariadil to robiť na svoju pamiatku. E. aj keď sa prijíma pod dvomi spôsobmi, prijíma sa jako jedna sviatosť
Podstata sviatostného znaku E.:

1. viditeľný znak E. sú spôsoby chleba a vína
2. vzdialená látka z ktorej sa E. pripravuje je pšeničný chlieb a hroznové víno
3. formou sviatosti E. sú slová JK: Toto je moje Telo, “Toto je moja Krv”
Účinky sv. E.: změna človeka vo forme slov: “Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus” (Gal 2, 20)
1. rozmnožuje milosť posväcujúcu
2. je prameňom pomáhajúpcich milosti, ktoré sú zamerané na rozhojnenie lásky k Bohu, JK
3. očisťuje od všetkých hriechov a chráni od smrteľných, jako zdravý pokrm odstraňuje telesnú únavu a slabosť
4. zbožné prijímanie E. spôsobuje u prijímajúceho duchovnú radosť
5. je zárukou slávneho vzkriesenia, čo JK v prísľube E. výslovne spomína
Potrebnosť:

1. prijímanie E. nie je nevyhnutne potrebné k spáse. Kto zomrie v posväcujúcej milosti, ten bude spasený
2. dospelí veriaci sú povinní prijímať E. na základe božského a cirkevného príkazu
3. pod oboma spôsobmi sú povinní prijímať len kňazi, při slávení E., chorí, a veriaci východných cirkví a vo zvláštnych prípadoch aj veriaci západnej cirkvi.
Vysluhovatel:
a. len kňaz při sv. liturgii
b.riadny rozdávateľ – biskup alebo kňaz
mimoriadny – diakon
Prijímateľ: každý pokrstený, ak mu právo nezakazuje môže a musí bť pripustený k sv. prijímaniu. No musí spĺňať dve podmienky:
1. stav milosti
2. správny úmysel