Potrebnosť kňazstva
1. Sviatosť manželstva jednotlivcom nie je k spaseniu potrebná. Manželstvo ustanovil Boh na zachovanie ľudského pokolenia, teda pre verejné človečenstva. Nie každého zaväzuje prirodzený zákon uzavrieť manželstvo. (Gn 1,28)
2. Stav panenstva je vznešenejší a blahoslavenejší ako stav manželstva. Avšak mnohí jednotlivci žijúci v manželstve sú dokonalejší ako tí, čo ho neuzavreli.
Prijímateľ sviatosti: platne prijať manželstvo môže každý dospelý človek ak nie je postihnutý prekážkou, ktorá by zneplatnila manželstvo.
Vysluhovateľ: v CIC sú vysluhovateľmi sami snúbenci a v CCEO kňaz (požehnávajúci). K platnosti manželstva sa vyžaduje, aby bolo uzavreté pred miestnym farárom (výnimka nebezpečenstva smrti – stačia dvaja svedkovia).

23. otázka: Sviatosť pomazania chorých

SVIATOSŤ POMAZANIA CHORÝCH
Pojem a ustavenie – pomazanie nemocných je sviatosť ustanovená k posilneniu chorých veriacich na duši i na tele. Trid. snem hovorí, že pomazanie nemocných je skutočnou a vlastnou sviatosťou ustanovenou J.K. a sv. Jakubom apoštolom vyhlásenou. Sv. Marek ( 6,13 )hovorí, že apoštoli veľa chorých pomazali olejom a uzdravili ich. Je tu uvedené všetko, čo patrí k skutočnej sviatosti:
a. viditeľný znak, modlitba, pomazanie olejom
b. tento znak spôsobuje milosť posväcujúcu, lebo dáva chorému pozdvihnutie a odpustenie hriechov.
c. ustanovenie Kristovo je tu vyjadrené slovami podľa ktorých pomazanie sa má konať “ v mene Pánovom. ”
Ježiš ustanovil sviatosť pomazania chorých pravdepodobne po svojom zmŕtvychvstaní. Keďže táto sviatosť je akýmsi doplnením sviatosti pokánia. Teologický dôvod ustanovenia sviatosti pomazania chorých je v tom, že nepriateľ našej spásy, ako to Trid. snem pripomína, človeka vtedy napadá, keď vidí, že sa blíži koniec života.

24.otázka: Smrť, osobitný súd, peklo, očistec, nebo

SMRŤ ČLOVEKA

Smrť vo všeobecnosti je strata života. U človeka môžeme rozoznať trojakú smrť:
1/ telesnú- strata telesného života
2/ duševnú- strata posväcujúcej milosti
3/ večnú- strata večnej blaženosti
Učenie o telesnej smrti človeka zhrňuje teológia takto:
a. smrť je všeobecná. Živé hmotné bytosti po určitej dobe zomierajú. Tento prirodzený zákon smrti platí i pre človeka. Duša človeka sa po smrti iba odlúči od tela, je nesmrteľná. Smrť ľudí je dôsledkom hriechu a odplatou za hriech. (Rim 6,23)
b. Smrťou sa pre človeka skončí doba skúšky, takže duša ostane navždy buď v stave milosti posväcujúcej, alebo v stave bez posväcujúcej milosti, podľa toho v akom stave opustila telo. Po smrti nemožno viac získať zásluhy. Kniha Múdrosti (4,7-5,23) hovorí, že po smrti nasleduje odmena alebo trest podľa skutkov zemského života. JK túto pravdu vyjadruje slovami: “ Príde noc ( smrť ), keď nikto nebude môcť pracovať.” ( Jn 9,4 )