6.Závery

a) Dvojitý smer pohybu v liturgii – čo sme si všimli už aj doteraz: od Boha k nám a od nás k Bohu, je teraz ešte zreteľnejší. V liturgii k nám sa od Boha dostáva posvätenie duší skrze Ježiša Krista. Liturgia je stretnutie Boha a človeka v Ježišovi, v Spasiteľovi. To tvorí „szoteriologický“ základ našej liturgie, čo ho robí kresťanským, totiž stavanou na Kristovi.
b) Základom kresťanstva je v láske rastúca viera, skrze ktorú v nás prebýva Kristus, preto ani naša liturgia nebude iné, než vonkajší prejav viery Cirkvi.
c) Na základe uvedených tvrdení našu liturgiu môžeme takto určiť: Svätá liturgia je tá verejná bohoslužba, ktorú Ježiš Kristus ako hlava Cirkvi prináša Otcovi a ktorú aj spoločenstvo veriacich obetuje skrze Krista a s Kristom.
Svätá liturgia je teda spoločná a verejná bohoslužba celého Tajomného tela Ježiša Krista, Hlavy a jeho údov.
d) Dve charakteristické črty liturgie – osobný a spoločenský charakter liturgie, status nového stvorenia v Kristovi ešte viac zdôrazní.
1.Svätá liturgia – aj každá iná liturgia – je udalosť spoločenstva, nakoľko Kristovi a údom, ktoré sa s ním zjednotia tým, že k nemu patria ako k Hlave – spoločná poklona.
2.V rámci spoločenstva liturgia vždy znamená aj osobné stretnutie s Bohom, lebo posvätenie je rozdávanie milostí vykúpenia pre jednotlivcov. A to je samozrejme osobného charakteru dokonca aj vtedy, ak milosti dostaneme v spoločenstve Cirkvi.

3.hlava
Mystérium

Stretnutie sa Boha s ľudstvom v Kristovi nazýva sv. apoštol Pavol „Kristovým tajomstvom“ (Ef 3,5). Tak prvotným základom a koreňom kresťanskej liturgie je Kristovo mystérium. Ježiš Kristus sa dostal blízko k nám cez svoju ľudskú podobu a to je tá cesta ktorou sa dostaneme k Bohu. On aj ako človek oslavoval Boha čo keď my s ním budeme robiť, vtedy sa opravdivo zjednotíme s Kristom. Podstatu kresťanskej liturgie môžeme opravdivo spoznať len vtedy, ak objavíme náplň tohto mystéria Krista.
Treba preskúmať preto čo znamená „mystérium“ všeobecne ako aj jeho kresťanský obsah.