referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aleš
Utorok, 13. apríla 2021
Anjeli - ich existencia, prirodzenosť a poslanie
Dátum pridania: 25.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: memil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 17 784
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 48.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 81m 20s
Pomalé čítanie: 122m 0s
 

ANJELI - ICH EXISTENCIA, PRIRODZENOSŤ A POSLANIE

V predkladanej práci sa autor zaoberá tajomstvom neviditeľného sveta, duchovnými bytosťami, ktoré nazývame anjelmi. Cieľom tejto diplomovej práce je oprášiť množstvo poznatkov o týchto duchovných bytostiach, a tak nachádzať zabúdajúce pravdy, keďže existencia anjelov je, ako nás učiteľský úrad Cirkvi učí, pravdou viery.

Táto diplomová práca pozostáva z piatich častí. Prvá kapitola obsahuje základné poznatky o duchovných bytostiach a ich existencii, prirodzenosti a poslaní. Druhá kapitola podáva prierez dejinami angelológie. V určitých podkapitolách svoju pozornosť sústreďuje na učenie významných teológov. Tretia kapitola sa zaoberá hlbšie jednou dejepisnou, poučnou a prorockou knihou zo Starého zákona a pôsobením anjelov v nich. Štvrtá kapitola prechádza životom Ježiša Krista a sleduje pôsobenie anjelov v jeho živote. Špeciálne je rozobratá posledná kniha Nového zákona a vystupovanie anjelov v nej. Piata kapitola svoju pozornosť upriamuje na umenie a rozvoj anjelov v hlavných umeleckých obdobiach.

Summary
In presented work the writer deals with the mystery of invisible world – spiritual beings that are also called angels. The main aim of diploma work is to renew all the knowledge, which we have already acquired about these spiritual beings. It also tries to find some forgetting truths, as the existence of the angels like our Church has taught us is the truth of our belief.

This diploma work consists of five parts. The first chapter includes fundamental information of spiritual beings and their existence, naturalism and mission. The second chapter shows us the history of angelology. The certain parts present teaching of famous theologians. The third chapter is about Old Testament and its books, one historical, one doctrinal and a book of one of the prophets. It points especially at the details where angels take part. The fourth chapter goes through life of Jesus Christ and it shows us the relationship between Jesus and angels. Special interest is given to the last book of New testament and presents the mission of the angels in it. The fifth chapter pays attention to art and pursues the development of important periods.

Poďakovanie
Ďakujem všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli zostaviť túto diplomovú prácu. Moje špeciálne poďakovanie patrí predovšetkým Bohu. Osobitne sa chcem poďakovať svojmu konzultantovi ThDr. Alojzovi Frankovskému PhD., že mi venoval svoj čas a cennými radami pomohol pri tvorbe tejto práce.

Vyhlásenie
Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a že som uviedla všetky použité pramene a literatúru, z ktorých som čerpala.

V Ružomberku, dňa 31.3.2003 Podpis ...................................

K A T O L Í C K A  U N I V E R Z I T A  V  R U Ž O M B E R K U
FILOZOFICKÁ FAKULTA
Hrabovská cesta 1/1652, 034 01 Ružomberok
Dátum zadania: 15.1.2002
Školský rok: 2001/2002

ZOZNAM SKRATIEK

a pod. a podobne
atď. a tak ďalej
Dan kniha proroka Daniela
Ef list Efezanom
Ez kniha proroka Ezechiela
Ex kniha Exodus
Gn kniha Genezis
Hebr list Hebrejom
Iz kniha proroka Izaiáša
Jn evanjelium podľa Jána
1 Jan prvý Jánov list
Júd Júdov list
KKC Katechizmus Katolíckej cirkvi
Kol list Kolosanom
1 Kor prvý list Korinťanom
Lk evanjelium podľa Lukáša
Mk evanjelium podľa Marka
Mt evanjelium podľa Matúša
porov. porovnaj
pr. Kr. pred Kristom
2 Pt druhý list Petrov
s. strana
Sk Skutky apoštolov
SSV Spolok sv. Vojtecha
stor. storočie
sv. svätý/á
SZ Starý zákon
Tob kniha Tobiáš
t.j. to jest
tzv. takzvané
Zjv kniha Zjavenia
Ž kniha Žalmov

ÚVOD

„Zostaňte anjeli so mnou“, takto sa začína jedna zo slávnych árii Bachovej kantáty na sviatok archanjela Michala. Myslím si, že Bach vo svojej árii touto jedinou vetou obsiahol veľmi dobre podstatu a zjavne si uvedomil zánik povedomia existencie a moci anjelov medzi kresťanmi.

Cirkev už dvetisíc rokov hovorí o týchto duchovných bytostiach v rôznych modlitebných textoch, spomína ich v úryvkoch zo Svätého písma, ba dokonca slávi ich vlastné sviatky. Napriek tejto viere Cirkvi v anjelov, akoby tieto tajuplné bytosti opúšťali ľudstvo, čo Bach považuje za veľkú stratu. Aj keď anjeli nie sú a nemali by byť stredobodom našej viery, tak ako ani človek nie je jej stredom, nemali by sa vytrácať z nášho záujmu. Stredobodom viery je tajomstvo trojjediného Boha, v ktorom je všetko stvorenie spojené, čiže tak duchovné bytosti ako aj ľudia. A to je dostatočný dôvod, prečo som sa aj ja rozhodla venovať týmto čistým duchovným bytostiam, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou dejín spásy.

Cieľom tejto diplomovej práce je oprášiť množstvo poznatkov o týchto duchovných bytostiach, a tak nachádzať zabúdajúce pravdy, keďže existencia anjelov je, ako nás učiteľský úrad Cirkvi učí pravdou viery. Základným prameňom, z ktorého som čerpala pri zostavení tejto práce, je kniha plná nevyčerpateľných informácií - Sväté písmo. Rovnako dôležitým prameňom pri písaní tejto práce je kniha učiteľského úradu Cirkvi, Katechizmus katolíckej cirkvi. Takisto veľmi užitočnou literatúrou sa stali rôzne knihy dogmatickej teológie, známych slovenských či zahraničných teológov. Pomocnou literatúrou sú diela ďalších autorov uvedených v bibliografii a taktiež teologické slovníky zahraničných spisovateľov.

Táto diplomová práca pozostáva z piatich častí. Prvá kapitola s názvom Genéza anjelov, obsahuje základné poznatky o duchovných bytostiach a ich existencii, prirodzenosti a poslaní.

Názov druhej kapitoly je Náuka cirkvi o anjeloch. Táto kapitola podáva prierez dejinami angelológie. V určitých podkapitolách svoju pozornosť sústreďuje na učenie významných teológov.

Tretia kapitola, Starý zákon a anjeli, sa zaoberá hlbšie jednou dejepisnou, poučnou a prorockou knihou a pôsobením anjelov v nich.

Štvrtá kapitola, Nový zákon a anjeli, prechádza životom Ježiša Krista a sleduje pôsobenie anjelov v jeho živote. Špeciálne je rozobratá posledná kniha Nového zákona a vystupovanie anjelov v nej.

Piata a posledná kapitola svoju pozornosť upriamuje na umenie a rozvoj anjelov v hlavných umeleckých obdobiach, čo je určitým osviežením našej viery.

1. GENÉZA ANJELOV

1.1. Existencia a miesto prebývania anjelov

Boh ako pôvodca všetkých veci stvoril celý svet so všetkým, čo je v ňom, viditeľným i neviditeľným a všetkému dal poriadok. Najprv, než stvoril viditeľný svet, svoju stvoriteľskú moc prejavil vo stvorení duchovného sveta a tu možno hovoriť o stvorení anjelov, duchovných bytostí. „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“1 Z toho vyplýva, že medzi zemou a nebom je nejaká odlišnosť. Nebo môže označovať oblohu, ale aj miesto duchovných stvorení – anjelov, ktorí obklopujú Boha.2 Presný čas stvorenia anjelov nám Sväté Písmo neuvádza, ale z učenia Cirkvi vieme, že anjeli boli stvorení prv než materiálny svet a človek. Nemôžeme popierať existenciu anjelov, keď o ich existencii hovorí Sväté písmo, učí svätá Cirkev a tradícia, i dosvedčujú to rôzne zjavenia. Katechizmus Katolíckej Cirkvi učí, že jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery.3 Štvrtý lateránsky všeobecný cirkevný snem v roku 1215 a podobne aj Prvý vatikánsky snem v roku 1870 vyhlásil, že Boh spolu od počiatku času z ničoho stvoril oboje tvorstvo, duchovné i hmotné, totiž anjelov a (hmotný) svet a potom človeka, akoby spoločnú bytosť, pozostávajúcu z ducha a z (hmotného) tela.4

1.1.1. Miesto prebývania dobrých anjelov

Podľa učenia svätej Cirkvi duchovné bytosti majú svoje obydlia, zodpovedajúce ich prirodzenosti. Priestor, kde sa pohybujú dobrí anjeli sa nedá presne definovať. Z ľudovej tradície vieme, že miestom prebývania dobrých anjelov je nebo. V teológii však nebo má mnoho rozličných významov.

Z metaforického pohľadu sa pojmom nebo v Starom a Novom zákone označuje obraz pre obydlie Boha, ktorý tam sedí na vznešenom tróne a ovláda vesmír.5 Tým sa však nerozumie nejaké umiestnenie, ale skôr spôsob existencie a dynamiky Božej spásy. Nebo môže byť aj metaforou vyjadrujúcou plnosť spásy človeka definitívne zachráneného v Bohu.

Z rôznych úloh, ktoré plnia dobrí anjeli, môžeme vydedukovať, že sa nachádzajú v blízkej prítomnosti Boha, ale aj tam, kde sú Bohom poslaní. Je isté,že prítomnosť dobrých anjelov v žiadnom prípade nemôžeme porovnávať so všadeprítomnosťou Boha.

1 Sväté Písmo. Trnava: SSV, 1998, Gn 1,1
2 Porov.: KKC 326.
3 Porov.: KKC 328.
4 Porov.: ZVĚŘINA, J.: Teologie agapé II. Praha: Scriptum, 1994, s.419.
5 Porov.: Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Dt 26,15.

1.1.2. Miesto prebývania padlých anjelov

Podľa svedectva Briančaninova priestor, kde sa teraz pohybujú všetci padlí anjeli, je priestor medzi nebom a zemou. Celý viditeľný svet slúži ako ich obydlie. Sú rozptýlení po celom vzdušnom priestranstve. Svätý apoštol Pavol nazýva padlých anjelov „ zloduchmi v nebeských sférach“.6 Evanjelium jasne svedčí o prebývaní démonov na zemi. Veď oni sú žriedlom rôznych chorôb a neduhov, vchádzajú do ľudí i zvierat a mučia ich. V knihe Jób o Jóbovi čítame, ako mu satan spôsobil veľkú bolesť, tak že ho obsýpal vredmi.7 Z učenia Cirkvi vyplýva, že démoni žijú aj vo vodách. V deň Pánovho krstu pri posvätení vody sa modlíme: „Veď ty Bože, si zostúpil na zem a žil si medzi ľuďmi. Aj brehy Jordánu si posvätil, keď si z nebies zoslal svojho Svätého Ducha, aby rozdrvil hlavy pekelných hadov, ktorí v jeho vodách prebývali.“8 Svätý Ján Zlatoústy hovorí o mieste mimo sveta. Toto tvrdenie môžeme doplniť hypotézou amerického duchovného priekopníka Serafína Rosa podľa, ktorého „tieto miesta sa nachádzajú mimo koordinát nášho priestorovo časového systému.“9 Podľa tejto hypotézy môžeme hovoriť o mieste iného druhu, ktorý sa začína bezprostredne tu a rozprestiera sa akoby v inom smere. Prorok Izaiáš predpovedal diablovi, že bude zvrhnutý do podsvetia. Podľa toho je možné hovoriť o hádes ako mieste prebývania diabla alebo ináč peklo, priepasť, vnútro zeme.

Z týchto všetkých poznatkov môžeme vyvodiť takýto záver. Vodca padlých anjelov – satan, prebýva v pekle a na zemskom povrchu pôsobia démoni a diabli pod vedením svojich padlých anjelov z vyšších mocností. Démoni majú za úlohu prinášať informácie o svojich zločinoch a o všetkom, čo sa deje na zemi satanovi, ktorý im zadá ďalšie rozkazy a pokyny. Z toho vyplýva, že démoni sú spojencami medzi zemou a peklom. Podľa učenia Cirkvi a Svätého písma v pekle sa nachádzajú aj duše hriešnikov, ktoré trpia večne spaľujúcim ohňom.

6 Porov.: Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Ef 6,12.
7 Porov.: Tamže, Jób 2, 7-10.
8 RODION: Ľudia a démoni. Prešov: Petra, 2000, s.20.
9 Tamže, s.20.

1.2. Prirodzenosť a vlastnosti anjelov

Prirodzenosť anjelov je čisto duchovná a svojou prirodzenosťou prevyšujú prirodzenosť ľudí i všetkých viditeľných stvorení. Sv. Gregor Veľký hovorí: „Anjel je len duch, kým človek oproti nemu je aj duch aj telo.“10 Avšak v nadprirodzenom poriadku človek môže prevyšovať anjela.

1.2.1. Prirodzenosť anjela

Anjeli sú úplne slobodní od akejkoľvek hmotnosti. Sú to bytosti číro duchovné, fyzicky jednoduché. Svätý Makarius Veľký hovorí, že „anjeli majú podobu a výzor, podobne ako duša má svoju podobu a výzor. Táto podoba a vonkajší výzor anjelov, tak aj duše je podobou a výzorom človeka v jeho tele.“11 Tu si však treba uvedomiť, že prirodzenosť anjelov je nehmotná na rozdiel od našich zemských tiel, ktoré sú hmotné a objemné. Keď sa však zjavia človeku v telesnej podobe, to znamená, že si viditeľné telo sformujú zo svetla a vzduchu, použijúc prvky, z ktorých je zostavené smrteľné telo. A keďže vzduch je elastický, duša, ktorá sa akoby oblečie do neho, môže konať, písať alebo chytať predmety. Sú prítomní v priestore, ale len tam, kde účinkujú majú schopnosť rýchlo prekonávať vzdialenosti.

10 V: FRANKOVSKÝ, A.: Náuka o Bohu Stvoriteľovi. Spišská Kapitula: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1994, s.64.
11 V: Rodion: Ľudia a démoni. Prešov: Petra, 2000, s.15.

1.2.2. Prirodzené vlastnosti anjelov

O anjelovi môžeme hovoriť ako o bytosti osobnej, a preto každý anjel je nositeľom svojej podstaty, svojich vlastností a svojej činnosti. Prirodzené vlastnosti anjelov sú:
- rozum a dokonalé poznanie
- slobodná vôľa a moc
- nesmrteľnosť

Dokonalé poznanie anjelov je vrodené a spôsob poznania je podľa ich prirodzenosti čisto duchovný. Poznanie anjelov presahuje poznanie ľudí. Nie sú závislí na zmysloch, pretože ich nemajú a nenadobúdajú ani svoje poznatky z hmotných vecí. Podľa stupňa svojej dokonalosti prirodzene poznávajú Boha, seba, viditeľné stvorenia a zákony prírody. „Teda prirodzene poznáva anjel jestvovanie Boha a jeho vlastnosti prostredníctvom svojej podstaty, totiž zo svojho jestvovania a zo svojich vlastností.“12 Anjeli svojím prirodzeným rozumom nie sú schopní poznať nadprirodzené tajomstva Boha. Je isté, že nepoznajú budúcnosť, čas posledného súdu, lebo o „tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.“13 Nepoznajú ani tajomstvá ľudského srdca, lebo to prináleží iba Bohu. Poznajú iba tie myšlienky a city človeka, ktoré sa navonok prejavia.

Slobodná vôľa je dôsledkom ich rozumnosti a je primeraná spôsobu ich veľkého poznania. Avšak slobodnou vôľou sa padlí anjeli rozhodli pre hriech a tak sa odlúčili od Boha svojho Stvoriteľa. Vôľa anjelov je nemeniteľná na rozdiel od ľudskej, ktorá je meniteľná. Anjeli takisto ako človek majú určitý spôsob dorozumievania. Deje sa to na duchovnej báze. To nám potvrdzuje aj apoštol Pavol vo svojom hymne na lásku, kde spomína jazyk ľudský i anjelský.14 Anjeli svojou vôľou dávajú svoje myšlienky najavo. Pretože anjeli vzhľadom na svoju prirodzenosť sú dokonalejší ako ostatné stvorenie, tak vlastnia aj vyššiu silu, moc, ako ostatné stvorenia. Je zrejmé, že nemôžu vykonávať všetko, čo chcú. To by už znamenalo všemohúcnosť a všemohúci je jedine Boh. Anjeli sú riadení Božou prozreteľnosťou. Bez Božieho rozkazu a dovolenia nemôžu ľubovoľne zasahovať do zákonov. Cez apoštola Petra a jeho druhý list sa dozvedáme, že sú väčší, čo do sily a moci.15 No napriek tomu, neprevyšujú moc svojho Stvoriteľa.

Pretože anjeli nepozostávajú zo žiadnych fyzických čiastok, sú nehmotní, preto nepodliehajú podstatnej zmene. Takže anjeli sú svojou prirodzenosťou nesmrteľní. Ježiš v spore o vzkriesení so saducejmi povedal, že tí, ktorí sú uznaní a hodní zmŕtvychvstania, už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli.16

12 DANCÁK, F.: Boh Stvoriteľ a Povýšiteľ. Prešov: Petra, 2001, s.54.
13 Sväté písmo: Trnava: SSV, 1998, Mt 24, 36.
14 Porov.: Tamže, 1Kor 13, 1.
15 Porov.: Tamže, 2Pt2,11.
16 Porov.: Tamže, Lk 20,36.

1.2.3. Povýšenie do nadprirodzeného stavu

Posväcujúcou milosťou anjeli boli povýšení do nadprirodzeného stavu. Boli povolaní k dosiahnutiu nebeskej blaženosti, ktorá pramení z videnia Boha. Na dosiahnutie tejto blaženosti je milosť posväcujúca nevyhnutná, a tak ako pre človeka, aj pre anjela je to nadprirodzený, nezaslúžený dar, čiže milosť. Podľa svätého Tomáša Akvinského anjeli dostali posväcujúcu milosť už pri stvorení a padlí anjeli túto milosť stratili svojím hriechom.

1.3. Skúška a pád anjelov

Sväté písmo nám hovorí, že všetci anjeli boli stvorení ako dobrí a boli povolaní k milosti. Z náuky Otcov vieme, že dobrí anjeli si zaslúžili blaženosť, preto môžeme hovoriť o tom, že boli podrobení skúške. „Anjeli boli najprv v stave putovania (in statu viae), v ktorom si svojou spoluprácou s milosťou mali zaslúžiť blažené videnie Boha vo svojom konečnom stave.“17 Pomocou nadprirodzenej milosti sa anjeli mohli vyjadriť vo svojej slobode za alebo proti Bohu, pre absolútnu Božiu blízkosť alebo večné zatratenie. Toto učenie, že boli skúšaní, vyplýva aj zo skutočnosti hriešneho pádu jednej časti anjelov. Tí, ktorí v skúške neobstáli, ťažkým hriechom stratili posväcujúcu milosť a upadli do večného zatratenia. To sa dozvedáme aj z listu svätého Petra: „Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu.“18 Dobrí anjeli, ktorí obstali, za odmenu vstúpili do nebeskej blaženosti.

17 DANCÁK, F.: Boh Stvoriteľ a Povýšiteľ. Prešov: Petra, 2001, s.57.
18 Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, 2 Pt 2,4.

1.3.1. Hriech anjelov

Svätý Tomáš učí, že hriech nevzniká len spôsobom, keď sa človek rozhodne pre zlo, ale aj tým, keď niekto volí dobro hriešnym spôsobom. Hriech sa stáva hriechom aj podľa vybraného spôsobu, ktorým vec bola vykonaná. A takto asi zhrešili aj anjeli. Zamilovali si svoje vlastné dobro viac, než by to zodpovedalo ich veľkosti, ináč povedané zamilovali si viac seba, než samotného Boha a takto sa postavili na miesto Boha. Sv. Tomáš hovorí, že padlý anjel povedal: „Non serviam hoc modo“, čo znamená, „nebudem slúžiť, ako chce Boh.“19 Takže tu môžeme hovoriť o pýche. Neznamená to však, že by sa chceli rovnať Bohu, lebo vedeli dobre, že je to nemožné, ale skôr vlastnými silami bez pomoci milosti chceli dosiahnuť nadprirodzenú blaženosť. Chceli sa stať od Boha nezávislými. A pýcha prerastá postupne v nenávisť. A tak ako dobrí anjeli sa už nikdy nemôžu od Boha odvrátiť, lebo sú utvrdení v dobre, tak zlí anjeli už nikdy nemôžu k Bohu vystúpiť, pretože od Neho dobrovoľne odpadli.

19 V: OPLETAL, F.: Věřím v Boha II. Olomouc: Matice cyrilometodějská, 1994, s.11.

1.3.3. Padlí anjeli

Podľa Svätého písma existuje množstvo padlých anjelov, ktorí pod vládou satana odporujú Božej vláde a snažia sa zviesť čo najviac ľudí na ich stranu.

Podľa sv. Kasiána všetko sa to začalo anjelom, ktorý dostal meno Lucifer, čo v preklade znamená svetlonos. Bol obdarený vrcholnou krásou a vďaka Stvoriteľskej moci žiaril oveľa viac ako ostatné anjelské bytosti. Zaslepený hrdosťou sa domnieval, že môže vládnuť vlastnými silami a chcel sa stať nezávislým od svojho Stvoriteľa, tak ako sme to hovorili pri páde anjelov. Táto jediná myšlienka sa preňho stala prvou príčinou zhubného pádu. A tak nešťastnou vzburou sa množstvo anjelov oddelilo od ostatných anjelov a vytvorila sa ríša padlých anjelov, na čele s padlým archanjelom. V Zjavení svätého Jána sa dočítame, ako veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov, zmietol svojím chvostom tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem.20 Pod tretinou nebeských hviezd rozumieme množstvo padlých anjelov. K pádu a záhube boli zvedení aj anjeli z vyšších sfér, o čom svedčí Pavlov list Efezanom, keď hovorí, že nás „nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“21 Sv. Cyril Jeruzalemský píše: „Prvý vinník hriechu a pôvodca všetkého zla je diabol.“22 To dosvedčuje aj prvý list Jánov, kde stojí: „Kto pácha hriech je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku.“23 Takže pred ním nikto nezhrešil, čo znamená, že je tu možné vylúčiť akúkoľvek náklonnosť k hriechu. Len z vlastného rozhodnutia sa stal diablom.

Na pomenovanie padlých anjelov používame rôzne názvy. Diabol - „diabolos“ v preklade znamená rúhač, ohovárač, osočovateľ a pochádza od slova „diabalein“, čo znamená poprevracať, oddeliť, rozdeliť. Takže už toto pomenovanie nám hovorí o úmysle padlého anjela, ktorým je človeka oddeliť od Boha. Satan - „satan“ znamená odporca, protivník, nepriateľ. Toto slovo pochádza od hebrejského jadra „stn“, čo v preklade nesie význam stavať sa proti, klásť odpor a pod. Sväté písmo po prvý raz hovorí o satanovi ako o bytosti v knihe Jób. Grécke slovo „daimoniom“ - démon znamenalo bytosť vybavenú božskou mocou, ktorá prenasleduje ľudí. V Novom zákone nachádzame ďalšie iné pomenovania padlých anjelov ako napríklad „pokušiteľ“ (Mt 4,3), „nepriateľ“ (Lk 10,19), „starý had“ (Zjv 12,9), „luhár a otec lži“ (Jn 8,44), „drak“ (Zjv 12,3), „antikrist“ (1 Jn 4,3), „knieža tohto sveta“ (Jn 12,31) a pod.

Z biblického hľadiska môžeme o anjeloch povedať, že sú plnou podobou viditeľného človeka v tele. A tak ako krása cnosti a Božia láska žiaria na ústach svätých anjelov, zúfala zloba tvorí charakter padlých anjelov. Znetvorili sa zničením dobra v sebe a zrodením a rozvinutím zla vo svojom vnútri. To sa odrazilo aj na ich vonkajšom výzore. Sväté písmo sa zmieňuje o prirodzenom vzhľade diabla ako o desivom a ohavnom. V jednom zo žalmov sa píše: „Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú.“24 V niektorých častiach Svätého písma sa dokonca hovorí o démonoch ako o ľuďoch, ktorí majú všetky ľudské zmysly zrak, sluch, čuch, hmat. Sú schopní aj hovoriť. Nosia na sebe všetky nedostatky padlého človeka, ako je nemota a hluchota. Ježiš pri uzdravovaní posadnutého chlapca pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“25

Všetci padlí anjeli, majú všetky vlastnosti, ktoré prináležia anjelským bytostiam. Tak ako dobrí anjeli, tak aj zlí majú schopnosť rýchle prekonávať vzdialenosti. Takisto môžu prenášať hrubú zemskú hmotu z miesta na miesto. Keď diabol pokúšal Ježiša na púšti vzal ho do svätého mesta a postavil ho na vrchol chrámu, potom ho preniesol na veľmi vysoký vrch, odkiaľ mu ukázal všetky kráľovstva sveta. Ďalšou ich schopnosťou je robiť zmeny vo viditeľnej prírode. Napríklad pôsobením diabla Jóbove stáda oviec spolu s pastiermi boli spálené, víchrica sa oprela o dom, tak že sa zrútil na Jóbove deti, ktoré zahynuli a pod.

20 Porov.: Sväté písmo. Trnava: SVV, 1998, Zjv 12, 3.
21 Tamže, Ef 6,12.
22 V: RODION: Ľudia a démoni. Prešov: Petra, 2000, s.11.
23 Sväté písmo Trnava: SSV, 1998, 1 Jn 3, 8.
24 Tamže, Ž 74,19.
25 Tamže, Mk 9, 25.

1.4. Delenie anjelov

1.4.1. Počet a rozdelenie anjelov

Jedine zo Svätého písma sa môžeme dozvedieť o počte anjelov, avšak neobjavíme žiadnu konkrétnu číslicu. Ich počet je vyjadrený veľmi všeobecne, pretože svet anjelov sa číselne ani vyjadriť nedá. Môžeme hovoriť o tisícoch a tisícoch (Zjv 5,11), o myriadách (Hebr 12,22), o légiach (Mt 26,53). Cirkevní Otcovia sa snažili vypracovať náuku o hierarchii sveta anjelov. Rozdelenie však nebolo ucelené. Najčastejšie sa spomína delenie na základe biblických pomenovaní a to delenie Pseudo - Dionýza Areopagita, ktorý vo svojom spise O nebeskej hierarchii rozdelil anjelov na trikrát tri chóry:
Nižšia hierarchia: anjeli, archanjeli, kniežatstvá
Stredná hierarchia: panstvá, mocnosti, sily
Vyššia hierarchia: serafíni, cherubíni, tróny.

Tu si však treba uvedomiť, že toto delenie je len teologickou mienkou a ani najnovší Katechizmus Katolíckej Cirkvi sa o tomto delení nezmieňuje. Podľa zvláštneho videnia proroka Daniela, ktorý videl ako Bohu na tróne slúžili anjeli, tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním.26 Kamil Mečiar vo svojej knihe Životy víťazov rozdeľuje týchto anjelov na dve veľké skupiny: „na skupinu slúžiacich, stále pripravených vykonať Božie rozkazy, a skupinu tých, čo stoja okolo nebeského trónu.“27 Najstarším a všeobecným delením anjelov, ktoré uvádza Katechizmus Katolíckej Cirkvi aj Sväté písmo je klasické rozdelenie na dobrých a padlých anjelov, ktorých sme spomenuli v predchádzajúcej kapitole.

26 Porov.: Tamže, Dan 7,10.
27 MEČIAR, K.: Životy víťazov IV. Bratislava: Lúč, 1999, s.16.

1.4.2. Archanjeli

Svätý pápež Gregor Veľký vo svojich Homiliách definuje archanjelov ako tých, ktorí zvestujú veľmi veľké veci a tých, ktorí zvestujú menšie veci, nazýva anjelmi. Predpona arch- znamená prvý, hlavný, čiže aj to nám naznačuje, že archanjel v hierarchii anjelov má o čosi väčšie poslanie, než anjel. Zo Svätého Písma sa dozvedáme o archanjelovi Michalovi, Gabrielovi a Rafaelovi, ktorých sviatok Cirkev slávi 29. septembra. Už z etymologického hľadiska mien archanjelov môžeme sa dozvedieť o ich poslaní.

Hebrejské meno Mi-cha-el v preklade znamená „Kto je ako Boh?“ Archanjela Michala možno definovať ako anjela plného sily, odvážneho bojovníka pre Božie veci. Často je zobrazený ako rytiersky anjel s helmou, štítom a ohnivým mečom. Vo Svätom písme o bojujúcom archanjelovi ako o jednom z najvyšších anjelských kniežat sa môžeme dočítať v knihe Zjavenia: „Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.“28 Poslaním archanjela Michala, ktorého Boh ustanovil za najväčšieho bojovníka všetkých anjelov, bolo ukázať, že jedine Boh dokáže urobiť to, čo nik nemôže. Archanjel Michal sa spomína aj v prorockej knihe Daniel zo Starého zákona. Za čias babylonského zajatia sa prorok Daniel so skrušeným srdcom vrúcne modlil k Bohu, aby sa zmiloval nad zrúcaným svätým mestom a spustošeným chrámom, keď zrazu videl letieť z neba anjela, ktorý zastal pred ním. Bol to archanjel Gabriel, ktorý mu prišiel zvestovať splnenie Božích sľubov, obnovenie mesta i chrámu a príchod očakávaného Mesiáša. „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa: Bude to čas úzkosti, aký nebol, odkedy povstal národ až po ten čas. V tom čase bude tvoj ľud oslobodený, každý, koho nájdu zapísaného v knihe.“29 Už od 4. storočia sa v Cirkvi šíri úcta k archanjelovi Michalovi. Cisár Konštantín Veľký dal postaviť chrám Michaelion neďaleko Carihradu, v ktorom sa udialo veľa zázrakov. V 5. storočí na vrchu Gargano v Apúlii bolo zaznamenané zjavenie sv. Michala. V súčasnosti sa tento vrch volá „anjelským vrchom“. Podobné zjavenie sa odohralo aj na vrchu Tomba vo Francúzsku sv. Aubertovi. Koncom 6. storočia, keď v Ríme zúril strašný mor za pontifikátu Gregora I. Veľkého sa archanjel Michal zjavil pápežovi, pričom celá procesia počula anjelský spev: „Raduj sa nebies Kráľovná, aleluja!“ V zjavení archanjel Michal vložil svoj meč do pošvy, aby naznačil, že Boh bol uzmierený a v tom čase mor prestal trápiť Rím. Na pamiatku bola postavená na hrade mramorová socha archanjela Michala, ktorú pápež Benedikt XIV. nahradil bronzovou sochou a od toho času sa stavba nazýva Anjelským hradom. Aj v súčasnosti nám archanjel Michal môže byť pomocou. On je anjelom, ktorý bdie nad tým, aby v nebi našej duší vládol Boh. Jeho poslaním je bdieť aj nad dušami, ktoré bojujú posledný boj v hodine smrti, aby diabol nad nimi nezvíťazil.

Meno Gabriel znamená „ Božia sila“. Gabriel je predovšetkým poslom Božej milosti, dobrých zvestí. Gabrielove posolstva odhaľujú Božie plány, ktoré sú nesmierne dôležité. Je zobrazovaný väčšinou pri zvestovaní. Archanjel Gabriel sa zjavil už spomínanému prorokovi Danielovi pri modlitbe v Babylone. Ako posol Boží otvára Nový zákon a zjavuje sa kňazovi Zachariášovi pri službách v chráme, ktorému prisľubuje narodenie syna Jána. „ Anjel mu povedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť.“30 Preblahoslavenej Panne Márii zvestuje narodenie Spasiteľa. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“31 Niektorí cirkevní spisovatelia tvrdia, že archanjel Gabriel sa zjavil aj pastierom v čase Ježišovho narodenia, trpiacemu Ježišovi v Getsemanskej záhrade a niektorí sa domnievajú, že on bol poverený strážiť Kristov hrob a oznámiť Ježišovo zmŕtvychvstanie. Gabriel je anjelom, ktorý sprostredkúva zrodenie Božieho dieťaťa v našich srdciach.

Rafael v preklade znamená „Boží liek“. Je archanjelom, ktorý sa stal patrónom mnohých, napríklad patrónom chorých, pútnikov, vysťahovalcov, slepcov atď. Je zvyčajne znázorňovaný s mladým Tobiášom. Archanjel Rafael sa spomína iba v dejepisnej knihe Starého zákona, v knihe Tobiáš. On hovorí sám o sebe, že je jeden zo siedmich anjelov, ktorí sú stále pripravení predstúpiť pred Božiu tvár.32 Z Rafaelovho mena môžeme vyvodiť aj jeho poslanie. „A Boh ma opäť poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Sáru.“33 On spôsobil dve zázračné uzdravenia, pri ktorých si využil Tobiáša za svoj nástroj. Oslobodil Sáru, Raguelovu dcéru, ktorú si vzal Tobiáš za manželku, od zlého ducha a Tobiho oslobodil od jeho slepoty. Pri svojom poslaní Rafael používa ľudské telo. „Tobiáš išiel hľadať človeka, ktorý by šiel s ním do Médska a ktorý by poznal cestu. Tu videl pred sebou stáť anjela Rafaela, ale ani netušil, že je to Boží anjel.“34 Tak ako vtedy, tak aj dnes môže Boh použiť tohto anjela, aby uzdravil nie len chorých, ale aj vyliečil zranené vzťahy.

28 Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Zjv 12,7-8.
29 Tamže, Dan 12,1.
30 Tamže, Lk 1,19.
31 Tamže, Lk 1,30-31.
32 Porov.: Tamže, Tob 12,15.
33 Tamže, Tob 12, 14.
34 Tamže, Tob 5,4.

1.4.3. Serafíni a cherubíni

Slovo „serafín“ v preklade znamená „ohnivý, horiaci, žiariaci“. O tomto stupni anjelov sa môžeme dočítať iba v Starom zákone v knihe Izaiáša. Prorok Izaiáš mal zjavenie, v ktorom videl Boha na vznešenom tróne a serafínov. „Nad ním stáli serafíni, každý mal po šesť krídel, dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali.“35 Podľa tohto opisu môžeme povedať, že prorok ich vidí v ľudskej podobe, ale s krídlami. Sú umiestnení nad trónom, takže sú v priamom kontakte s Bohom a jeho trónom. Ich poslaním je neprestajne oslavovať Boha, čím sa odlišujú od archanjelov a anjelov, ktorých Boh posiela aj k ľuďom.

O cherubínoch sa dozvedáme hneď v prvej knihe Mojžišovej, v knihe Genezis, keď Boh vyhnal prvých ľudí z raja, lebo zhrešili. „Ba vyhnal človeka a na východ od raja Edenu postavil cherubov a vytasený ohňový meč, aby strážili cestu k stromu života.“36 O cheruboch sa dočítame ešte na viacerých miestach vo Svätom Písme napríklad v prvej a druhej knihe Samuelovej, kde je reč o arche zmluvy. Na arche zmluvy boli umiestení dvaja cherubi, ktorých krídla vytvárali trón Pánovi a sama archa zmluvy mu bola podnožkou. Boh bol teda prítomný nad archou zmluvy. O bližšom opise cherubov sa dozvedáme z knihy Ezechiela v desiatej kapitole, kde prorok Ezechiel má videnie o zničení Jeruzalema.

Cherubov opisuje nie len s krídlami, rukami a nohami, ale boli tiež plní očí, každý mal štyri tváre a boli obklopení prestupujúcimi sa kolesami. Aj druhá kniha Kráľov a 80. žalm spomína cherubov a Pána, ktorý tróni na nich. „ Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa.“37 Tak ako aj u serafínov, tak aj u cherubínov hlavným poslaním je ustavične oslavovať Boha a zvelebovať Jeho meno. Cherubíni zjavujú samého Boha, Jeho prítomnosť, Jeho múdrosť, vznešenosť a majestát. Sú najprednejšie Božie stvorenia, ktoré Boh používa vo svojich službách a zároveň sú strážcami Božieho trónu. Kde je reč o cheruboch, tam je reč o Božej prítomnosti.

Ďalšie chóry anjelov tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnosti a sily sú iba spomenuté na niektorých miestach vo Svätom Písme. To, že naozaj existujú, nám dosvedčuje svätý Pavol vo svojom liste Kolosanom , v Hymne na Krista: „lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.“38 V tejto časti listu Pavol nespomenul sily, ale o tomto chóre sa zmienil v liste Efezanom, kde hovorí o tom, ako Boh Otec povýšil svojho Syna a dal mu sedieť po svojej pravici nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo.39 Tu si zase môžeme všimnúť, že je vynechaný chór tróny.

35 Tamže, Iz 6,2.
36 Tamže, Gn 3,24.
37 Tamže, Ž 80,2.
38 Tamže, Kol 1,16.
39 Porov.: Tamže, Ef 1,21.

1.4.4. Anjel strážca

Predstava anjela strážcu existuje v mnohých náboženstvách. Podľa židovskej predstavy anjeli strážcovia existujú na zemi, ale na tvár Boha nemôžu pozerať. Gréci nazývajú anjela strážcu „daimón", Rimania „genius". Cirkev je presvedčená o tom, že každý človek je pod zvláštnou Božou ochranou, ktorá k nemu posiela vlastného posla. Každý z nás má osobného strážcu, ktorý nás chráni pred nebezpečenstvom a najmä pred neviditeľným nepriateľom, diablom. Tak nás to učí naša viera, tradícia nás o tom uisťuje a Sväté písmo dosvedčuje. Aj keď učiteľský úrad Cirkvi nevyhlásil za dogmu, že Boh skrze anjelov pomáha ľuďom k spáse, predsa v obradoch a textoch v misáli a v breviári sa to často prednáša. Na mnohých miestach vo Svätom písme, či už v Starom alebo Novom zákone sa dočítame o anjeloch, ktorým Boh zveruje rozličné úlohy a posiela ich k ľuďom. Starý zákon sa často zmieňuje o anjeloch, ktorí sú poslaní ochraňovať človeka pred nebezpečenstvom. Hneď v knihe Genezis Abrahám s istotou hovorí svojmu sluhovi, ktorého posiela hľadať manželku pre svojho syna Izáka, že Pán, ktorého dobre pozná pošle svojho anjela, aby našiel správne. Z Abrahámových slov vyplýva, že anjel bude celý čas sprevádzať a ochraňovať Abrahámovho sluhu a pomôže mu pri rozhodovaní. V knihe Exodus Boh posiela svojho anjela Mojžišovi, ktorý ho bude chrániť na cestách, až pokiaľ nedôjde do prisľúbenej zeme. V knihe proroka Daniela anjel ochraňuje troch mládencov v ohnivej peci a vyráža plamene von z pece tak, aby sa oheň mládencov vôbec nedotýkal. A takto by sme mohli prechádzať celým Starým zákonom a ešte by sme sa stretli na mnohých miestach s anjelmi - ochrancami v životoch ľudí. V Novom zákone sa spomínajú anjeli skôr ako pomocníci Kristových apoštolov a veriacich. „Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?"40 V poslednej knihe Nového zákona, v knihe Zjavenie apoštola Jána, apoštol vždy adresuje svoje posolstvo konkrétnemu anjelovi, ktorý má na starosti určitú obec, napríklad anjel efezskej cirkvi, anjel smyrnianskej cirkvi, anjel pergamskej cirkvi a pod. Niektorí však v tomto prípade pod pojmom anjeli rozumejú biskupov. Na druhej strane je možné brať do úvahy, že anjel strážca nie je daný len konkrétne jednému človeku, ale môže mať na starosti aj jednotlivé skupiny ľudí. V Matúšovom evanjeliu sa dozvedáme o trvalom vzťahu anjelov k ľuďom. „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“41 Pod maličkými sa tu istotne nemyslia len deti, ale aj všetci ostatní, zvlášť opovrhovaní ľudia. Katechizmus Katolíckej Cirkvi učí, že ľudský život človeka je obklopený ochranou a orodovaním anjelov od detstva až po smrť. „Každý veriaci má pri sebe anjela akoby ochrancu a pastiera, ktorý ho vedie životom.“42 Tak ako nám to učenie Cirkvi predkladá naozaj veríme, že každý z nás má anjela strážcu, ktorý nás nesmierne miluje, nikdy nás neopúšťa, lebo sme mu boli zverení. Prechádza s nami naším životom, od kolísky až po hrob, a keď upadneme do hriechu, určite s tým nesúhlasí, ale zdvojnásobí modlitby, aby urýchlil v našom živote pokánie. To nám potvrdzuje aj učenie sv. Tomáša, kde sa dozvedáme, že „anjelská stráž je iba uplatňovaním alebo plnením Božej prozreteľnosti, ktorá nikdy nikoho neopúšťa, aj keď sa stane bezbožníkom alebo hriešnikom.“43 Jiří Veselý vo svojej knihe Búh, anděl a já píše, že anjel strážca sa v okamihu našej smrti, keď predstúpime pred osobný súd, stáva svedkom o prežitom živote človeka, svedkom dobrých, ale aj zlých skutkov.

Podľa rozhodnutia Nebeského Sudcu, v kladnom prípade anjel prežíva so svojím zverencom jeho slávu a šťastie, v zápornom prípade človek ostáva so svojím zvodcom, zlým anjelom a bude prežívať večný trest. Dobrí anjeli patria navždy k tým, ktorí sú spasení naveky a takíto anjeli nepoznajú smrť, žiaľ, nárek, ani neprežívajú žiadnu bolesť.44 Svojho anjela strážcu môžeme prosiť aj o pomoc v našich časných potrebách, o ktoré tiež majú starosť. Kazateľ Bossuet hovorí, že anjeli „majú starosť o všetky naše potreby, cítia všetky naše nedostatky a v každej chvíli sú nám pripravení pomôcť."45 Zdá sa, že anjeli strážni držia nad nami hliadku deň a noc a neprestávajú pracovať pre náš prospech v každej oblasti, ktorá je potrebná pre náš rast a spásu.

Svätý Bernard nás povzbudzuje, aby sme mali „veľkú úctu k nášmu anjelovi strážcovi, pretože je stále pri nás, zvrchovanú oddanosť, pretože nás nesmierne miluje a najväčšiu dôveru, pretože je ochotný pomôcť nám vo všetkých potrebách a brániť nás vo všetkých nebezpečenstvách."46 Anjel strážny je ten, ktorý nám vnuká dobré myšlienky, ochraňuje nás na tele a na duši a prednáša naše modlitby Bohu, u ktorého za nás sa aj prihovára.

40 Tamže, Hebr 1,14.
41 Tamže, Mt 18,10.
42 KKC 336.
43 MEČIAR,K.: Životy víťazov IV. Bratislava: Lúč, 1999, s.18.
44 Porov.: Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Zjv21,4.
45 MEČIAR, K.: Životy víťazov IV. Bratislava: Lúč, 1999, s.18.
46 V: Tamže, s.19.

1.5. Poslanie anjelov

Slovo „anjel“ pochádza z gréckeho slova „angelos“, čo znamená posol. Toto pomenovanie vyplýva aj z ich služby, ktorú im určil Boh a označuje sa takto vykonávanie Božieho posolstva ľuďom. Svätý Augustín poslanie anjelov definuje veľmi dobre: „ Anjel je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch, ak sa pýtaš na službu, je to anjel, podľa toho čím je, je duch, podľa toho, čo koná, je anjel.“47

47 KKC 329.

1.5.1. Poslanie a činnosť dobrých anjelov

Prvoradou úlohou dobrých anjelov je oslava Boha. Vo Svätom písme sa na mnohých miestach, či už Starého alebo Nového zákona dočítame, ako anjeli chválospevmi oslavujú Boha. V Zjavení apoštola Jána čítame, ako anjeli Boha zvelebovali a volali trikrát Svätý.48 Okrem vzdávaní Bohu chvály ich úlohou je aj slúžiť Bohu. Práve preto ich nazývame aj Božími poslami, lebo niekedy Boh prostredníctvom nich nám zdieľa svoje príkazy a zjavenia. Napríklad Boh zvestoval Zachariášovi prostredníctvom anjela, že jeho modlitbu vyslyšal a že sa mu narodí syn a zároveň mu prikázal, aby svojmu synovi dal meno Ján.49 A takto by sme mohli prechádzať celými dejinami Svätého písma a na mnohých miestach by sme sa stretli s vystupovaním Božích poslov.

Druhoradou úlohou anjelov je s láskou pomáhať ľuďom na ceste spásy, a tak spolupracovať na Božom kráľovstve. Zároveň ako prejav Božej lásky Božia prozreteľnosť poverila anjelov, aby nás ochraňovali a pomáhali nám v našich potrebách, aby sme neutrpeli väčšie škody.50

48 Porov.: Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Zjv 4,8.
49 Porov.: Tamže, Lk 1, 8-20.
50 Porov.: FRANKOVSKÝ, A.: Náuka o Bohu Stvoriteľovi. Spiššká Kapitula:Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1994, s. 71.

1.5.2. Činnosť zlých anjelov

V jednej z dogiem učiteľský úrad Cirkvi učí, že „diabol na základe Adamovho hriechu, do určitej miery vlastní vládu nad človekom.“51 Vykupiteľským dielom Ježiša Krista bola moc diabla premožená, ale až pri poslednom súde bude jeho vláda úplne zničená. Sám Kristus hovorí o diablovi ako kniežati tohto sveta. „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.“52 Apoštol Pavol vo svojich listoch ho nazýva bohom tohto sveta, keď hovorí, že diabol zaslepil mysle neveriacim, aby nepoznali Kristovu slávu. 53 A práve preto musíme hovoriť aj o činnosti zlých anjelov.

Je potrebné, tak ako nás Kristus aj jeho apoštoli stále vyzývali skrze mnohé podobenstvá a výroky, aby sme neustále bdeli a modlili sa, lebo zlí anjeli sa usilujú človekovi morálne poškodiť tak, že ho zvádzajú na hriech. Vedú nás k tomu, aby sme rozličným spôsobom hoveli telu, bezhlavo sa vrhli za slávou tohto sveta a pod. Tu si však treba uvedomiť, že najvyššiu moc má Boh a aj diabol je podriadený jeho moci, čiže môže človeka pokúšať len toľko, koľko mu dovolí Boh. Zlí anjeli chcú škodiť ľuďom aj spôsobovaním fyzického zla, ale opäť môžu len na toľko, koľko im dovolí Boh. Pri tejto príležitosti môžeme spomenúť aj zvláštny druh diabolskej škodiacej činnosti, ktorou je posadnutosť. V kresťanskom ponímaní sa posadnutosť chápe ako neprimeraná zmena správania osoby, ktorá bola predtým normálna. Osoba sa začne správať násilne, rúhačsky a protispoločensky. Ide tu o posadnutosť diablom, či démonom. Možnosť a skutočnosť posadnutia je dosvedčená Kristovými svedectvami, ktorý sám vyháňal zlých duchov a potom túto moc udelil aj svojím učeníkom.

Najdôležitejšie je si zachovať správny vzťah k zlým anjelom. Príkladom nech je nám sám Ježiš Kristus, ktorého z Božieho dopustenia satan pokúšal na púšti. Zároveň sa chráňme akéhokoľvek spolčovania so zlými duchmi a to zbytočným vyhľadávaním čarodejníkov, psychotronikov, liečiteľov, jasnovidcov a pod., ktorí získavajú rôzne informácie za pomoci bielej či čiernej mágie.

51 Tamže, s. 72.
52 Sväté písmo. Trnava: SVV, 1998, Jn 12,31.
53 Porov.: Tamže, 2 Kor 4,4.

2. NÁUKA CIRKVI O ANJELOCH

2.1. História angelológie

Už od čias prvotného kresťanstva sa rozvíjala náuka o existencii dobrých aj zlých anjelov. Sväté písmo ako prvotný prameň o existencii neviditeľného sveta, sa zmieňuje o anjeloch v spojení s dejinami človeka a jeho spásy. Hovorí zvlášť o ich pôsobení. Vzťah teológov k problému existencie, prirodzenosti a poslania anjelov podliehal v dejinách zmenám.

V kresťanskom staroveku sa verilo v existenciu dobrých a zlých anjelov. Môžeme povedať, že až do stredoveku v teológií náuka o anjeloch zaujímala popredné miesta. „Stredovekí teológovia vytvárali systematické a prenikavé traktáty, v ktorých sa už hovorilo o činnosti rozumu a vôle anjelov.“54 Vzhľadom na to, že anjeli sa ukazovali ľuďom do 9. stor., boli im uznané subtilné, jemné, eterické telá. Jedine Boh mal byť absolútnym duchom. Iba Pseudo-Dionýz Aeropagita prijal v tomto období duchovnú prirodzenosť anjelov. Celkovo duchovná prirodzenosť anjelov bola prijatá neskôr. Cirkevní otcovia nikdy však nepopierali stvorenie anjelov. To robili iba rôzne herézy. Už v stredoveku cirkevní otcovia a teológovia s istotou tvrdili, že anjeli majú moc poznania a vôle.

V náuke stredovekých cirkevných učiteľov svätého Bonaventúru a svätého Tomáša existuje veľa spoločného, ale badať v učení obidvoch aj značné rozdiely. Základným rozdielom medzi ich náukami je bod, z ktorého vychádza ich náuka. Teologické skúmanie je v prvom prípade silne podfarbené témou kresťanskej mystiky a účasti človeka na živote anjelov. Tomáš veľmi neprejavuje súhlas s týmto podfarbením preto, lebo pre neho anjeli sú zdrojom skúmania len natoľko, nakoľko sú materiálnym predmetom teológie. Je zrejmé, že angelológia v 13. storočí priniesla značný rozvoj. K známym atribútom anjelov pribúdajú ešte ďalšie. Pre lepšie rozlíšenie anjelských chórov ľudia prideľujú anjelom rozličné predmety, ktoré naznačujú ich poslanie. Cherubíni držia v rukách otvorené knihy ako symbol plnosti poznania. Tróny sú predstavované s váhami v rukách ako symbol Božej spravodlivosti. Panstvá sú oblečené do kráľovských šiat a držia berlu a jablko ako symbol sveta. Vlády majú na sebe liturgické šaty a v rukách rôzne liturgické predmety, zobrazujúce umučenie Krista. Moci nosia výzbroj. Kniežatstvá majú na hlavách koruny, v rukách meč alebo berlu. Archanjeli vystupujú ako diakoni v albách. Anjeli sú oblečení tiež do liturgického rúcha, na hlavách majú diadém s krížom a ich telá sú pokryté perím. Najčastejšie sú zobrazení ako ochrancovia detí, ktoré vedú za ruku. Niektorí v rukách držia hudobné nástroje. Na prahu stredoveku prínosom sa stáva aj postava Alkuina, ktorý podáva náuku o dedičnom hriechu vo vzťahu k pádu anjelov. Štrnáste storočie je do značnej miery poznačené individuálnosťou Jána Duns Scota.

V tomto období vzniká spor medzi scholastikmi a scotistami, ktorý podporil aj fakt, že žiaden bod spomedzi špekulatívnych angelologických syntéz scholastiky nebol oficiálne potvrdený Cirkvou. Práve táto okolnosť spôsobila, že angelológia prestala byť témou pre hlboké teologické skúmanie. Ale to však nezabránilo, aby sa neobjavili nové charakteristiky anjelov. V pätnástom storočí sa scotistickí teológovia stále snažia o prehĺbenie náuky najmä o páde anjelov. Takým posledným veľkým zásahom do sveta angelológie bola náuka jezuitu Františka Suareza uprostred 16. storočia.

54 DANCÁK, F.: Boh Stvoriteľ a Povýšiteľ. Prešov: Petra, 2001, s.47.

2.2. Angelológia podľa svätého Bonaventúru

Sv. Bonaventúra (1217-1274) je jedným z najväčších učiteľov Cirkvi, ktorí vynikali evanjeliovou jednoduchosťou a najdôkladnejšou učenosťou. Pre jeho lahodnú myseľ a pre nepoškvrnenú čistotu srdca ho nazývali „Doctor seraphicus“ serafínsky učiteľ. Vstúpil do kláštora františkánov, neskôr sa stal generálnym predstaveným a v roku 1265 ho pápež Klement IV. vymenoval za arcibiskupa v Yorku. Za pontifikátu Gregora X. svätý Bonaventúra prijal kardinálsky klobúk. Zaraďujeme ho aj medzi významných predstaviteľov, ktorí formovali náuku o anjeloch.

Svoje úvahy zakladá na silnom presvedčení, že „každý anjel bol stvorený z ničoho (ex nihilo)“55. To znamená, že odmieta prijať existenciu akejkoľvek predlátky, akejkoľvek existujúcej podstaty pred týmto aktom stvorenia. Táto čistá, bezprostredná intervencia Boha ako jediného Stvoriteľa anjelov, robí ich prirodzenosť veľmi podobnou do prirodzenosti Boha, čo sa najviac prejavuje v ich atribútoch. Ich duchovné vlastnosti pamäť, rozum, vôľa najviac spájajú anjelov s tajomstvom Najsvätejšej Trojice. Keďže anjeli sú zo svojej podstaty jednoduchými substanciami, ich rozum sa vyznačuje pevnosťou, a keďže jednoduchosť sa týka súcnosti, ich rozum je podobný Božiemu rozumu hlavne vo vzťahu k prijatému rozhodnutiu. Rozhodnutie, ktoré oni sami prijali, už sa nedá zmeniť.

55 Porov.: SKOWRONEK, A.: Aniolowie są wsród nas. Warszawa: Więzi, 2001, s.67.

2.3. Angelológia podľa svätého Tomáša

Svätý Tomáš Akvinský (1226-1274), rehoľník dominikánskeho radu, sa takisto ako svätý Bonaventúra stal veľkým učiteľom Cirkvi. Svoj čas venoval písaniu mnohých kníh, ktoré môžeme rozdeliť do troch hlavných oblastí. Boli to knihy teologické, filozofické a bohaté výklady Svätého písma. Jeho najslávnejším dielom je „Summa Theologica“ - Súbor teológie. Účinkoval aj ako slávny učiteľ na rôznych univerzitách, najmä v Paríži a Taliansku. Bol považovaný za výborného kazateľa a právom dostal titul „Doctor Angelicus“. Tento titul je aj dôkazom jeho heroickej čistoty vo svojich ťažkých zápasoch a skúškach, ktorým ho vystavovala zvlášť jeho grófska rodina.

Tomáš venoval svoju pozornosť aj v oblasti angelológie i napriek tomu ako to sám priznáva, že táto veda sa vymyká z okruhu ľudských filozofických skúsenosti.56 Tomáš značný čas venoval úvahám o človeku ešte v stave nevinnosti a takisto aj traktátom o anjeloch. Jeho cieľom zamyslenia nad týmito témami bolo „hlbšie si uvedomiť svoj stav, ktorý nie je stavom nevinnosti, ale stavom po prvotnom hriechu a takisto uvedomiť si svoju prirodzenosť, ktorá nie je prirodzenosťou anjelskou.“57 Tvrdí, že pre lepšie poznanie ľudskej prirodzenosti je potrebné pochopiť človeka ako vyzeral v Božom pláne ešte pred spáchaním prvotného hriechu a takisto poukázal na potrebu uvedomiť si, čo sú anjeli. Jeho hlavným predmetom teologickej reflexie je sám Boh a práve preto Tomášova náuka o anjeloch „sa transformuje na štúdium zázračných Božích darov, ktoré Boh udeľuje stvoreniam, ktoré sú tiež len výsledkom stvoriteľského aktu Boha.“58 Svätý Tomáš jasne hovorí, že anjeli majú svoju existenciu len a len od Boha, a preto sa čistou reflexiou nad touto témou nezaoberá. Podľa sv. Tomáša od Boha a jeho bytia sa všetko ostatné odvádza. Angelológiu a otázky s tým súvisiace sa snaží vyriešiť v samostatných otázkach o bytí anjela. S istotou tvrdí, že anjeli sú stvorení ako čistí duchovia.59 Odmieta ich materiálnu podstatu a prepojenie s matériou. Keďže matéria je zdrojom rozpadu a anjeli nemajú materiálnu podstatu, z toho sv. Tomáš odvádza, že anjeli sú vo svojej podstate nesmrteľní.

Vôľa anjela je v stave neustálej lásky k Bohu. Napojený na túto večnú lásku, nie je možné, aby spáchal nejaký hriech. Okrem pohľadu, že prirodzenosť anjelov je zbavená akéhokoľvek materiálneho prepojenia, Tomáš pripúšťa, že anjeli si mohli zobrať na seba telo a tiež prijať pokrm, ako o tom svedčí aj príbeh o Abrahámovi v knihe Genezis v 18. kapitole. Z tejto tézy prijímame podľa Tomáša ďalšie tvrdenie, že anjeli a ich komunikácia s ľuďmi sa obmedzuje len na minimum. Je to protikladná tendencia k sv. Bonavetúrovi, ktorý na mnohých miestach prepája nebeskú hierarchiu so svetom ľudí. V otázke hierarchie anjelov sv. Tomáš kopíruje náuku Pseudo Dionýza Aeropagity, do ktorej však vkladá svoj intelektualizmus. Čím vyššie je intelektuálne poznanie anjelov, tým vyššia je ich hierarchia. Na nižšom stupni uvádza strážnych anjelov, ktorých hlavnou úlohou je osvietenie ľudského rozumu. Tvrdí, že je päť druhov anjelov, ktorí plnia svoje poslanie vo vzťahu k svetu. U Tomáša nenachádzame špeciálnu náuku na tému zlý duch.

Tomáš veľmi dbal na to, aby zvýraznil podriadenosť anjelov vo vzťahu k Bohu a ich rozdiel vo vzťahu k človeku, hlavne v poznaní a schopnostiach. Tomášova náuka o anjeloch mala veľkú dôležitosť vo vzťahu k apologetike proti filozofickým názorom, ktoré sa v tom čase šírili.

56 Porov.: SWIEŻAWSKI, S.: Nový výklad sv. Tomáše. Brno: Cesta, 1998, s.97.
57 Tamže, s. 97.
58 SKOWRONEK, A.: Aniołowie są wsród nas. Warszawa: Więzi, 2001, s.70.
59 Porov.: Tamže, s. 70.

2.4. Anjeli podľa Alkuina, Scota a Suareza

Postava Alkuina (730-804) sa objavuje koncom stredovekého obdobia, ktorá dostatočne ovplyvnila náuku o anjeloch. Tak ako sme už spomenuli v úvode druhej kapitoly, Alkuin podáva náuku o dedičnom hriechu vo vzťahu k pádu anjelov. Hriech anjelov sa považoval za veľmi veľký. Tvrdí, že najvyšší anjel sám vystúpil v raji na najvyššiu výšku, preto je jeho hriech oveľa väčší, než hriech spáchaný v raji, ktorý bol nahovorený. Podľa Alkuina anjeli ako stvorenia duchovné a neviditeľné, stoja v protiklade vo vzťahu k telesnému a viditeľnému človeku.

V štrnástom storočí do popredia vystupuje osobnosť Jána Duns Scota (1265 – 1308). Svoju pozornosť venoval prevažne skúške a páde anjelov. Podľa D. Scota hriech padlých anjelov spočíval na túžbe dosiahnuť ešte väčší pocit šťastia. Ak porovnávame toto Scotovo vyhlásenie s učením svätého Tomáša Akvinského, tak zistíme, že v tomto bode náuky sa odlišujú. Svätý Tomáš učí, že hriech spôsobila pýcha, túžba stať sa takým ako Boh. V tomto období sa objavila ešte téza, ktorá vysvetľovala pád prvého hriechu kvôli pýche satana, ktorý bol sklamaný z toho, že sa vtelenie stalo na úrovni človeka, nie v anjelských sférach. Osobou vtelenia sa mal stať sám satan, nie Ježiš Kristus.

Posledná veľká syntéza angelológie sa objavuje v náuke jezuitského teológa Františka Suareza (1548 – 1617). Je autorom najobšírnejších diel, ktoré kedy boli o anjeloch napísané. Sú zároveň porovnávajúcou syntézou dvoch náuk tomizmu a scotizmu. Autor sa netají náklonnosti k druhej náuke, a to hlavne k náuke angelológie. Podľa Suareza anjeli podobne ako ľudia sú vystavení omylom a nedorozumeniam. Počas krátkej doby boli tiež pútnikmi, ako každý človek. „V čase putovania sa ich viera posilňovala, a tak sa dobre pripravili na odrážanie útokov pokúšania a posledného výberu medzi dostatočnosťou a večnosťou.“60 Potom Boh zjavil anjelom tajomstvo vtelenia. Tí, ktorí to neprijali, sa už nikdy nemôžu vrátiť a žiť ako anjeli alebo ľudia, ktorí dosiahnú spásu. Tento hriech neprijatia Božieho plánu ich zvrhol do pekla. Podľa Suareza posledný súd sa nevzťahuje na padlých anjelov. K pomenovaniu deviatich chórov sa vyjadruje, že sú to len iné pomenovania tých istých anjelov. V jednom bode Suarez prekračuje všetkých svojich predchodcov. Tvrdí, že existencia nebeskej anjelskej hierarchie je záležitosťou viery, nielen teologickej náuky.61 Je presvedčený, že za jeho názorom stojí autorita Cirkvi. Časť syntézy Suareza sa neskôr objavuje i v oficiálnej náuke Cirkvi.

60 Tamže, s.75.
61 Porov.: Tamže, s.75.

2.5. Bludy v angelológii

Na nevyhnutnosť zaoberania sa angelológiou vplývali rôzne činitele. Už v šiestom storočí sa v palestínskych kláštoroch objavil istý spor, v ktorom sa snažili dokázať, že spasení budú nie len ľudia, ale aj démoni. Cisár Justín adresoval dlhý list patriarchovi Menasovi. V roku 543 obsah tohto listu bol skúmaný stálou Konštantínopolskou synodou patriarchov a neskôr aj spolu s pápežom Virgiliom. Cirkev neprijala štyri náuky, ktoré sa týkali anjelov a démonov. Jedna z nich považovala aj nebo, slnko, mesiac a hviezdy za nižších anjelov. Ďalšia neprijateľná náuka sa týkala o budúcom ukrižovaní Krista za hriechy padlých anjelov. Jedna z náuk tvrdila, že Boží Logos, Boží Syn sa stal podobným všetkým predstaviteľom nebeskej hierarchie. „Bol cherubom medzi cherubmi a serafínom medzi serafínmi.“62 Posledná náuka tvrdila, že padlí anjeli dosiahnu spásu v tzv. procese apokatastazy, vtedy keď nastane proces zmierenia s Bohom. Tieto a rôzne ďalšie bludné náuky o anjeloch sa začali šíriť aj na Západe. V roku 561 sa znovu konala synoda v Portugalsku, kde odmietli prijať náuku prisciliánov, ktorá sa taktiež týkala náuky anjelov.   Prisciliáni tvrdili, že anjeli pochádzajú z Božej podstaty a Lucifer, nikdy nebol dobrým anjelom, preto lebo on nebol ani stvorený. On vznikol z temnosti a je počiatkom zla. Všetci zlí anjeli na čele s Luciferom sa formujú „v lone matky človeka, čo znamená, že telo je výtvorom zlých anjelov.“63

V šiestom storočí sa Magistérium Cirkvi postavilo, proti nezdravému kultu anjelov, lebo sa stále viac rozširovali sanktuáriá zasvätené anjelom. Ľudia prestali chápať počiatočný cieľ anjelov, a dokonca ich postavili na úroveň Boha. Anjeli už neboli poslami, pomocou ktorých sa oslavuje a uctieva Boh. Dokonca na Rímskej synode v roku 745 pápež Zachariáš zakázal vzývať mená ako Uriel, Raguel, Admis, Tofoas, Sabaot a Simiel, pretože tieto mená sa považovali za mená démonov. Na druhej strane odporúčal veriacim, aby si uctievali a v modlitbách spomínali, iba mená anjelov, ktoré sú zahrnuté vo Svätom písme, takže Gabriel, Michael, Rafael. Na Východe vyvrcholil aj boj o kult obrazov, keď ikonoklasici sa stali ostrými odporcami všetkých obrazov, nie len tých, ktoré symbolizovali Krista, ale aj svätých a anjelov. Tento problém sa riešil na druhom Nicejskom koncile v roku 787, kde sa spomenula aj prednáška biskupa Jána zo Solúna. Ján tvrdil, že „aj keď anjeli a démoni nemajú také telo ako my ľudia, predsa ich netelesnosť nie je absolútna, lebo absolútne netelesný je iba Boh.“64 V tejto oblasti sa ešte neprijala nijaká presná definícia, čo dosvedčuje ešte nejaké nejasnosti v otázke telesnosti anjelov.

V 8. storočí uzatvárajú históriu v oblasti angelológie patristici a zároveň otvárajú stredoveké obdobie. Východ aj Západ sa zhodol v náuke o anjeloch, len prakticky to mali odlišné. Východ bránil ľudovú zbožnosť pred útokmi obrazoborcov a Západ sa snažil udržať v norme prehnaný kult k anjelom. V 14. a 15. storočí sa objavujú nebezpečné tendencie, ktoré pretrvávali niekde až do 18. storočia. Medzi ľuďmi sa vytratila tradičná mienka, že démonmi treba pohŕdať. Namiesto pohŕdania sa vnáša medzi veriacich veľký strach pred ich vplyvom a silou. To všetko malo za následok vznik inkvizície a hon na „čarodejnice“. Vznikla snaha uviesť veci na pravú mieru písaním teologickej ako aj populárnej literatúry, no výsledok bol nepatrný. Pred týmto trendom sa neuchránila ani scholastika.

Potom prichádza obdobie reformácie a to už vôbec nebolo priaznivé pre rozvoj angelológie. Pozornosť sa obrátila na nové témy. V ohni kritiky a apologetiky sa objavili predovšetkým modlitby k svätým a prosby o ochranu k anjelom. V tomto období sa vyhrotila otázka, či skutočne počas slávenia svätej omše sú okolo oltára zástupy anjelov. Diskutovalo sa o tom, ale bola to veľmi slabá odozva z toho, čo sa hovorilo a bádalo v klasickej dobe učenia o anjeloch.

62 Tamže, s.59.
63 Tamže, s.59.
64 Tamže, s.60.

3. STARÝ ZÁKON A ANJELI

3.1. Adam a Eva

Ľudia a anjeli vytvárajú jednu, veľkú Božiu rodinu, lebo majú spoločného Stvoriteľa, Nebeského Otca, ktorý nás všetkých v Kristovi Ježišovi, skrze Ducha Svätého posväcuje. Sv. Ján z Kríža hovorí o anjeloch, že sú kvetmi neba. Prví rodičia, podobne ako anjeli mali byť neustále v spojení s Bohom, avšak nezvládli pokúšanie padlého anjela, a tak odhodili od seba ponúkaný Boží plán spásy.

Sväté písmo v prvej knihe Mojžišovej hovorí, že prví rodičia padli do hriechu pod vplyvom zlého ducha.65 Kresťanská tradícia mu dáva mnohé pomenovania., ako sa dozvedáme z predchádzajúcich kapitol. Z pokúšania, ktoré je opísané v knihe Genezis je zrejmé, že najkrajší anjel najviac Bohom obdarovaný nesúhlasil s tým, že je len stvorením závislým na svojom Stvoriteľovi a vytvorila sa v ňom túžba po nezávislosti. Sv. Júda apoštol vo svojom liste hovorí, že anjeli, ktorý sa vzbúrili „nezachovali si svoju dôstojnosť a opustili svoj príbytok“66 a Boh ich drží vo večných putách v temnote až pokiaľ nepríde posledný deň súdu. Vzburou proti Bohu, svojmu Stvoriteľovi, padlí anjeli sa odsúdili na večné trápenie. Ich tragédia spočíva v tom, že Boh ich miluje aj naďalej, ale oni ostávajú vo svojej pýche a prechovávajú nenávisť voči Bohu. Ich prirodzenosť naďalej túži po Bohu, lebo len on môže uspokojiť ich potreby. “Padlí anjeli trpia na vnútornú schizofréniu ducha.“67

Ak sa pozrieme do histórie pádu ľudí, do prvotného hriechu, tvrdíme, že prví ľudia boli Bohu neposlušní a stali sa nevoľníkmi satana. Nenašli v sebe dostatok sily, aby v sebe našli spôsob oslobodiť sa od jeho moci. Spása prichádza od Boha, ktorý posiela na svet svojho jednorodeného Syna a oslobodzuje človeka z otroctva hriechu a smrti. V momente svojho počatia každý človek sa stáva dedičom prvotného hriechu. Rodí sa vzdialený od Boha, v stave straty milosti a bez spoločenstva s Ním. Podlieha utrpeniu, chorobe i fyzickej smrti. Prví ľudia odmietli Boha, a tak boli vyhnaní z raja. Následne museli trpieť a znášať dôsledky svojho rozhodnutia. Po spáchaní prvotného hriechu Sväté písmo hovorí, že Adama Pán Boh vykázal z raja Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. Cherubíni, ktorí držia stráž pri vstupe do raja nie sú proti ľuďom, ale proti ich zlému rozhodnutiu. Ľudia však uznali svoju vinu, prosili o odpustenie, a tak sa dostali na cestu, ktorá vedie do strateného raja.

Teda práve v tomto čase čakania na príchod Spasiteľa, anjeli strážia a ochraňujú ľudí pred útokmi zlého ducha. Sú prostredníkmi a priatelia Boha medzi ľuďmi a ich padlou prirodzenosťou.

65 Porov.: Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Gn 3,1-7.
66 Tamže, Júd 6.
67 POLAK, M.: Anio.owie w historii zbawienia. Warszawa: Michalineum, 2001, s.18.

3.1.1. Zvedená Eva a Božie prisľúbenie

Tresty, ktoré boli vyrieknuté Bohom pri prvotnom páde, prijali všetci bez akéhokoľvek odporu. Ešte pred vykonaním trestu, čiže pred opustením raja, zvedená Eva dostáva od Nebeského Otca nádej: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“68 Na základe tohto prisľúbenia vidíme, že láska Otca neodstúpila ani po spáchaní prvotného hriechu. Tento verš síce naznačuje ustavičný boj medzi ženou a hadom t.j. diablom, ale je takisto prejavom veľkej Božej lásky. Boh prisľubuje víťazstvo nad diablom skrze jej potomstvo, čiže skrze Mesiáša. Preto aby sa nám znova otvorila brána strateného raja, Boh poslal na zem svojho jednorodeného Syna, ktorý svojou krvou zmyl každú vinu a draho za nás zaplatil. Tak o tom hovorí aj svätý Pavol vo svojom liste Korinťanom: „Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.“69 Žena, ktorá sa spomína v prisľúbení je síce Eva, ale v plnom zmysle je to tá , čo počala z Ducha Svätého a porodila Krista Spasiteľa. Panna Mária jediná zo žien, ktorá bola uchránená od hriechu, bola v ustavičnom nepriateľstve s diablom. Aj Ján, ktorý ju videl vo svojich zjaveniach, o nej píše: „Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť.“70

Rozšliapať hlavu znamená zničiť. Takéto rozšliapanie satanovej hlavy sa uskutočňuje v prijatí sviatosti krstu, keď je človek obmytý od dedičného hriechu a stáva sa Božím dieťaťom. Každý pokrstený je časťou tajomného Kristovho tela, takže je údom Cirkvi.

68 Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Gn 3,15.
69 Tamže, 1Kor 6,20.
70 Tamže, Zjv 12,1-2.

3.1. Tobiáš a anjeli

Kniha Tobiášova v angelológii SZ sa považuje za perlu. Boh prostredníctvom anjela Rafaela sa prihovára Tobiho rodine. Rafael zaodetý v ľudskej podobe slúži celej rodine rôznymi spôsobmi. Vypĺňa poslanie ochrancu, sprievodcu na cestách, uzdravovateľa, sprostredkovateľa manželstva a príhovorcu u Boha. Hneď po naplnení Božieho plánu Rafael sa dáva spoznať a odchádza.

Udalosti tejto knihy sa odohrávajú v asýrskom meste Ninive. Izraelita Tóbi spolu z jeho rodinou je deportovaný do tohto mesta. Tóbi ostáva vždy verný svojmu Bohu a Izraelu. I napriek strate svojho majetku, prenasledovaniu, slepote i výčitkám jeho manželky Tóbi stále koná skutky milosrdenstva Izraelovým synom a verne zachováva Mojžišov zákon. Súčasne so životom Tóbiho rodiny sa dozvedáme aj o utrpení jeho príbuznej Sáry, Raguelovej dcéry, ktorá je obvinená z vraždy siedmich manželov. Tóbi aj Sára pozdvihujú svoje oči k nebu a o pomoc žiadajú Najvyššieho. Boh ako odpoveď na ich volanie posiela na zem anjela Rafaela a prostredníctvom neho zachraňuje Sáru a uzdravuje Tóbiho. Tóbi v snahe zabezpečiť budúcnosť svojmu synovi Tobiášovi posiela ho do medského mesta pre peniaze. Na tejto ceste ho verne sprevádza anjel. Počas tejto cesty sa vytvára srdečný vzťah medzi nimi. Rafael bráni Tomáša pred nebezpečenstvom a dáva mu užitočné rady. Jednou z rád bola, aby sa uchádzal o Sárinu ruku. Tobiáš poslúchol radu anjela a domov sa vracia so Sárou už ako so svojou manželkou. V závere knihy sa opisujú posledné udalosti Tóbiho a Tobiášovho života v pokoji a blahobyte.

Z tejto knihy môžeme vo vzťahu k anjelom urobiť takéto závery:

  • Boh sa stará o všetkých ľudí aj skrze svojich anjelov, špeciálne pomáha tým ktorí v Neho dúfajú. Anjel Rafael povedal: „A Boh ma opäť poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Sáru.“71
  • Anjeli veľmi dobre chápu ľudí a dokážu sa vžiť do ľudských citov. O čom svedčí aj rada Rafaela, keď Tobiášovi povedal: „Vieš v akom stave sme zanechali tvojho otca. Poponáhľajme sa pred tvojou ženou a pripravme dom, kým prídu ostatní.“72
  • Anjel Rafael koná altruisticky, ide mu len o dobro iného a chválu Boha. Odhaľuje Božiu vôľu a hovorí: „ Keď som bol s vami, to nebolo z Božej vôle. Jeho zvelebujte po všetky dni, oslavujte ho!“73
  • Anjeli vždy predkladajú naše prosby Bohu a anjel Rafael to len potvrdzuje, keď hovorí: „Vedzte teda: Keď si sa modlil ty a Sára, ja som prednášal spomienku vašej modlitby pred Pánovu slávu. A takisto, keď si pochovával mŕtvych.“74
  • Anjeli nemajú telo, ale ak vystupujú v ľudskej podobe, to len preto, aby sa s nami bližšie skontaktovali. „Aj keď ste ma videli jesť, nič som nejedol, čo ste videli, bolo iba zdanie.“75
  • Anjeli nás povzbudzujú k tomu, aby sme vzdávali Bohu chválu. „Vtedy Rafael vzal obidvoch nabok a povedal im: „Dobrorečte Bohu a zvelebujte ho pred všetkým, čo žije, za dobrá, ktoré vám preukázal, velebte a ospevujte jeho meno. Ako je správne, ohlasujte Božie diela všetkým ľuďom a nezabúdajte mu vzdávať vďaky. Kráľovo tajomstvo je dobre ukrývať, ale Božie skutky treba zjavovať a oslavovať. Robte čo je dobré, a nestihne vás nijaké zlo.“76
  • V osobe Tóbiho nachádzame symbol židovského národa a jeho vieru v existenciu anjelov. „Boh, ktorý je na nebi, nech vás až ta chráni a nech vás v zdraví privedie späť ku mne. Jeho anjel nech vás sprevádza svojou ochranou, syn môj!“77
  • Anjeli sa stávajú našimi bratmi, pretože každé stvorenie ma toho istého Stvoriteľa t.j. Otca, ktorý je v nebi a skrze Neho sa všetci môžeme volať bratmi a sestrami. Aj medzi anjelom Rafaelom a Tobiášom sa vytvoril bratsky vzťah. „Rafael povedal mladíkovi: „Brat Tobiáš!“ On odvetil: „Prosím.“ On mu povedal: „Túto noc musíme prenocovať u Raguela. Je to tvoj príbuzný a má dcéru, menom Sáru.“78

71 Tamže, Tob 12,14.
72 Tamže, Tob 11,2-3.
73 Tamže, Tob 12,18.
74 Tamže, Tob 12,12.
75 Tamže, Tob 12,19.
76 Tamže, Tob 12, 6-8.
77 Tamže, Tob 5, 17.
78 Tamže, Tob 6,11.

3.3. Anjeli v žalmoch

Žalmy už od čias prvotnej Cirkvi sa považujú za prameň a výraz svojej viery a svojej nábožnosti. Sú to modlitby, ktoré vychádzajú z nadšenia Boha. Podstatná časť žalmov pochádza z obdobia kráľovskej monarchie, žalmy kráľa Dávida a taktiež nachádzame žalmy z obdobia po babylonskom zajatí. Počas týchto žalmov sledujeme históriu vyvoleného národa od povolania Abraháma, až do spasiteľného príchodu Krista. Objavujeme v nich hlbokú vieru izraelského národa v jedného a pravého Boha. Pre Izraelitov je typická aj silná viera v anjelov, ktorí pomáhajú vyvolenému národu, aby objavili lásku i milosrdenstvo Boha. A tak aj prostredníctvom žalmov môžeme hlbšie vniknúť a porozumieť existenciu anjelov, ich prirodzenosť a poslanie. „Podľa zásady: Lex orandi, lex vivendi - zákon modlitby je zákonom života, analyzujúc žalmy, môžeme tvrdiť, že prejavená viera v anjelov, je prejavom každodennej viery židov.“79

Žalmisti často vo svojich veršoch nazývajú Boha ako Pána zástupov. „Pane Bože zástupov, kto je ako ty? Mocný si Pane a pravda je u teba.“80 V celom Svätom písme sa s týmto pomenovaním stretávame 217 krát. Tento titul poukazuje na to, ako v tejto dobe bol chápaný Boh. Bol považovaný za vládcu a Stvoriteľa všetkého, tak ako ľudí, vesmíru tak aj anjelov, ktorí mu slúžia. Všetko bolo stvorené na jeho rozkaz. Tu si treba uvedomiť, že Pán zástupov je totožné s pomenovaním Pán anjelov. Ďalej sa dozvedáme, že Pánovi anjeli sú súčasťou Božieho dvora a sú vždy pripravení plniť jeho rozkazy, o čom nasvedčujú aj slová tohto žalmu: „Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy. Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.“81 Vyvolený národ bol presvedčený o tom, že anjeli sú prví velebitelia Boha, a preto vo chválospeve o Bohu stvoriteľovi sú spomenutí hneď na začiatku. „Chváľte ho, všetci jeho anjeli, chváľte ho, všetky nebeské mocnosti.“82 Dávid vo svojich žalmoch nazýva anjelov „Božími synmi“, ktorí si pre svoju blízkosť a spojenie s Bohom zasluhujú toto pomenovanie. „Vzdávajte Pánovi, synovia Boží, vzdávajte Pánovi slávu a moc.“83 Z toho vyplýva aj to, že anjeli boli stvorení ako ľudia na obraz Boží a sú poslaní slúžiť ľuďom. „Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich.“84 Žalmy nám takisto odkrývajú a zároveň potvrdzujú stálu prítomnosť strážnych anjelov: „...lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň.“85

Celá história Izraela je preplnená zásahom anjelov, ktorí sú ako keby predĺženými rukami a nohami samého Boha. To môžeme vidieť v žalmoch, ale aj v ďalších knihách Starého zákona.

79 POLAK, M.: Anio.owie w historii zbawienia. Warszawa: Michalineum, 2001, s.144.
80 Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Ž 89,9.
81 Tamže, Ž 103, 20-21.
82 Tamže, Ž 148,2.
83 Tamže, Ž 29,1.
84 Tamže, Ž34.8.
85 Tamže, Ž 91, 11-12.

3.4. Ezechiel a anjeli

Prorocká kniha proroka Ezechiela je bohatá na obrazy, podobenstvá, prorocké videnia a symbolické úkony. V úvode opisuje prorokovo povolanie a v ďalších častiach jeho prorockú službu. Ezechiel adresuje výstražné proroctvá proti Júdsku a Jeruzalemu, proroctvá proti siedmim pohanským národom, ale vyzýva aj k obráteniu a Boh cez neho prisľubuje vyvolenému národu spásu. V závere prorok hovorí o duchovnom chráme mesiášskeho kráľovstva a k tomu používa obraz chrámu, ktorý tak podrobne opisuje. Táto kniha obsahuje aj rôzne poznatky v oblasti angelológie. Prorocké vízie nám odkrývajú niektoré tajomstvá neviditeľného sveta, duchovných bytostí. Dozvedáme sa najmä o anjeloch vyššej hierarchie - cherubínoch.

Prorok Ezechiel vykonával svoj prorocký úrad v rokoch 593-571 pr. Kr. Do Babylonska bol deportovaný spolu s kráľom Jechoniášom v čase prvej okúpacie Jeruzalema v roku 597 pr. Kr. Prorok Ezechiel býval vo vyhnanstve v blízkosti rieky Kebar. V roku 592 pr. Kr. bol Bohom povolaný do prorockého úradu: „Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela, k vzbúreneckým pohanom, ktorí sa mi vzopreli. Hrešili proti mne oni aj ich otcovia až po dnešný deň.“86 Prorocký úrad vykonával viac ako 20 rokov. Boh sa mu zvlášť prihováral cez rozličné prorocké videnia, v ktorých sa zoznámil aj s duchovnými bytosťami. V jednej z vízii je ukázané ako Boh posiela muža odetého do ľanových šiat, ktorý má označiť na čelo znakom tau, tých obyvateľov Jeruzalema, ktorí zachovávali vernosť Božej zmluve. Tau je posledné písmeno hebrejskej abecedy a za čias Ezechiela malo podobu ležiaceho kríža, ako kríž svätého Ondreja. Iní šiesti muži, ktorými boli anjeli mali ostatných ľudí bez tohto znaku zahubiť. Zdá sa že tým mužom z vízie, ktorý značí znakom tau, je archanjel Michal, ktorého Daniel nazýva veľkým kniežaťom anjelov, ktorý ochraňuje deti Izraela. „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa: Bude to čas úzkosti, aký nebol odkedy povstal národ až po ten čas. V tom čase bude tvoj ľud oslobodený, každý koho nájdu zapísaného v knihe.“87 Na ďalší rozkaz Boha sv. Michal má zobrať oheň od cherúbov, ktorí stáli okolo Boha a zhodiť na mesto. „I riekol mužovi, oblečenému do plátna: „Choď medzi kolesá pod cherubínmi a vezmi spomedzi cherubínov plné priehrštie žeravého uhlia a rozsyp to na mesto!“88 V tejto vízii je naznačený spôsob ako Božiu vôľu vykonávajú anjeli. Cherubíni, ktorí stoja okolo trónu Boha, sú účastní na Božom živote, a preto sú na vyššom stupni od iných anjelov. Pomocou nich Boh zjavuje svoju prítomnosť a slávu napríklad v oblaku, svetle, ohni, teda v znakoch viditeľných pre ľudí. Oheň zhodený Michalom je symbolom Božej lásky. Božia láska, ktorá je prijatá vďačnosťou dáva plnosť života, no na druhej strane láska Boha, ktorá je odhodená spôsobuje utrpenie, bôľ a peklo. Oheň, ktorý zhodil anjel na Jeruzalem, obyvateľov zabíja, lebo sa odvrátili od Boha a začali vzdávať úctu pohanským božstvám. Satan účinkuje v tomto čase cez falošných prorokov. Prorok Ezechiel usvedčuje vyvolený národ z klamstva a oživuje v nich nádej na vyslobodenie „keď ich privediem späť od národov a pozbieram ich z krajín ich nepriateľov a pred očami početných národov ukážem na nich, že som svätý. Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh, pretože som ich dal do zajatia medzi národy, ale pozbieral som ich do krajiny a nikoho z nich som tam nenechal.“89 Od 40 kapitoly prorok Ezechiel má vízie, ktoré sa týkajú budúcnosti Jeruzalema a anjel mu slúži ako tlmočník vízií, ktorý podáva prorokovi lepšie vysvetlenie. Z jednej z vízií vidí prorok ako Božia chvála prichádza opäť do vybudovaného chrámu. V inom videní má zase obraz vyvierajúcej vody spod stien svätyne. „Potom ma viedol späť ku bráne domu a hľa, spod prahu domu na východ vyvierala voda, dom totiž bol obrátený na východ a voda prúdila spod pravej strany chrámu, južne od oltára.“90 Chrám, ktorý zvýrazňuje novozákonné Božie kráľovstvo, je pôvodcom všetkého šťastia a otvoreným prameňom, z ktorého vychádza zdroj Božieho milosrdenstva, zobrazuje Kristovo srdce na kríži. Voda na mnohých miestach Svätého písma je symbolom mesiášskeho blaha, alebo aj sám Boh sa nazýva prameňom živej vody, tak ako je to v knihe proroka Jeremiáša. Jeruzalem, ktorý je symbolom Cirkvi, dostáva na konci Ezechielovej knihy nové meno Jahve Szammah, čo v preklade znamená „Pán je tam“.91

86 Tamže, Ez 2,3.
87 Tamže, Dan 12,1.
88 Tamže, Ez 10,2.
89 Tamže, Ez 39,27-28.
90 Tamže, Ez 47,1.
91 Porov.: POLAK, M.: Aniołowie w historii zbawienia. Warszawa: Michalineum, 2001, s.111.

4. NOVÝ ZÁKON A ANJELI

4.1. Kristus a anjeli

Tak ako v Starom zákone anjeli poukazovali na blízkosť Boha, tak v Novom zákone poukazujú na prítomnosť Boha v Ježišovi Kristovi. Anjeli sú úplne podriadení záležitostiam Ježišovho života. Môžeme ich nazvať, že sú služobníkmi Kristovho evanjelia a jeho vykupiteľského poslania. Keď Boh Otec uvádza svojho prvorodeného na svet, hovorí, aby sa mu klaňali všetci Boží anjeli.92 Vzťah anjelov k Božiemu Synovi je takýto:

  • Syn Boží, druhá Božská osoba, existuje od večnosti, anjeli vždy existovali v jeho mysli a On ich tiež povoláva k existencii.
  • V súlade s večným Božím plánom sú povolaní z ničoty k existencii a v Ňom vlastnia dôvod svojej existencie, tak ako o tom dosvedčuje Hymnus na Krista, hlavu všetkého. „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.“93 V čase skúšky väčšina anjelov si vyberá jeho za svojho Pána, a tak neustále vzdávajú mu chvály a klaňajú sa mu.
  • Keď sa Syn Boží stáva človekom a plní svoje poslanie, anjeli mu z veľkej lásky pomáhajú.
  • Po zmŕtvychvstaní a pozdvihnutí ľudskej podstaty Krista anjeli mu vzdávajú úctu v nebeskej liturgii.

Svoju pozornosť teraz sústredíme najmä na etapu Kristovho pozemského života. Pozorovaním celého Ježišovho pozemského života zisťujeme, že bol ustavične sprevádzaný anjelmi. Už od samotnej chvíle jeho počatia vystupujú anjeli.

Archanjel Gabriel zvestuje Márii radostnú zvesť, že počne a porodí syna. Celé nebo, všetci anjeli sa radovali z narodenia Spasiteľa. K anjelovi, ktorý zvestoval radostnú zvesť pastierom „sa pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“94 Anjeli Ježiša sprevádzali aj na púšti. „Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.“95 Použité grécke slovo „diakoneo“ to vystihuje veľmi dobre. Títo nebeskí poslovia prišli podoprieť, posilniť a povzbudiť Ježiša v tejto hodine skúšky. Anjel ho neopustil ani v jeho smrteľnej úzkosti na Olivovej hore, ako sa dozvedáme z Lukášovho evanjelia. „Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil.“96 Spomínaní sú tiež pri veľkonočných udalostiach zmŕtvychvstania. Úlohou anjela, ktorý sa zjavil v deň zmŕtvychvstania, bolo oznámiť túto radostnú zvesť o Ježišovi. Toto poslanie zvestuje ženám ako prvým, ktoré prišli k hrobu. Skutky apoštolské nám dosvedčujú, že anjeli neopúšťali ani Kristových učeníkov. Napríklad anjel vyslobodzuje apoštolov z väzenia, aby mohli ďalej ohlasovať dobrú zvesť o zmŕtvychvstalom a žijúcom Kristovi.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi učí, že Kristus je stredobodom všetkých anjelov a podkladá to aj citáciou z Matúšovho evanjelia, kde sa píše, že s príchodom Syna človeka prídu aj všetci anjeli. A z toho katechizmus vyvádza záver, že všetci anjeli sú jeho, lebo sú stvorení skrze neho a pre neho.97 Ježiš Kristus, ktorý sa stal človekom a prišiel na túto zem, mal aj svojho osobného anjela strážcu, tak ako každý človek. Neslúžil mu však ako poradca a ochranca, skôr ako jeho služobník. Apoštol Pavol vo svojom liste Hebrejom píše, že Kristus je väčší ako anjeli, veď „zasadol po pravici velebnosti na výsostiach, a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni.“98 V tomto období anjeli boli považovaní za najmocnejšie bytosti vzhľadom na spásu ľudí, tak práve preto svätopisec porovnáva Krista s anjelmi. Takto chcel poukázať na vznešenosť Božieho Syna, ktorý je tej istej prirodzenosti ako jeho Otec, čiže je aj „stvoriteľom, udržiavateľom a zvrchovaným Pánom vesmíru.“99

Nezabúdajme však, aké prisľúbenie nám Kristus zanechal, keď vyučoval tu na zemi. „Hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.“100

92 Porov.: Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Hebr 1,6.
93 Tamže, Kol 1, 15-17.
94 Tamže, Lk 2,13-14.
95 Tamže, Mk 1,12-13.
96 Tamže, Lk 22,43.
97 Porov.: KKC 331.
98 Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Hebr 1,3-4 .
99 Tamže, s. 2511.
100 Tamže, Lk, 12, 8-9.

4.2. Anjeli v Apokalypse

Posledná kniha Svätého písma a zároveň jediný prorocký spis Nového zákona sa nazýva zjavenie apoštola Jána. V gréckych rukopisoch sa nachádza pod názvom Jánova Apokalypsa. Autor zjavenia sa sám nazýva Jánom, ale neuvádza o sebe bližšie údaje. Pokladá sa za kresťanského proroka, ktorý vo vysokom veku mal na ostrove Patmos rôzne videnia, ktoré potom popísal v tejto knihe. Tak ako prvá kniha Starého zákona, Genezis, sústredí svoju pozornosť hlboko do minulosti, tak táto posledná kniha upriamuje svoj pohľad na budúcnosť Cirkvi. Táto kniha hovorí veľa v obrazoch a symboloch, ktoré nie sú bezprostredne pochopiteľné a práve preto sa považuje za najťažšiu knihu celého Svätého písma. Nepodáva nám len vízie o budúcnosti, ale chce osloviť aj kresťanov svojej doby. To, čo je vyslovené o budúcnosti má ovplyvniť aj prítomnosť. Autor sa obracia na sedem ázijských cirkví, ale jeho posolstvo sa vzťahuje na celú Cirkev.

Povzbudzuje kresťanské obce k vytrvalosti v útrapách a posilňuje kresťanov v odvahe aj na mučeníctvo za vieru. Jadro diela tvorí druhá časť, v ktorej sú ohlásené trojaké udalosti: strach pred súdom, boj proti Kristovi a jeho Cirkvi a Kristovo víťazstvo na konci. Kniha obsahuje aj prológ a epilóg, v ktorých sa prízvukuje spoľahlivosť obsahu.

Anjeli v tejto knihe sú poverení rozličnými úlohami. Jedným z hlavných poslaní anjelov je predstaviť víziu, aby sa uverilo že to nie je ilúzia, ale dielo Boha. Anjeli občas vysvetľujú symboliku, ktorá pre Jána je často nezrozumiteľná. Jeden z anjelov sa stáva jeho tlmočníkom a sprievodcom, ktorý usmerňuje jeho pozornosť na konkrétnu víziu, ktorú mu aj objasňuje. Anjeli, ktorí sú účastní na živote Boha, poznajú históriu Cirkvi i ľudstva, preto ju môžu vyjasniť prorokovi. V úvode a závere tejto knihy sa dozvedáme, že je to Ježiš, ktorý prostredníctvom anjela mu zjavuje udalosti, ktoré sa majú stať v Cirkvi i v ľudstve. „Ja, Ježiš, poslal som svojho anjela, aby vám toto dosvedčil o cirkvách. Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda.“101

Kniha predstavuje anjelov v rôznych funkciách a úlohách. Medzi nimi vidíme hierarchické stupne. Niektorí dostávajú príkazy od Krista a odovzdávajú ich ďalším anjelom, ktorí vykonávajú vôľu Boha medzi ľuďmi. Iní vystupujú ako účastníci nebeskej liturgie, ako sluhovia Boha pri plnení jeho rozkazov i ako pomocníci pri riadení sveta. Ďalšie funkcie, ktoré plnia anjeli v tejto knihe sú:

  • slúžia ako prostredníci v odovzdávaní Božieho zjavenia, ktoré tlmočia ľuďom. To môžeme sledovať na viacerých miestach tejto knihy. Veľmi jasne to vidíme v desiatej kapitole, kde anjel vystupuje s otvorenou knihou.102
  • služobníci, ktorí predstavujú Bohu modlitby verných a svätých.103
  • na rozkaz samého Boha riadia sily prírody a majú moc nad živlami sveta. Prorok vo svojich videniach videl „štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom.“104
  • na viacerých miestach anjeli vykonávajú Božie výroky o eschatológii.105
  • vytvárajú zástupy nebeského vojska pod vedením Michala a bojujú proti satanovi a ostatným padlým anjelom. „ Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.“106
  • tiež sú sprievodcami víťaznému Kristovi. „ Nato padli dvadsiati štyria starci a štyri bytosti a klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: „Amen. Aleluja!“107
  • spolu so svätými neustále adorujú pred tvárou Boha, prinášajú mu vďaky a zvelebujú ho. 108
  • strážcovia nebeského mesta Jeruzalem. „Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela.“109

101 Tamže, Zjv 22, 16.
102 Porov.: Tamže, Zjv 10, 1-11.
103 Tamže, Zjv 5,8.
104 Tamže, Zjv 7, 1.
105 Porov.: Tamže, Zjv 20, 1-3.
106 Tamže, Zjv 12, 7.
107 Tamže, Zjv, 19, 4.
108 Porov.: Tamže, Zjv 5, 8 – 14.
109 Tamže, Zjv, 21,12.

5. ANJELI A UMENIE

5.1. Anjeli v ranokresťanskom období

Prvé formy kresťanského umenia sa vyvinuli v katakombách, podzemných cintorínoch s množstvom chodieb, ktorých steny boli vyzdobené maľbami a boli v nich uložené sarkofágy s plastickou výzdobou. Spolu s budovaním kresťanských svätýň vo štvrtom storočí prebiehal aj rozvoj mozaiky na stenách a na klenbách kostolov. Dovtedy sa mozaika nachádzala iba v kúpeľoch a palácoch, ale nikdy v kultových stavbách. Figurovali tu zvlášť výjavy zo Starého a Nového zákona a niekedy aj scény z dejín Cirkvi. Sochárstvo v tomto období na rozdiel od antického obdobia vôbec nepoznalo veľké sochy a vždy sa obmedzovalo na postavy malých rozmerov a takmer výlučne na basreliéfy.

Anjel prichádza do umenia s príchodom kresťanstva. Znázorňuje sa ako človek s krídlami. Postava anjela v tomto ranokresťanskom období sa od ostatných postáv svätcov nelíšila ničím iným len krídlami, ktoré sú atypické, zobrazené rôznymi rastlinnými motívmi. Umiestnenie anjela je stále v hornej časti výjavu, čím sa tak zdôrazňuje jeho duchovnosť. K najpôsobivejším ranokresťanským dielam patrí mozaika v kostole S.Apollinare Nuovo v Ravenne z roku 495.110 Charakteristická je jemná výrazovosť postavy anjela, docielená bohatou škálou modrých a bielych tónov. Jeho plošné podanie kontrastuje s plastickou tvorbou ovládajúcou priestor, ktorá charakterizovala po celé tisícročie grécke i rímske antické umenie v Stredomorí.

Aj počas byzantského umenia približne z deviateho storočia sa zachovali skvelé mozaiky. Z Byzancie pochádzajú aj reliéfy ozdobujúce vonkajšie steny chrámu a premieňajú ho na akési múzeum byzantskej skulptúry. Aj v tomto období sa rozvíja naďalej postava anjelov, ktoré sa už v románskom období stávajú bežnou súčasťou chrámov, malieb, priečelí. Typické pre toto obdobie je, že anjeli majú tri páry krídel. Anjel je zvyčajne zobrazený ako posol s dobrou zvesťou. Dobrú zvesť znázorňuje stuha s nadpisom „Sláva Bohu na výsostiach“.

110 Pozri prílohu č.1.

5.2. Anjeli v gotickom období

Gotické umenie vzniklo a vyvinulo sa vo Francúzsku v polovici 12. storočia, kde sa aj zdokonalilo. Neskôr preniklo do Španielska podobne ako aj do ostatných európskych krajín. Gotický umelec si predovšetkým uvedomuje podstatu človeka, ktorého tvorí nielen jeho telesnosť, ale i jeho schopnosť rozmýšľať. Toto chápanie je jednou z charakteristických čŕt gotického umenia.

V tomto období je umiestnenie postáv anjelov spolu s ostatnými svetami na priečeliach katedrál. Na postavách anjelov je možné si všimnúť ich strnulosť. Typické je aj prísne štylizovanie odevu. V stvárňovaní rôznych umelcov vidíme značný posun, či už v pohybe, či v členení drapérií. Stretávame sa tu aj prvýkrát s úsmevom, ktorý znázorňuje anjel zo zvestovania na hlavnom portály katedrály v Remeši.111 Hlavný portál zobrazuje aj navštívenie Panny Márie so svätou Alžbetou. Anjela a Pannu Máriu vytvorili umelci, ktorí sa usilovali o realistické vyjadrenie a o individualizáciu. Dokazujú to jednak tváre akoby vytvorené podľa živého modelu, najmä usmievavá tvár anjela s kučeravými vlasmi a mandľovými očami a takisto rúcho splývajúce v mnohých prostých záhyboch. Nežne je naznačený aj jemný sklon hlavy anjela a jeho oči sa opierajú na Pannu Máriu. Výška anjela korešponduje s výškou Máriinej postavy. Anjel sa od Márie odlišuje len krídlom, ktorý pôsobí vzletným dojmom.

Námet anjel sa začína používať aj na tabuľových obrazoch, ktoré boli súčasťou oltárov. Veľmi dobre je to znázornené na poslednom prijímaní a umučení svätého Denisa od Henriho Bellechoseho. Autor zobrazil anjela strážneho, ktorý stojí vedľa svätého Denisa. Výraz tváre anjela sa podobá výrazu tváre svätého Denisa. Anjel je menšej postavy a jeho krídla nesú znak nadprirodzenosti. Na sebe má zlaté doplnky, zlatú šerpu a zlatú svätožiaru. Zlatá farba bola veľmi častým prvkom tohto obdobia tabuľových obrazov.

111 Pozri prílohu č.2.

5.3. Renesancia a anjeli

Názov renesancia pochádza z talianskeho slova „rinascita“ čo v preklade znamená znovuzrodenie. Ide tu o znovuzrodenie klasickej antickej kultúry a stredoveký ideál zdôrazňujúci večný posmrtný život ustupuje do úzadia. Kolískou renesancie je Taliansko a vzniklo v 14. storočí. Maliarstvo sa prebúdza z gotickej strnulosti k živému pohybu. Cieľom renesančného maliara bolo zachytiť obraz tak, aby zodpovedal skutočnosti, aby bol totožný s obrazom, ktoré vidí ľudské oko. Fra Angelico patrí k jedným z najznámejších maliarov v tomto období. Predmetom jeho maliarskych vízií je svet nebies, svet nadzemskej krásy s postavami Stvoriteľa, Ježiša Krista, Panny Márie, svätcov a anjelov. Zobrazil nové stvárnenie postavy anjela, ktorá
52 znázorňuje často postavu dieťaťa, ktorá hrá na hudobnom nástroji. Jeden z takýchto hrajúcich anjelov rámujú ústrednú tabuľu oltára Madony cechu plátenníkov v Museo di San Marco vo Florencii.

Práve na predeloch v ozdobných motívoch vyniká nežnosť a krása jeho farebnosti. Veľmi známa je aj jeho maľba „Zvestovanie“, ktorú namaľoval technikou al fresko na stenu jednej cely v kláštore San Marco vo Florencii. Takisto svoju pozornosť si zaslúži aj jeho tabuľová maľba so zvestovaním, ktorá je dnes v madridskom Prade.112 Duchovnú atmosféru vytvára jednoduchosť a mysticizmus. Na freske sú striedme farby a jednoduché tvary preniknuté kláštornou prísnosťou. Nad hlavou anjela je plamienok a svätožiara s rôznym geometrickým začlenením. Krídla sú bohato zdobené. Svedkom výjavu je dominikánsky mučeník, ktorý akoby mal pripomínať obyvateľovi cely, že jedným z jeho poslaní je ustavične rozjímať o Kristovom živote.

Renesanční sochári podľa vzoru antiky obrátili svoj záujem na ľudské telo ako na estetickú záležitosť, pričom jeho anatomická, pohybová a proporčná stránka sa stala východiskom ich umeleckej tvorby. Donatello, jeden z najväčších svetových sochárov, veľký znalec antiky, vášnivý realista a veľký umelec duševného výrazu, nám ponúka anjela v novej verzii. Jeho anjeli sú znázornení v pohybe pri tanci. Sú to mladí chlapci aj dievčatá tzv. puttovia, ktorí vyjadrujú radosť zo života. Znázorňuje to napríklad reliéf speváckej tribúny z Florentského dómu.

Vrchol renesancie priniesol nový motív do umenia a to motív mytológie a alegórie, kde sa taktiež stretávame s okrídlenými postavami chlapcov vyjadrujúcich lásku, ktorí však už neznázorňujú anjelov. Zobrazujú sa často so šípom v ruke a nazývame ich amormi. S anjelmi z náboženských obrazov majú spoločné iba krídla.

5.4. Barok a anjeli

Dynamickosť, monumentalita, rafinovanosť a nádhera, ktorá plne vyjadruje absolutistickú moc cirkvi a štátu, sa v 16. storočí dostáva do popredia. 112 Pozri prílohu č.3. V tomto umení sa pozornosť umelca koncentruje na poznanie človeka, jeho
povahu, problematiku, jeho vnútorný i vonkajší svet. Tieto prvky nesie aj postava anjela. Anjela znázorňuje malé bucľaté dieťa,
lietajúce v povetrí, ktoré je veľmi často obnažené. Nesie všetky atribúty malého dojčaťa. Neskôr sa stretávame už len s hlavičkami anjelov vsadených do krídel, bez tiel. Jedným zo známych barokových obrazov je Sixtínska Madonna, kde
hlavičky anjelov vytvárajú obláčiky. Medzi najslávnejších barokových sochárov patrí Gian Lorenzo Bernini (1598 – 1680). Preslávil sa mramorovým súsoším „Videnie svätej Terézie“, ktoré vytvoril pre kaplnku Cornarovcov v rímskom kostole Santa Mária della Vittoria.113 Pre realistické stvárnenie tváre a tela svätej Terézie z Avily patrí toto súsošie k Bernniho najslávnejším a najobdivovanejším dielam. Sama svätica o tomto výjave sa zmienila vo svojom životopise. Hovorí o anjelovi, ktorý sa jej zjavil v ľudskej podobe s krásnou tvárou ožiarenou svetlom. Anjel držal šíp s ohnivým hrotom, ktorý ju celý prebodol. Zdalo sa jej, že jej život už vyhasína. Bola celá rozochvená nesmiernou Božou láskou. Tento spôsobený výjav sa Berninimu majstrovsky podarilo stvárniť, zvlášť pozoruhodné je ťažké rúcho rehoľníčky, vzdušné oblaky, ľahký závoj a jemná pleť anjela s mládeneckou tvárou. Anjelovu tvár oživuje záhadný úsmev, ktorý pôsobí dvojzmyselne. Na jednej strane je to úsmev anjelsky nevinný a na druhej strane potmehúdsky. Tvorba Berniniho v tomto období je veľkým prínosom a rozvojom pre umenie.

Barokový sloh je posledným slohom, ktorý má v dejinách umenia širšiu platnosť a ktorý sa udržal v dlhšom časovom rozpätí. Aj tematika anjelov a jej vývin sa v tomto období uzatvára. V neskorších obdobiach do popredia nastupuje tematika zo života ľudí, vystupujú rodinné obrazy, život bežného človeka, a tak sa anjeli pomaly vytrácajú. Možno u niektorých umelcov ich ešte objavíme, ale len zriedkakedy. 113 Pozri prílohu č.4.
54


ZÁVER

„ Hľa, ja pošlem pred tebou svojho anjela, aby ťa ochraňoval na ceste a doviedol ťa na miesto, ktoré som ti pripravil.“ 114
Toto prisľúbenie dostáva izraelský národ v čase uzavretia sinajskej zmluvy. Je to prísľub pomoci a požehnania. Podobné prisľúbenie odznelo v 90 žalme, Pod ochranou Najvyššieho, ktorý sme už v práci citovali. A toto prisľúbenie platí aj pre nás.
V závere tejto práce by som chcela priviesť čitateľa k privlastneniu si tohto krásneho prisľúbenia na svoj život. Slová, výroky a prisľúbenia zo Svätého písma vždy boli, sú, aj budú aktuálne pre život každého jednotlivca na tejto zemi. Každý na svojich životných cestách naráža na rôzne prekážky, ktoré rôzne zdoláva.
114 Sväté písmo. Trnava: SSV, 1998, Ex 23, 20.
115 GRAHAM, B.: Anjeli – tajomní Boží služobníci. Bratislava: Medzinárodná biblická spoločnosť, 1996, s.12.
55
Možno sú to problémy v rodinách, manželstvách, v práci, či v školách. Mnohokrát počas svojho života sa cítime opustení, alebo nevieme, čo robiť. Ale náš Nebeský Otec myslel aj práve na tieto ťažké chvíle v našom živote, a práve preto prisľúbil jedného zo svojich anjelov špeciálne pre každého jedného z nás, ako prejav svojej lásky. Každý naozajstný kresťan by mal byť povzbudený a posilnený týmto prisľúbením. Anjeli strážia a vyznačujú smer našej cesty, ako sme sa dozvedeli z mnohých udalostí Svätého písma. Oni bdejú nad našimi životmi. Anjeli vystupovali v celých dejinách spásy v živote prvých rodičov, v živote praotcov,
prorokov, svätých, v živote samotného Božieho Syna a takisto sú prítomní aj v živote každého jedného z nás. Stačí len prijať toto úžasné prisľúbenie a privlastniť si ho, lebo ono je adresované aj nám. A takto aj pod ochranou našich nebeských ochrancov sa ľahšie priblížime k nášmu konečnému cieľu.

Pascal povedal: „ Niektorí autori, keď vravia o svojich dielach, povedia „moja kniha“, „moja úvaha“, „môj komentár“. Mali by povedať „naša kniha“, „naša úvaha“, „náš komentár“, pretože tieto diela sú zvyčajne viac výsledkom práce iných ako ich samých.“ 115 Aj mne sa vďaka poskytnutej literatúre a snahe mnohých teológov uvedených v bibliografii podarilo vypracovať túto diplomovú prácu. Som veľmi vďačná, že som mala k dispozícii aj cudzojazyčnú literatúru. Samotné spracovanie danej témy bolo pre mňa veľkým obohatením a povzbudením. V práci som sa snažila čitateľovi viac sprístupniť tajomstvo neviditeľného sveta, duchovných bytostí, čo malo viesť aj k určitému osvieženiu viery a vnútornému obohateniu. Uvedomujem si, že práca nie je vyčerpávajúca a existujú aj ďalšie oblasti, ktoré by sa dali rozobrať v súvislosti s anjelmi. Napríklad špeciálnu pozornosť by bolo možné venovať anjelom v liturgii, alebo pôsobeniu anjelov v živote svätých.

ZOZNAM PRÍLOH
Príloha č. 1. mozaika v kostole S. Apollinare Nuovo v Ravene
Príloha č. 2. hlavný portál katedrály v Remeši
Príloha č. 3. tabuľová maľba Zvestovanie od Fra Angelica
Príloha č. 4. mramorové súsošie Videnie svätej Terézie od Gian Lorenzo Bernini

 
Zdroje: FRANKOVSKÝ, A.: Náuka o Bohu Stvoriteľovi. (Skriptá). Spišská, GRŰN, A.: Každý má svého anděla. Kostelní Vydří: Karmelitanské nakladatelství, 2000., KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI. Vatikán:1997. Slovenský, MARTIN, R.: Príde Ježiš skoro ? Bratislava: Familiaris, 2001., SVÄTÉ PÍSMO STARÉHO A NOVÉHO ZÁKONA. Slovenský preklad z roku 1955 (Starý zákon) a z roku 1986 (Nový zákon).Trnava: SSV, 1998., LITURGIA HODÍN. Vatikán:1971.Slovenský preklad: 1990. Vatikán: Polyglotta Vaticana, 1996., DANCÁK, F.: Boh Stvoriteľ a Povýšiteľ. Prešov: Petra, 2001., GRAHAM, B.: Anjeli – tajomní Boží služobníci. Bratislava: Medzinárodná biblická spoločnosť, 1996., KŇAZ RODION: Ľudia a démoni. Prešov: Petra, 2000., LINHARDT, R.: Naša viera. Košice: Verbum, 1947., LINHARDT, R.: Naša viera. Košice: Verbum, 1947., MACNUTT, F.: Oslobodzovanie od zlých duchov. Vydavateľstvo sv. Bystríka, 2000., TRUTWIN, W. – MAGA, J. A KOL.: Otváral nám písma. Spišská Kapitula: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1993., MEČIAR, K.: Životy víťazov I. II. III. IV. Bratislava: Lúč, 1999., OPLETAL, F.: Veřím v Boha II. Olomouc: Matice cyrilometodějská, 1994., PIJOAN, J.: Dejiny umenia. Ikar, POLAK, M.: Anio.owie w historii zbawienia. Warszawa: Michalineum, 2001., SCHŐNBORN, CH.: Základy naší víry. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 1996., SKOWRONEK, A.: Anio.owie są wsród nas. Warszawa: Więzi, 2001., SWIEŻAWSKI, S.: Nový výklad sv. Tomáše. Brno: Cesta, 1998., THIRY,K.: Dejiny umenia. Bratislava: SPN, 1986., ZVĚŘINA, J.: Teologie agape II. Praha: Scriptum, 1994., BEINERT, W.: Slovník katolíckej dogmatiky. Olomouc: Matice cyrilometodějská, 1994., GUARDINI, R.: Andělé. Kostelní Výdří: Karmelitánské nakladatelství, 1998., HUBER, G.: Mój anio. pójdzie przed tobą. Warszawa: Michalineum, 1982., LÉON-DUFOUR, X.: Slovník biblickej teológie. Velehrad: Křesťanská akademie, 1981., RAHNER, K. – VORGRIMLER, H.: Teologický slovník. Praha: Zvon, 1996., VESELÝ, J.: Bůh, anděl a já. Olomouc: Matice cyrilometodějská, 1993.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.