2.Vymedzenie a podstata liturgickej teológie
Liturgická teológia je tá vetva teológie, ktorá vo svetle zjavenia skúma najvlastnejší život cirkvi, ako tajomného tela Kristovho, z ktorého života pramenia kultické (liturgické) stretnutia Cirkvi a v nej aj veriacich s Bohom.

Liturgická teológia má dvojaký význam:
1.V širšom zmysle liturgická teológia spracúva učenie o liturgii. Patria sem liturgické príručky, ktoré svoje postoje prezentujú z rozličných hľadísk.
2.V užšom zmysle liturgická teológia je len jedna časť všeobecnej liturickej vedy, ktorá má základné poslanie.
3.Liturgická teológia má za svoj všeobecný predmet liturgiu ako celok, so všetkými jej prvkami.
4.Špecifický predmet liturgickej teológie je spoločný koreň jednotlivých liturgických dianí, ten osobitný cirkevný život, z ktorého ako z úrodnej pôdy vyrastú konkrétne liturgické prejavy. To znamená, že pre Cirkev ako tajomné telo aj pre jednotlivých veriacich, je ten život pred Bohom a v Bohu, ktorý SSC nazval „vrcholom a prameňom“ každej činnosti.
5.Nakoľko je reč o teologickej vede, liturgická teológia skúma podstatu a prirodzenosť tohto života len a len vo svetle Zjavenia.

3.Úloha liturgickej teológie

Z definície liturgickej teológie logicky vyplýva aj jej úloha: Má ukázať vo svetle Zjavenia podstatu života v tajomnom Kristovom tele, jeho prejavy, ich miesto a význam v dejinách spásy, a stretnutie Boha s človekom v živote tajomného tela Kristovho. Vlastne to je podstata liturgickej teológie.

4.Vzťah liturgickej teológie k ostatným disciplínam teológie (špecializáciám).

Z predchádzajúceho je možné dedukovať vzťah medzi liturgickou teológiou a ostatnými teologickými disciplínami.
1. Niet rozdielu medzi predmetom a obsahom liturgickej teológie a ostatných teologických disciplín. Ani liturgická teológia neučí iné než dogmatika, fundamentálna teológia, morálka a iné.
2. Rozdiel však skôr nachádzame v spôsobe podania téz medzi dvoma disciplínami.
a) Ostatné teologické disciplína radšej podávajú svoju náuku analyticky a zhŕňajú náuku viery do vedeckých systémov.
b) Liturgická teológia skôr podáva tú istú náuku v spojitosti, v syntéze a v súvise so životom.

Predmetom liturgickej teológie je práve život Cirkvi, v ktorom slová života prinášajú so sebou rozvinutie spásneho života. Nedostávajú sa k nám cez stuhnutý systém vedy, ale pravdy teologických vedných odborov sa dostávajú nazad do svojho živého prostredia; čo nám liturgická teológia takto aj podáva. Nie je to neobvyklé, keď si spomenieme, akú vážnu teologickú náuku podáva Východná cirkev svojou liturgiou a textami. Pripomeňme veľké dohmaty večierní alebo ódy uterní.
Rozdiel medzi liturgickou teológiou a ostatnými teologickými disciplínami sa lepšie pochopí, cez jedno porovnanie. Teologické disciplíny sa liturgickej teológii podobajú tak, ako herbár zostavený presne podľa atlasu sa podobá nádhernej kvetinovej lúke hýriacej životom a farbami.
Nakoľko liturgická teológia sa usiluje sprístupniť najvlastnejší život Cirkvi, ktorý je podľa svojej podstaty život mystický, preto v stredobode liturgickej teológie stojí toto mystérium. Má rozvinúť mystérium Krista (Ef 1,3; 2,18; 3,1) a tým sa stáva zároveň aj teológiou mystéria.