b)Kristocentrizmus – v centre dejín spásy stojí Kristus. Už aj pred jeho zjavením sa všetko smerovalo k nemu a po ňom jeho skutky žijú ďalej v Cirkvi a Cirkev pokračuje v jeho diele.
c)Smeruje na večnosť. Večná spasiteľná vôľa Božia sa prejavuje v konkrétnych dejinách. Celé dejiny spásy spätne poukazujú na večnosť, ale zároveň ukazuje na eschaton, aby „Boh bol všetko vo všetkom“. V konečnom dôsledku dejiny spásy idú od večnosti k večnosti a znamená práve spojenie medzi dvoma konečnými bodmi.
d)Spoločné dielo Boha a človeka. Spása a udalosti smerujúce k nej sú dary Božie. Človek však slobodne ho môže prijať alebo odmietnúť spoluprácu s Bohom na svojej spáse.
e)Začína krstom - Samostatne od dejín spásy vstupujeme krstom, čím sa staneme účastnými na zmluve medzi Bohom a človekom. Krstom sa staneme účastnými na Novej zmluve.

4. Vidíme, že hýbateľom dejín spásy je Božia láska. Veď v dejinách je všetko Boží dar. Nič nedáva z donútenia, lebo nič nedlhuje svojmu stvoreniu. Tak je darom aj pozvanie k večnému životu a všetko čo tam človeka dovedie.
5. V dejinách spásy pôsobiaca Božia láska sa pred ľudmi objavuje postupne.
a) Stvorenie je prvotným prejavom Božej lásky k človeku. Človek preto odpovedal úctou a poklonou svojmu Stvoriteľovi.
b) Vtelenie je druhým krokom v dejinách spásy: Ježiš Kristus sa stal človekom a tak Boh v ľudskej podobe prejavil svoju lásku.
c) Božia láska sa stáva aj osobnou, lebo spása je osobná, aj vtedy keď sa tam dostávame cez spoločenstvo a pomocou spoločenstva. Toto osobné stretnutie sa uskutočnilo v Starom zákone (najmä skrze obrezanie) a to isté sa uskutočňuje aj v Novom zákone skrze kultické mystériá – sviatosti. Osobné stretnutie tvorí dôležitú časť akéhokoľvek kultického obradu, liturgie.

6. Závery
a) Našu liturgiu kresťanskou robí to, že je stavaná na mystériu Krista. Mystérium Krista priťahuje aj ostatné mystériá, v ktorých sa prejavuje odveká spasiteľná vôľa Ježiša Krista. Osobitný svet liturgie je svetom mystérií. Tu, v liturgii sa stretáva Boh s človekom a opačne. Je tu zrejmé, že liturgia je skutočne život, ktorý sa rozvíja v kresťanských mystériách.
b) Nakoľko v mystériách sa odrzkadľujú dejiny spásy, jednotlivec sa stane účastníkom týchto dejín skrze mystériá. Zvlášť to platí o svätej liturgii.

3.hlava
Stredobod liturgie: Paschálne mystérium

Byzantská Cirkev pri vysluhovaní iniciačných obradov číta z listov sv. Pavla k Rimanom tú časť ktorá najviac vyjadruje paschálne mystérium
Rim. 6,3-11: „Alebo neviete, že všetci, čo sme pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme pokrstení? Krstom sme teda s ním pochovaní v smrť, aby sme to tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije v Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi“.
Nielen pre krst, ale pre celý kresťanský život je základom veľkonočné mystérium: zomrieť s Kristom, aby sme s ním vstali k novému životu. Zomrieť hriechu, aby sme žili nový život. Všetko to sa nám objavuje v liturgii k trvalému zážitku.