4. Liturgia a mystérium Krista

1. Pri skúmaní prvotných koreňov liturgie za základ sme zobrali Božiu svätosť, lebo pre jeho svätosť mu patrí oslava. Pri prehľade vzťahu Stvoriteľ-stvorenie sme videli, že ten je natoľko určujúci pri motívoch bohoslužby, že ich poznanie existuje aj pri pohanoch a z toho pramení aj aká taká bohoslužba. Pri Božom milosrdenstve sme mohli skonštatovať, že tvorí základ starozákonnej bohoslužby.
Všetky uvedené aspekty sa nachádzajú aj v kresťanskej liturgii. Kresťanská liturgia nie je len čisto prirodzená bohoslužba, ani starozákonná, ale je to liturgia stavajúca na Kristovi.

2. V záujme porozumenie týchto prvkov, treba si pripomenúť význam a miesto Ježiša Krista v poriadku spásy.
Boh seba samého zjavil už v stvorenstve. Preto hovorí kniha Múdrostí: Od prírody boli nerozumní všetci ľudia, nedostatoční v poznaní Boha, z viditeľných dokonalostí nespoznali toho, ktorý je, ani pri jeho dielach nespoznali tvorcu diel. (Múdr 13,1).
Svätý Pavol píše: „Je im predsa zjavené, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorench vecí“ (Rim 1,19-20). V Starom zákone Boh ďalej pokračoval v zjavovaní sa v slovách a v učení prorokov ako aj svojimi skutkami. Toto však ešte nebola plnosť zjavenia, ale len polovica prípravy k úplnejšiemu zjaveniu, ktoré sme dostali v Ježišovi Kristovi. „Mnoho ráz a rozličný spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všeetko svojim mocným slovom“ (Hebr. 1,1-3).
V Ježišovi prebýva všetka plnosť božstva „a v ňom ste sa stali účastníkmi tejto „plnosti“ (Kol 1,9-10). V Ježišovi sa objavuje dvojaká Božia črta: absolútna veleba a skláňajúce sa milosrdenstvo.

a) Absolútna veleba, alebo svätosť je viditeľná:
1) Vo Vtelení, čo je väčšie dielo od stvorenia
2) V jeho moci, čo udivuje jeho poslucháčov pri zázrakoch, učení a pri rozkazovaní zlým duchom
3) Sám vyhlasuje viackrát svoju moc aj nad vlastným životom
4) V jeho bezhriešnosti: nikto ho nemôže obviniť z hriechu, a on sa to odváži vyhlásiť
5) Vo vtelení „pre nás a pre našu spásu“ sa stalo (Verím).
6) Ľudstvo v ňom dostane najvyšší dar: našu ľudskú prirodzenosť podvihne, a zadarmo odstráni najväčšiu biedu: hriech
7) Sprostredkuje Božie odpustenie, lebo je ochotný obetovať vlastný život a síce ešte vtedy, keď sme boli hriešni.

8) Svoje poslanie sám charakterizoval ako posolstvo milosrdenstva od vystúpenia v nazaretskej synagóge až do konca
9) Milosrdný Boh sa preto zjavil medzi nami v Ježišovi Kristovi, aby všetko obnovil, preto v ňom sa objavilo nové stvorenie.
a) V Ježišovi ľudská prirodzenosť skutočne vystúpila ako najvyššie mohla
b) Skrze neho sa všetci obnovujeme, lebo neprišiel ako súkromná osoba, ale ako Vykupiteľ. Nie je v nikom inom spásy, len skrze neho (Sk 4,12) a skrze neho sme sa zmierili s Otcom a tým v Kristovi sme sa stali novým človekom.
10) Všetky dary, ktoré sme obsiahli v Kristovi aj od nás vyžaduje výstup „novej“ bohoslužby

Samotné Vtelenie a Vykúpenie, ktoré Boh dokonal, pre nás a pre našu spásu, pohýňa nás k večnej úcte a poklone.
Motív Vtelenia bolo vykúpenie človeka, ale jeho konečným cieľom bola oslava Boha, lebo Boh nepozná od seba vyšší a vznejšenejší cieľ (Iz 43,7). Ježiš Kristus vo veľkňazskej modlitbe dáva akoby odpočet Otcovi o naplnení svojho poslania: „Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať“ (Jn 17,4). Týmto dielom bolo, aby vytvoril „nové“ stvorenie, aby každý koho si mu dal, daroval večný život.
Nové stvorenie len v Ježišovi Kristovi môže vyjadriť svoju novú bohoslužbu, lebo v ňom sa obnovilo. Keď vykúpenie vyslobodí človeka z moci hriechu, vtedy mu dáva možnosť k opravdivej bohoslužbe, od ktorej ho hriech uzatváral. Nakoľko vo Vtelení Ježiš Kristus sa stal jedným z nás (Fil 2,7-8) nielenže nám priniesol spásu, ale nás aj zjednotil so sebou a tým nás zapojil do svojej vlastnej oslavy. Preto odkiaľ pramení „bytie nového stvorenia“, tam pramení aj „nová bohoslužba“.