b) Ešte viac sa ukáže Božie milosrdenstvo Abrahámovi, Dávidovi a ich potomkom vo vyvolení. „V hojnosti svojho milosrdenstva mnohorakým spôsobom si ho podporoval. Poslal si prorokov. Dal si povstať silám v tvojich svätých.
c) Božie milosrdenstvo sa prejavuje voči Židom, pri vylsobodení z Egypta, na čo si spomínajú počas najväčších sviatkov. Kto je schopný živým slovom vyjadriť tvoju moc, verne ukázuať Tvoju celú slávu, alebo vyrozprávať všetky tvoje diela zázračné?
d) Božie milosrdenstvo je aj svätý „zvyšok“ záchrana „seáru“.
„Neodvrátil si sa od svojho stvorenia a nezabudol si na dielo svojich rúk.
5. Keď Boží ľud zakúsi toto k nemu sa skláňajúce Božie milosrdenstvo, vtedy celkom zvláštnym spôsobom vytryskne z jeho duše úcta voči Bohu. Ospevuje to mnoho žalmov. Zážitok Božieho milosrdenstva podnecuje a vedie k opravdivej bohoslužbe-bohopocte. Vyvolený ľud svoju vieru a úctu k Bohu vyjadruje tým, že spomína na všetky jeho veľké skutky počas dejín, ktoré neboli ničím iným, len prejavom veľkej Božej milosrdnej lásky. Mimoriadne miesto tu zaujíma vyslobodenie z Egypta. Spomienka na vyslobodenie z Egypta vlastne už nie ani nie je spomienka sprítomnenie udalostí z minulosti. V tomto je zhodná aj kresťanskou Eucharistiou. Nie je náhoda, že počas štyridsiatnice toľkokrát spomíname v byzantskom obrade Paschu.

6. Závery:
Na základe už spomínaného môžeme znovu koncipovať niekoľko podstatných čŕt bohoslužby:
a)Ako sme spoznali pri vzťahu Stvoriteľ-stvorenie dvojitý pohyb v liturgii, tu ešte viac spoznávame dvojitý pohyb v bohoslužbe: Boh sa skláňa k človeku od stvorenia k odpusteniu. Zároveň aj človek odpovedá na tieto spásne skutky Božie s úctivým holdom – a to je bohoslužba – bohopocta
b)Liturgia ponúka človeku zážitok stretnutia sa s milosrdným Bohom. Človek vycíti svoju odkázanosť na Boha a vlastnú ničotu. Zároveň však spoznáva, že Boh ho miluje ako vlastného.