Kresťanská liturgia si tiež spomína a sprítomňuje Kristovo spasiteľné dielo. Po usadení sa Izraela a pravidelnom slávení veľkej noci, spomienka na prvú veľkú noc sa rozšírila smerom k mesiánskym časom čím nadobudla aj eschatologický charakter. Židovský národ svoju vieru v Boha vyjadril tým, že vymenoval všetky milosrdné skutky, ktoré s nimi urobil Pán.

3. Novozákonný Pesach
1) Teologický obsah veľkonočného mystéria
Veľkonočné mystérium Krista sa nevyčerpá jeho vzkriesením a ani bezprostrednými veľkonočnými udalosťami.
Pre človeka Kristovo mystérium sa najrukolapnejšie javí vo svetle jeho vzkriesenia, lebo sa tým presviedča, že Kristus ho skutočne vykúpil, lebo svojim vzkriesením najhodnovernejšie dokázal svoje božské poslanie a to, že sám je Boh.
Vzkriesenie Ježiša Krista je neoddeliteľná od jeho utrpenia a smrti. Bez smrti je nemožné vzkriesenie. Má hlboký zmysel a význam, že Ježiš Kristus prijal a dokonal utrpenie. Práve svojou smrťou nám zjavil opravdivý zmysel smrti a prijal ho v záujme vzkriesenia.
Význam smrti a vzkriesenia Ježiša Krista tkvie v jeho Vtelení. Veď bez toho by ani nemohol byť Pesach – vzkriesenie. V našej cirkvi preto v liturgických textoch sa často hovorí o „pasche Vianoc“.

Ukončením z hľadiska Kristovho slávenia je jeho nanebovstúpenie. Vyjadruje sa tu návrat k Otcovi po vykonaní spásneho diela. Nanebovstúpenie tiež patrí k veľkonočnému mystériu.
Nanebovstúpenie však aj z hľadiska osobnej spásy má osobitý význam. Dôsledok Nanebovstúpenia je Zoslane Svätého Ducha, čiže mystérium Turíc. Duch preto zostúpil, aby dokončil Kristovo dielo: aby ľuďom v každom čase a na každom mieste sprostredkoval milosť vykúpenia.
Patrí tu aj život Cirkvi v takom eschatologickom súvise, v ktorom Kristovo dielo sa stáva dovŕšené. Cirkev je nositeľka a svedok Kristovho veľkonočného mystéria a vo svete je svedok nádeje na večný život.

4. Paschálne mystérium v dejinách spásy
Kresťanské mystérium je kristocentrické, lebo Boh plán spásy v Ježišovi Kristovi uskutočňuje skrze Cirkev, ktorá je Kristus žijúci medzi nami ďalej.
Dejiny spásy ohlasujú tie skutky, ktoré Boh konal a koná pre spásu ľudí. Tieto skutky Boh uskutočňuje prostredníctvom Ježiša Krista. Pred jeho príchodom všetko slúži jeho sláve. Dejiny spásy sú teda rozvinutím Kristovho tajomstva v našom svete a v čase. A to je rozvinutie úplného veľkonočného mystéria. Takto teda Kristovo mystérium nie je iné než spásne dejiny, totiž rozvinutie spásneho Božieho plánu v čase.
Vzťah Paschy v Starom zákone a v Novom zákone vysvetľuje sledovanie Kristovho veľkonočného mystéria z hľadiska dejín spásy. Pascha Starého zákona je predobrazom Paschy v Novom zákone a Pesah Nového zákona je naplnením Starozákonnej veľkej noci. O tom spievame vo veľkonočnom kánone: „Keď vidíme splnenie predpovede, vrúcne sa radujeme, že vstal zmŕtvych Kristus, všemohúci Boh“.
Typos, predobraz predurčuje aj budúce. Ponúka pomoc k porozumeniu naplnenia.