V Božom  slove je toľká sila a účinnosť, že ono je oporou a životnou silou  Cirkvi a jej deťom posilou vo viere, pokrmom duše a čistým, nikdy nevysychajúcim prameňom duchovného života. 

Keď  Ježiš ukončil svoje vykupiteľské dielo na zemi a po svojej smrti na kríži a slávnom zmŕtvychvstaní vystúpil k svojmu Otcovi na nebesia, zhromaždili sa  jeho učeníci v Jeruzaleme. Tu zostúpil na nich  Duch Svätý a oni získali  smelosť a silu viery na hlásanie  evanjelia. Na čele  prvotnej Cirkvi stál  sv. Peter, ktorého sám Ježiš ustanovil za  svojho nástupcu na zemi slovami: "A ja  ti hovorím: Ty si  Peter a na tejto  skale postavím svoju       Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu ..." (Mt 16,18) 

Z Jeruzalema sa Cirkev ďalej šírila a koncom storočia mala       stúpencov v Malej  Ázii, v Macedónii, v Grécku a v Ríme. Na jej šírení  mal zásluhu  aj Pavol,  prvý veľký  kresťanský misionár. Tento úspech  však nebol bez obetí.  Prenasledovanie bolo častým javom. Nezriedka viedlo k mnohým hádkam a rozporom, ktoré niekedy Cirkev nenapraviteľne oslabovali a rozdeľovali. Prenasledovanie sa skončilo vydaním Milánskeho ediktu v r.313 n.l. za cisára Konštatína I. Veľkého. 

Ako rástla  Svätá ríša rímska,  tak rástla aj  moc kresťanských náboženských  vodcov - pápeža  v Ríme a  patriarchu v Konstantinopole, a teda aj boj o zvrchovanú moc. V r.1054 exkomunikoval pápež patriarchu a patriarcha pápeža. Týmto aktom sa grécka a latinská cirkev formálne  rozdelili. Odvtedy sa začala rozlišovať  východná ortodoxná  a západná  rímsko-katolícka cirkev. Tento rozkol sa nazýva veľkou východo - západnou schizmou. 

Kresťania uctievajú Boha  spoločne. Spoločenstvo veriacich, ktorí vyznávajú Krista označujeme ako Cirkev. Veriaci sa stretávajú v kostoloch, kde spoločne  slávia svätú obetu nového zákona ako to  prikázal Ježiš svojim  učeníkom krátko pred  smrťou, pri poslednej  večeri. Bral  do ruky  chlieb a  vravel im:  "Vezmite a jedzte, toto  je moje telo."  Potom zobral kalich,  naplnil ho vínom a povedal: "Vezmite a pite, toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás. Toto robte na moju pamiatku." Sväté omše sa slávia denne. Skladajú sa z bohoslužby slova  (čítanie a vysvetľovanie svätého písma) a z bohoslužby obety  (požehnanie obetných darov - chleba a vína - ich premenenie na opravdivé telo a krv Krista, ktoré veriaci potom prijímajú z rúk kňaza). Popri tom sa spievajú cirkevné piesne a odriekavajú sa modlitby a prosby. 

Sviatosti sú úkony, hmatateľné znamenia duchovnej činnosti, ktorá sa týmito vonkajšími znakmi stáva viditeľnou. Sviatostí je sedem: 

      1. krst 
      2. birmovanie 
      3. sviatosť oltárna 
      4. sviatosť zmierenia       
      5. sviatosť pomazania chorých 
      6. sviatosť posvätenia kňazstva       
      7. sviatosť manželstva.