Naše storočie je poznačené veľkým rozvojom vedy a techniky,  a preto si mnohí myslia, že práve v dnešnej dobe už nemá význam hovoriť o náboženstve. Lenže veda  a technika, ktoré nás očarujú svojimi objavmi otvárajú iba "dvere", za ktorými vždy stojí Boh. Podstata je očiam neviditeľná, hovorí Malý princ v rozprávke francúzskeho spisovateľa Antoána Saint-Exupéryho. Rovnako neviditeľná je podstata náboženstiev. Je taká neviditeľná ako myš, lienka, láska, strach ... Pierre Teilhard de Chardin povedal:       "Všetky náboženstvá sa stretávajú na vrchole Božej pyramídy". 
Svetové náboženstvá  možno rozdeliť do  dvoch hlavných skupín. Prvú skupinu tvoria prvotné náboženstvá. Sem patria tradičné náboženstvá obyvateľov Afriky, Austrálie, Oceánie, časti Ázie a náboženstvá amerických  Indiánov. Sem patria i európske pred kresťanské náboženstvá a  náboženstvá starovekých národov. Tieto náboženstvá majú napriek niektorým odlišnostiam veľa spoločného. Väčšinou majú  miestny charakter - sú  skupinové, kmeňové, alebo národné - a ich vyznavači  vedia o ich ohraničenom význame. Mýty        a príbehy týchto náboženstiev rozprávajú o pôvode jedného kmeňa.       Súčasné prvotné náboženstvá sa vo  veľkej miere opierajú o ústnu tradíciu, menej o písané  pamiatky. Väčšinou nemajú misijný charakter. (Neusilujú sa získať konvertitou.) 

Druhú veľkú skupinu tvoria  univerzálne náboženstvá. Ako to z názvu vyplýva, nemajú miestny  ale nadnárodný charakter. V tom zmysle sú svetové. S rozličnou intenzitou šíria svoje učenie, sú teda misijné  a majú písomné pamiatky,  ktorým sa prikladá veľký význam. Typickými  príkladmi  takýchto  náboženstiev  sú  islam a kresťanstvo.

Univerzálne náboženstvá môžme ďalej rozdeliť do niekoľkých       skupín. Do semitskej skupiny  patria: judaizmus, kresťanstvo a islam, ktoré sa vyvinuli v príbuzných  historických a geografických podmienkach. Inou skupinou  sú tzv. indické náboženstvá,       ktoré predstavuje hinduizmus, ranný  budhizmus, džinizmus a sik      hismus. Do skupiny Ďalekého východu patria: konfucianizmus, tao      izmus a  šintó. Iné rozdelenie náboženstiev  je na monoteistické       (viera v  jedného Boha) a polyteistické  (viera vo viacerých bo      hov).  Monoteistickými náboženstvami  sú: judaizmus, kresťanstvo       a islam,  polyteistickými náboženstvami  sú: hinduizmus,  staro      grécke alebo starogermánske náboženstvo, príp. aj dnešné prvotné       náboženstvá.

Svetové náboženstvá môžeme rozdeliť na dve tradície: 
    a) západná tradícia prorokov 
    b) východná mystická tradícia 

Západná tradícia vychádza zo semitskej  rodiny. Patrí do nej judaizmus,  kresťanstvo, islám  a ich  odnože. Tradícia  prorokov  - zdôrazňuje, že  zjavenia Boha ľuďom majú  svoj pôvod mimo ľudského ducha. Majú kladný postoj  k svetu, uznávajú dobrotu hmoty  a usilujú sa o vykúpenia, alebo o premenu tohoto hriešneho sveta.

Východná tradícia vychádza z indickej rodiny. Mystická tradícia       zdôrazňuje, že ľudstvo nachádza Boha  vo vnútri svojho ducha. Má záporný postoj k svetu, uznáva absolútnu duchovnú povahu reality a usiluje sa oslobodiť  dušu z  večného kolobehu  znovuzrodenia  a reinkarnácie, ktorému sa podrobuje na tomto svete.

Muhammad Nagíb povedal: "Náboženstvo je sviečka v pestrofarebnej lampe. Každý ju vidí cez inú farbu, ale sviečka je vždy tam." Niekedy počujeme  ľudí ako hovoria: "ten je veriaci a ten neveriaci".  Toto pomenovanie  nie je  príliš presné.  Veď čo je viera. Je  to vlastne informácia, ktorú  som si neoveril svojimi zmyslami, ale prijímam ju  vierou, pretože informátora považujem za seriózneho človeka. Keby sme skúmali koľko skutočností prijímame  počas  jedného  dňa  cestou  viery  -  teda cez informácie   - a koľko skutočností poznávame zmyslami,  zistili by sme, že je to i viac ako 90% skutočností, ktoré prijímame cez informácie, teda vierou a nie poznaním. Preto prichádzam k záveru, že všetci ľudia sú veriaci. 

      - Jedni veria, že Boh existuje. 
      - Druhí veria, že Boh neexistuje.