2. Svedectvo Písma
So Zjavením transcendentnej svätosti a veľkosti Boha vždy sa nerozlučiteľne zjavuje aj jeho milosrdenstvo. Svedčí o tom celá Biblia.
a) Boh sa zjavuje Mojžišovi v horiacom kríku. Po priblížení sa ku kríku počuje: „Nepribližuj sa! Vyzuj si svoju obuv, lebo zem na ktorej stojíš je svätá!“ A pokračuje: k Mojžišovi, ktorý skrýva svoju tvár od strachu a úcty: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z otroctva faraóna!“ (Ex 3,5-8).

Je to pri Nekonečnej Veľkosti prejavenie sa Milosrdenstva. Boh nevypočul v skutočnosti slovo volajúce o pomoc, ale zhliadol na utrpenie a bolesti ľudu čo je úplné vyniknutie Božieho milosrdenstva. Obrátenie sa Boha k nim a ochota nezištne im pomôcť je skutočnosť vyplývajúca čisto z vlastnej Božej ochoty.
b) Druhá udalosť ešte viac „odhalí“ vševládneho a zároveň milosrdného Boha. Izrael pri uzavretí zmluvy veľmi skoro sa jej vzoprie. Zbožňuje zlaté teľa. Ak by Boh bol len svätý, od tejto chvíle by nemohol zostať medzi svojim ľudom, ktorý sa prehrešil proti nemu. Vyznieva to aj zo slova, ktorým Boh skúšal Mojžiša: „Nech vyhynie tento ľud a Mojžišovi potomkovia sa stanú veľkým národom“. Na orodovanie Mojžiša však všetko odpustí. A z toho Mojžiš spozná Pána ešte hlbšie, ako dovtedy: Pán je milosrdný a milostivý, dlhotrpezlivý, bohatý na milosť a vernosť. Svoju milosť zachová tisícom, odpustí hriech, chybu a spreneveru (Ex 34,6-7).
c) Celé Zjavenie, každá zmluva Boha s človekom nie je iným, než darom Božieho milosrdenstva. V uzatváraní zmlúv je vždy iniciátorom Boh, hoci On je Najvyšší. V dejinných súvislostiach vždy menší chce dosiahnuť zmluvu od väčšieho. Vrcholom zmlúv je Vtelenie.
3. Teologický rozbor milosrdenstva.

Tento rozbor ešte viac odkrýva najhlavnejšiu a najbožskejšiu Božiu vlasnosť.
a) Podstata čnosti milosrdenstva spočíva v tom, že vlastníka robí spolucítiacim voči iným. Zbadá ich nešťastia a utrpenia, aby podľa svojej možnosti im pomohol. Koreňom takéhoto milosrdenstva je láska. Milosrdenstvo k láske pridáva ochotu pomôcť v núdzi osobe a tak sa stane pomáhajúcou láskou.
b) Z povedaného je jasné, že milosrdenstvo znamená sklonenie sa k núdznym a trpiacim. Kto stojí vyššie, ten sa skláňa k odkázaným na pomoc, aby ho obdaroval. Nepomáha z povinnosti, ale pomáha obdarovaním núdzneho.

c) Počujúc pojem „milosrdenstvo“ najčastejšie myslíme na odpustenie hriechov. Obsahuje aj toto, veď najväčším problémom hriešnika je, že vypadol z priazne toho, koho urazil. Milosrdenstvo však neznamená len odpustenie hriechov, ale pomoc v akejkoľvek núdzi.
d) V prípade odpustenia celkom mimoriadnym spôsobom sa stáva viditeľným v milosrdenstve sa darujúca láska a sklonenie sa Milosrdného k hriešnikovi. Je jasné, že hriechy môže odpúšťať len ten, kto na to má moc. Boh je suverénny Pán, ktorý z lásky môže odpustiť tresty za hriechy bez toho, aby sa dotkol poriadku spravodlivosti.
e) Milosrdenstvo patrí k najväčším čnostiam. V zostupnosti väčším od milosrdenstva je iba láska zjednocujúca nás s Bohom. Zostupnosti znamená milosrdenstvo aktívnu (praktickú) lásku k ľuďom. U Boha je to jeho najväčšia vlastnosť, lebo nad ním nie je nikto, každý mu je podriadený.

4. Spiritualita a bohoslužba Starého zákona
Na základe povedaného môžeme porozumieť duchovnosť a bohoslužbu Starého zákona, ako sa nachádza hlavne v žalmoch a v prorockých spisoch. V našom obrade anafora sv. Bazila dosť podrobne rozvíja témy, ktoré sú na uvedených miestach:
a.) Boh je milosrdný v stvorení: dáva do daru celé svoje stvorené dielo. „Svätý si vo svojom diele, lebo podľa spravodlivosti rozsudku si s nami jednal vo všetko... uctil si človeka. Sv. Ján Zlatoústy: Ty si nás z nebytia priviedol v bytie.