b) Pascha v kontexte Starého zákona sa nerozlučiteľne spojila s východom z Egypta, s večerou baránka, zahynutím prvorodených v Egypte, záchranu pri prechode Červeným morom. Ako meno znamená „milostivý prechod Jahweho“ a záchranu ľudu.
c) Po zajatí pascha zahrnula v sebe aj očakávania splnenia nádejí Izraela-príchod Mesiáša
d) Pascha neskôr ovplyvnila aj svitok Nekvasených chlebov, ktorý myšlienkou odstránenia starého kvasu prispel k očiste človeka.

3. Obsah židovskej noci
V centre slávenia Paschy u Židov sú dva dôležité udalosti: 1) záchrana z otroctva a od určitej smrti, východ z Egypta, prechod cez Červené more a záchrana. 2) Tu sa stáva Izrael skutočne Božím ľudom. Ľud musí vidieť, že Jahve ich zachránil od určitej záhuby. Aj Mojžiš ich môže zachrániť len vtedy, keď ho pošle Boh, sám nejde.
b) Dejiny Židov sú nerozlučne späté s Východom z Egypta a prechodom Boha cez Egypt.
Anjel smrti zabije egyptských prvorodených aj u Židov tam, kde nie sú veraje dverí natreté krvou z baránka, ktorý bol obetovaný a krv baránka bol znakom záchrany.
Po desiatej rane faraón pustil Židov. Baránok ich posilnil na cestu do púšte. Východ z Egypta sa dovŕšil záchranou Židov po prechode cez Červené more a skončil sa skazou pre prenasledovateľov. Východ z Egypta sa spečatí zmluvou pri Sinaji, lebo preto ich Boh vyslobodil, aby uzavrel s nimi zmluvu, ktorú Boh jedine uznáva. Židovská Pascha završuje sľub daný Abrahámovi a v okamihu slobody ukazuje na zasľúbenú zem.
Tak je znovu vnímateľný spásny charakter židovskej veľkej noci Vyslobodenie z Egypta nielenže zabránilo vyhynutiu národa, ale umožnila splnenie Božích plánov. Izrael sa stal nositeľom Božích prísľubov.

4. Židovská pascha v živote ľudu
Ľud vycítil, ako veľmi ho Jahve miluje akým mimoriadnym a zvláštnym spôsobom sa prejavuje jeho láska k nim. Proroci tento vzťah vyjadrili a zobrazili manželskou láskou (najmä Ozeáš). Boh nariadil udalosť Pesachu každoročne sláviť, aby spásne prísľuby boli kontinuitne prítomné v živote ľudu.
Je osožné vedieť, že „spomienka“ v starozákonnom ponímaní neznamená len spätnú myšlienku, ale skôr znamená sprítomniť si udalosť, ako to aj bolo na veľkú noc, sviatok Stánkov atď. keď slávili nejaký veľký spásny sviatok. Vždy ich prežívali akoby aj oni sami boli prítomní a preto spomienka v tomto zmysle je zážitok danej udalosti, a jeho sprítomnenie.