5. Paralely
Zisťujeme tieto paralely po porovnaní predobrazu a naplnenia:
Otroctvo. Pri obetovaní baránka v Egypte sa vyslobodil jeden národ, pri obetovaní sa Krista sa vyslobodilo celé ľudstvo z otroctva hriechu. Vyslobodenie v obidvoch prípadoch však je len začiatok.
Zmluva. Boh vyslobodil z Egypta ľud, aby s nimi uzavrel na Sinaji zmluvu. Ježiš Kristus uzavrel svojou smrťou a krvou večnú zmluvu s celým ľudstvom.
Predmet zmluvy. Starý zákon je príprava spásy, v Novom zákone je spása pre každý národ. V obidvoch prípadoch k človeku sa skláňa Božie milosrdenstvo, aby ho zdvihol.
Krv zmluvy: Starozákonnú zmluvu spečatili tak, že Mojžiš polovicou krvi pokropil oltár a polovicou ľud. Boh a ľud sa stali účastným tej istej krvi a tým sa stali „jednoživotnými“, lebo krv bola nositeľkou života. Ježiš Kristus vylial svoju krv na kríži a na Tajnej večeri dal svoju opravdivú krv ako nápok pre svojich nasledovateľov.

Eschatologický charakter. Aj Pascha v Starom zákone aj v Novom zákone majú eschatologický ráz. Pascha Starého zákona mala za cieľ priviesť vyvolený národ do prisľúbenej zeme, kde už v liturgii – bohoslužbe a v obetiach už žije prísľub mesiánskych časov. Novozákonná Pascha ukazuje k prisľúbenej zemi večného života.
Vodca. V Starom zákone bol Mojžiš, bez neho sa nemohli dostať do prisľúbenej zemi. V Novom zákone je Ježiš Kristus a jeho Pascha rozvinutím dejín spásy a preto novozákonný ľud s ním môže putovať do večnosti.
Stredobod dejín spásy. Obidva veľké noci majú svoj stredobod. V Starom zákone je to oslobodenie sa z Egypta, prechod cez Červené more v úplnej beznádeji – lebo by v otroctve zahynuli, ale dostali život, nový život od láskavého Boha.

Stredobod Paschy v Novom zákone – na základe predobrazu a jeho naplnenia – je smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, veď toto zabezpečilo to oslobodenie, na základe ktorého novozákonný ľud putuje do večnosti: Zároveň dostal nový život na základe smrti a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. O tom spievame vo veľkonočnom tropári: „Kristus slávne vstal zmŕtvych, smrťou smrť premohol a tým čo sú v hroboch život daroval.“
Spolupatričnosť. Vo veľkonočnom mystériu smrť a vzkriesenie Ježiša Krista neoddeliteľne patria spolu. Spolu dávajú vykúpenie.
Ježišove víťazstvo a uskutočnenie vykúpenia bola smrť na kríži. On preto prišiel a k Otcovi sa mohol vrátiť len na základe smrti na kríži, čím otvoril pre všetkých nebo.
Víťazstvo Ježiša Krista sa stalo zjavným jeho vzkriesením. Aj apoštoli videli v jeho smrti tragédiu a len vzkriesenie mohlo potvrdiť pred nimi božské poslanie Ježiša Krista. Ježiš nevstal zmŕtvych do pozemského života, ale skutočne sa vrátil k Otcovi do nebeskej slávy.

Závery:
Veľkonočné mystérium je centrom liturgie. Nielen pre texty ale aj ontologicky. Veľkonočné mystérium nie je nič iné ako mystérium Kristovo, ako sa zjavuje v dejinách spásy. Liturgia to všetko opakovane prežíva aj v podrobnostiach.
Z jednoty kríža a vzkriesenia vyplýva, že utrpenie a smrť Ježiša Krista nebola príprava Jeho vzkriesenia, ale podstatný prvok jeho veľkej noci. Preto možno znova citovať veľkonočný tropár: Kristus slávne vstal zmŕtvych, smrťou smrť premohol a tým čo sú v hroboch život daroval.