K R E S Ť A N S T V O 
Na začiatku  kresťanstva stojí osobnosť Ježiša z Nazareta. Jeho narodenie  je kľúčový medzník v  dejinách ľudstva. Od tejto  chvíle sa začal odvíjať kresťanský kalendár, t.j. náš letopočet,  ale tento kladie Ježišovo narodenie o niekoľko rokov neskôr, ako  sa Ježiš skutočne narodil. Narodil  sa totiž ešte za kráľa Herodesa Veľkého a ten kraľoval nad Judeou, Idumeou a Samáriou od roku 37 do roku 4 pred  Kristom. Ježiš sa teda narodil ešte pred       rokom 6  alebo 7 pred kresťanským  letopočtom. (Chybu v počítaní urobil mních Dionýzius v 6 st.)  O jeho detstve a mladosti vieme málo. Vyrastal ako syn remeselníka v malom galilejskom mestečku. Keď mal tridsať rokov, začal  kázať a vo svojom domácom prostredí, na severe Palestíny, zoskupil okolo seba žiakov (učeníkov). 

Ježiš Kristus je jediný syn Boha, ktorý je stvoriteľom sveta a  života. Syn Boží sa  stal človekom, keď sa  počal v živote Presvätej Panny  Márie, mocou Ducha  Svätého. Duch Svätý  poučil Jozefa - Máriinho snúbenca - že  Mária sa v panenstve stala matkou Božieho Syna, preto neporušil jej panenstvo ani pred narodením ani po narodení Božieho Syna. To je  učenie viery, o ktorom nemožno pochybovať. 

My kresťania veríme v Jedného  Boha, v ktorom sú Tri Božské       osoby - Boh  Otec, Stvoriteľ; Boh Syn, ktorý  ľuďom zjavil Božiu lásku  a prišiel  ich vykúpiť;  Boh Duch  Svätý, prostredníctvom ktorého Boh vedie spoločenstvo veriacich. 

Kristus založil Božie kráľovstvo na zemi, skutkami a slovami zjavil svojho Otca i seba samého a svojou smrťou, vzkriesením a slávnym nanebovstúpením, ako aj zoslaním Ducha Svätého dovŕšil svoje dielo. Spisy Nového zákona sú trvácim a božským svedectvom o týchto veciach. Evanjeliá verne  podávajú všetko to, čo Ježiš, Boží Syn, v čase keď žil medzi ľuďmi, konal a učil na večnú spásu ľudí. Okrem štyroch evanjelií  (podľa Matúša, Marka,  Lukáša a Jána)  kánon Nového zákona obsahuje aj listy  sv. Pavla a iné       apoštolské spisy napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Tieto spisy       potvrdzujú a jasnejšie vysvetľujú pravé učenie Krista Pána, opisujú počiatky Cirkvi, jej obdivuhodné šírenie a predpovedajú jej  slávne zavŕšenie. 

Cirkev vždy mala a má  Sväté Písmo spolu s posvätnou tradíciou za najvyššie pravidlo viery, lebo ono, Bohom vnuknuté a raz navždy napísané, nezmeniteľne podáva slovo  samého Boha a v slovách Prorokov  a Apoštolov dáva  zaznievať hlasu Ducha  Svätého. Preto všetka  kazateľská činnosť Cirkvi, ako aj sama kresťanská nábožnosť má sa živiť a dať viesť Svätým Písmom.