2.Závery z učenia sv. Pavla k problematike mystéria

a) Podstata: Základ mystéria je vždy spásna udalosť. Môžeme v ňom objaviť, že Boh pdre nás chce vždy to najlepšie – spásu. V mystériu je obsiahnuté všetko, čo Boh pre nás urobil alebo robí. Poslal svojho Syna na svet, ktorý prijal pozvanie a priniesol najplnšiu obetu a oslavu Boha. Tu sme znovu pri podstate kresťanskej liturgie: obetujeme ho spolu s Ježišom Kristom nebeskému Otocovi, keď sa do tejto jednej a večnej obeti zapájame.
b) Kristocentrizmus: Keďže Boh chcel v Kristovi zjednotiť všetko čo je na nebi i zemi, je veľmi jasná kristocentrická náuka mystéria. Večný plán Otca sa stal skutočnosťou skrze Krista. On je ten, ktorý skrze Cirkev privedie v nebo veriacich k spáse. Ako Otcov plán sa stal účinným skrze Krista, tak aj Cirkev je účinná skrze neho a v ňom.
c) Čas: K poznaniu obsahu mystéria patrí aj poznanie času mystéria. Sv. Pavol to opisuje troma momentmi: 1) vychádza z večnosti , lebo je v ňom večná spásna vôľa Božia. 2) Dejinné uskutočnenie sa dovršuje skrze Krista v čase jeho pozemského účinkovania, lebo jeho skutky sú spásne. 3) Je v tom mystériu obsiahnutý aj čas Cirkvi , v ktorom sa skrze Cirkev uskutočňujú a prinášajú výsledky pre ľudí skutky Ježiša Krista.

4. Druhy
Z listu k Efezanom sa dajú odvodiť rozličné druhy mystérií, ako aj za pomoci iných listov Apoštola.
a) pramystérium – v Bohu prítomná večná vôľa a spásny plán;
b) Kristovo mystérium – počína od Vtelenia, cez celý spasiteľný život Ježiša Krista a jeho ďalšie pokračovanie v Cirkvi, ktorého centrum je paschálne mystérium.
c) Mystérium Cirkvi: Cirkev ako prasviatosť, v ktorej a s ktorou ďalej žije Kristovo mystérium, a vykúpenie a posvätenie prevedie v živote ľudí.
d) Kultické mystériá: sú tie, skrze ktoré Kristus vyvíja svoju spásnu činnosť skrze Cirkev ako prasviatosť a to sú sviatosti.

3. Mystérium a plán spásy
1) Biblický a antrologický obsah mystéria nás privádza k sledovaniu stretnutiu Boha s človekom z hľadiska plánu spásy. Mystérium spája čas spásy, nakoľko zahŕňa v sebe večnú spásnu vôľu Božiu, spasiteľnú vôľu, a jeho uskutočnenie i eschatologické naplnenie. A to všetko vrcholí v liturgii.
2) Pojem plánu spásy
a) Plán spásy znamená všetky tie skutky, ktoré Boh konal a koná v záujme spásy človeka v dejinách a kktoré človek vie pochopiť len s vierou. Plán spásy – dejiny spásy sa odlišujú od svetských dejín tým, že udalosti Boh stavia vždy v záujme spásy a človek ich berie s vierou a nie len s ľudským rozumkovaním.
b) Druhy
1.Všeobecné dejiny spásy. Uplatnenie všeobecnej spasiteľnej vôľe človeka tam, kde o Kristovi ešte nevedia, ale nasledujú svoje svedomie nie sú proti Nemu. Je to vlastne mimoriadny spôsob spásy.
2.Dejiny spásy vo vlastnom slova zmysle. To je riadna cesta spásy. Znamenajú zmluvy Božie s človekom, čo sa umiestňuje do všeobecných dejín spásy.
3.Črty dejín spásy chápanom v presnom zmysle slova
a)Dejiny spásy sú totožné s dejinami Zjavenia. Od stvorenia po nové stvorenie, vykúpenie, až po zavŕšenie v eschatone, je v ňom všetko. A toto všetko liturgia sprítomňuje.