Tóra prikazuje, aby každý novorodenec mužského pohlavia bol       obrezaný, na znak príslušnosti k  Božiemu ľudu. Obriezkou je poverená osoba nazvaná  mohel a vykoná ju na ôsmy deň po narodení dieťaťa.  Novorodeniatko  ženského  pohlavia  pomenúva jeho otec v synagóge. 

Židovské svadobné obrady sa  konajú pod baldachýnom nazývaným chuppa. Svadobné obrady sa  spravidla konajú v synagóge. Keď ženích odovzdá neveste prsteň, prečíta sa svadobná zmluva ketuba a prednesie sa sedem žehnaní.  Na konci slávnosti ženích rozbije pod nohami  pohár na znak zničenia  jeruzalemského chrámu. Ortodoxní židia  slávia svadbu celý týždeň,  pričom sa sedem žehnaní opakuje každý večer. 

Podľa židovského zákona treba mŕtveho pochovať do posvätnej       zeme a to  čo najskôr po smrti. Mŕtveho  najprv umyjú, naolejujú  voňavými olejmi, zabalia do bielej plachty a vložia do jedno duchej drevenej truhly. Ortodoxní Židia  odsudzujú kremáciu, lebo je  to vraj prejavom nedostatku  viery v budúce zmŕtvychvstanie. Pri  pohrebe si smútiaci pozostalí  na znak smútku roztrhnú šaty. 

Bežný židovský rok má dvanásť lunárnych mesiacov, ktoré majú 29  alebo 30 dní.  Židovské mesiace sú:  nisan (marec - apríl),  ijar  (apríl - máj),  sivan  (máj - jún),  tamuz  (jún - júl), av (júl  - august),  elul (august - september),  tišri (september - október),  chešvan  (október - november),  kislev  (november - december), tevet  (december - január), ševat (január - február), adar (február - marec). 

HLAVNÉ ŽIDOVSKÉ SVIATKY 
PÉSACH (Sviatok prekročenia), 15-22 nisan. Sviatok pripomínajúci              Židom útek z Egypta. Jedia sa symbolické jedlá. Nesmie sa jesť nič kvasené. Pôvodne to  bol ďakovný sviatok za úrodu. 

ŠAVUOT (Sviatok týždňov), 6-7 sivan. Spomienka na zjavenie tóry              a desatora. V Šavuote sa tiež vzdáva vďaka za prvú úrodu. 

SVIATOK AV, 9.av. 24-hodinový pôst, ktorým si Židia pripomínajú              zničenie jeruzalemského Chrámu r.586 pred n. l. Babylon čanmi a r.70 n.l. Rimanmi. 

ROŠ HAŠANA (Nový rok),  1. a 2. tišri. V tento deň sa vyhlasuje              kráľovstvo božie nad svetom. V synagógach sa trúbi na baraňom rohu na pamiatku Abrahámovej zmluvy s Bohom. 

JOM KIPUR (Deň zmierenia), 10. tišri. V tento deň je prísny pôst a veriaci  prosí  svojich  blížnych  a  Boha o odpustenie hriechov. 


SUKOT (Sviatok stánkov), 15.-22. tišri. Spomienka na 40-ročné              putovanie do Zasľúbenej krajiny. Na pamiatku putovania si Židia  stavajú  stany  ozdobené  zelenými  vetvami. Je to i sviatok vďaky za hojnosť úrody. 

SIMCHAT TORA, 22.-23. tišri. V tento deň sa končí celoročný cyklus čítania tóry. Tóra sa znova číta od začiatku. 

CHANUKA (Sviatok svetiel), 25.kislev - 3.tevet. Sviatok, ktorým              sa pripomína znovuvysvetenie jeruzalemského Chrámu Júdom              Makabejským  r.164  pred  n. l. V tento deň sa zapaľujú sviečky vo svietniku chanukija. 

TU BIŠVAT, 15.ševat. Vítanie príchodu jari. Vysádzanie stromčekov. 

PURIM, 14.adar. V predvečer sviatku sa v synagógach číta biblická  Kniha Ester. Židia si pripomínajú záchranu pred Peržanmi. Príbuzní a priatelia si vymieňajú darčeky. Mnohí  Židia  svätia  okrem  toho  tieto  dva  sviatky:  JOM              HAACMAUT, 5.ijar - vznik štátu Izrael; JOM HAŠOA, 27. nisan -  spomienka na šesť  miliónov Židov, ktorí  zahynuli v druhej svetovej vojne.