OSOBITNÝ SÚD
a. hneď po smrti človeka bude jeho duša podrobená osobitnému Božiemu súdu, ktorým sa definitívne rozhodne o večnosti človeka. ( Sir 11,28 ): “ Boha ľahko vie v deň skonania odplatiť každému podľa toho, ako kto žil.” Ježiš v podobenstve o boháčovi a Lazárovi naznačuje , že človek – podľa zásluh dostane po smrti odmenu alebo trest. ( Lk 16,19-31 ) Cirkev svojou praxou vyznávala, že po smrti človeka hneď nasleduje súd.

PEKLO - VEČNÉ ZATRATENIE
Peklo je stav a miesto večného trestu zlých duchov a zatratených ľudí. Peklo je predovšetkým stav večného zatratenia.
Dogmu o jestvovaní pekla Cirkev stále učí. Atanázske vyznanie viery hovorí: “A tí, ktorí dobre činili pôjdu do života večného , tí ale ktorí zle činili, do ohňa večného.”
NZ sa jasne vyjadruje o večných pekelných mukách. Ježiš opisuje peklo ako miesto múk ( Lk 6,28 ), ako večný oheň, večné trápenie. Podanie Cirkvi od začiatku učí o večnosti pekelných múk. Večný trest je sankciou za prestúpenie božieho zákona.

PEKELNÝ TREST: TREST STRATY A TREST CITU
a. Trest straty znamená, že zatratení nedosiahnu videnia Boha. Zatratení sú naveky vylúčení z videnia Boha a odvrhnutí od Boha ako od svojho cieľa.
b. Trest citu je bolesť, ktorú zatrateným spôsobuje pekelný oheň , ako nástroj trestajúcej Božej spravodlivosti. O povahe pekelného ohňa Cirkev nevydala vieroučné rozhodnutie. Podľa všeobecnej mienky teológov je to skutočný oheň, čiže hmotný činiteľ ustanovený k tomu, aby zatrateným spôsoboval prenikavé bolesti. Je však veľmi pravdepodobné, že pekelný oheň je iného druhu , než oheň pozemský. Lyonský a Florentský snem učí. že tresty zatratených nie sú rovnaké. Stratu Boha a s tým stratu blaženosti bude zatratený pociťovať tým, bolestnejšie, čím viac bude odvrátený od Boha a primerane svojej hriešnosti bude trápený trestom citu, pekelným ohňom.
c. Duše tých, čo zomrú v dedičnom hriechu tiež ihneď zostúpia do pekla.
d. Vynára sa otázka, či je peklo aj nejakým miestom a kde sa nachádza. Je isté, že peklo znamená predovšetkým stav, v ktorom sa zatratení stále nachádzajú. Avšak peklo je aj nejaké záhrobné miesto, teda je vo vesmíre miesto pre zatratených. Nevieme aké kategórie priestoru a času platia pre záhrobný život.

Očistec

Očistec je prechodný stav a miesto duší, ktoré opustili telo v stave milosti, avšak obťažené ešte nejakými časnými trestami alebo všednými hriechmi.
Trid. snem učí: “ Jestvuje očistec a dušiam tam uväzneným sa dostáva pomoci príhovormi veriacich, najmä však ľúbeznou obetou oltára.”
Pán Ježiš však hovorí, že hriech proti Sv. Duchu sa neodpustí ani v tomto ani v budúcom veku. ( Mt 12,32 ) Tým naznačuje, že aj po smrti sa odpúšťajú niektoré hriechy.
Teológovia rozoznávajú aj v očistci dvojaký trest: trest straty a trest citu.
Trest straty znamená, že kým duše trpia v očistci, sú vylúčené z videnia Boha. Je to trest veľmi bolestivý, lebo duše v očistci veľmi túžia po Bohu.
Trest citu v očistci tiež jestvuje. Podľa východných Otcov trest citu je v očistci spôsobený bolesťami, tmou atď.
Západní Otcovia a teológovia dosť všeobecne myslia, že aj duše v očistci trpia ohňom.