Preto lepšie rozdelenie ako na  veriacich a neveriacich bude, ak       sa budeme pridŕžať gréckeho slova THEOS-BOH. 

- TEISTI - vyznavači Boha 
- ATEISTI - popierači Boha.

V tejto seminárnej práci sa chcem zaoberať univerzálnymi náboženstvami a to semitskou skupinou, do ktorej patria: judaizmus, kresťanstvo a islam. 

J U D A I Z M U S
Biblické rozprávanie o  pôvode židovského náboženstva siaha  až  k Abrahámovej  vzbure proti  uctievaniu modiel.  Stalo sa to v jeho rodnej Mezopotámii (dnešný  Irak), kde Abrahám zničil rodinné modly a ušiel do krajiny Kanaán (dnešný Izrael). Jeho viera v jediného  Boha je zakotvená v Božej zmluve. "Skutočne uzatváram  zmluvu  medzi mnou a  tebou a medzi  potomstvom tvojím po tebe vo  všetkých pokoleniach ako  zmluvu večnú, že  budem Bohom  tvojím a potomstva tvojho po tebe." (Genezis 17,7). 


Keď v krajine Kanaán zavládol hlad Abrahámov pravnuk Jakub       (ktorého anjel  nazval Izraelom), odišiel  so svojimi dvanástimi synmi do Egypta za obživou. Boh sľúbil Abrahámovi, že z jeho potomkov urobí  národ a dá  im do vlastníctva  krajinu Kanaán. Boh svoj sľub splnil, keď Mojžiš vyviedol z Egyptského zajatia Izraelský národ potomkov Jakubových  synov. Počas 40 ročného putovania do Zasľúbenej zeme zjavil  Boh Mojžišovi na hore Sinaj desať Božích  prikázaní, ktoré  tvoria osnovu  židovského náboženstva.       Podľa názoru  ortodoxného judaizmu pochádza  náboženské poučenie zo zjaveného Božieho zákona, ktorý je  obsiahnutý v tóre - v prvých piatich knihách Mojžišových. Hebrejská biblia (Starý zákon)  obsahuje aj prorocké knihy a  spisy, do ktorých patria také poetické a etické diela ako Žalmy a Príslovia. Slovo "tóra" znamená doslovne  poučenie, alebo  zákon a  týmto názvom  sa označuje aj  613 príkazov,  ktoré sú podľa  tradície obsiahnuté aj  v piatich  knihách Mojžišových  a v celom  súhrne spoločenských a  právnych       noriem, čo sa postupne vytvorili. Podľa tradície, kľúčom k výkladu písaného zákona, je ústny zákon, ktorý bol Mojžišovi tiež zjavený. Po zničení židovského štátu Rimanmi v roku 70 bol ústny  zákon kodifikovaný ako Mišna. Mišna má 63 traktátov, tie sú usporiadané do 6 častí: 

   a) predpisy o poľnohospodárstve 
   b) predpisy o sobote a svätení sviatkov 
   c) rodinné právo 
   d) trestné a občianske právo 
   e) obetné predpisy, chrámové bohoslužby 
   f) predpisy o rituálnej čistote. 


 V nasledujúcich storočiach vznikol  k Mišne  komentár, ktorý sa  nazýva gemara. Talmut je veľká  encyklopédia židovského učenia, ktorá obsahuje  celú židovskú ústnu tradíciu. Skladá sa z mišny a z gemary, ku ktorým sa pridali neskoršie komentáre.