5. Nový zákon
a) Synoptici pojmom mystérium označujú Božie kráľovstvo. Ježiš Kristus o ňom učil, že už je medzi nami ale zároveň má aj prísť. Len tí tomu porozumejú, ktoré veria v Ježiša Krista.
b) U sv. Pavla mystérion znamená „božské tajomstvo“, ktoré je spoznateľné len skrze zjavenie. Toto tajomstvo je Boží plán spásy, ktorý sa uskutočnil skrze smrť Ježiša Krista. Táto udalosť je ústrednou témou evanjelií. Tvorí však aj stredobod liturgie, lebo Ježiš Kristus vo svojej smrti priniesol Otcovi najdokonalejšiu obetu, liturgiu a chválu. Človek do toho sa môže zapojiť, keď spolu s Kristom koná jej sprítomnenie.

c) Kniha Zjavenia upriamuje pozornosť v súvislosti s mystériom na koniec sveta. Po postupnom rozvinutí sa dospeje k plnosti, kde sa uskutoční úplné a trvalé víťazstvo Božie. Záverečný obraz je nebeský Jeruzalem, kde sa koná vo večnej sláve, nebeská liturgia. Znova sme pri najvnútornejšom zmysle Kristovho tajomstva: veď aj večná liturgia sa uskutočňuje skrze Krista, s Kristom a v Kristovi.
d) Aj v Novom zákone sa vyskytuje v symbolickom slova zmysle. Najvýraznejšie to dokazuje list Efezanom kde čítame, že muž a žena sú v manželskej jednote tak tajomne spojení ako Kristus s Cirkvou. Číta sa pri obrade sobáša.

6. Mystérium v teológii a v liturgii
a) Mystérium v reči teológie a liturgii znamená veľakrát sviatosti, ktoré pripravia pre dušu milosť. Svätá liturgia v súvislosti s Eucharistiou viackrát spomína „tajomstvo“. V gréckom origináli Posledná večera sa nazýva „tajomná večera“. Text namiesto cherubínskej na veľký štvrtok to aj vyjadruje: Prijmi ma dnes Synu Boží, za účastníka tvojej tajomnej večere.